Ako k niečomu takému mohlo dôjsť, popísal vo svojej knihe Death by China Peter Navarro, na základe ktorej vznikol aj ocenený dokument.

Spojené štáty celú svoju výrobnú základňa aj s koreňmi presadili do krajiny kde pracujúci nemajú žiadne práva. Kto na tom profitoval boli nadnárodné korporácie a kto na tom stratil boli Američania.

Ak sa nejaká spoločnosť rozhodla presťahovať svoju výrobu do Číny a zavrela továreň doma, okrem fabriky zanikli aj všetky ďalšie pracovne miesta naviazane na ňu. Dodávatelia materiálu, vybavenia, údržby, servisu, vývoja, dizajnu. Všetko okolo toho, ako reštaurácie, obchody, služby, skončili spolu s tým, keďže nemohli nasledovať továreň do Číny.

Niekto si neuvedomil, alebo skôr nechcel uvedomiť, že malé výrobné prevádzky boli to, čo robilo Ameriku Amerikou, kým niekto nerozhodol, že umožní zaplaviť krajinu neregulovaným importom z Číny.

V roku 2001 Čína vstúpila do WTO so silnou podporou prezidenta Clintona. Hneď na to Čína zaplavila americký trh dotovaným exportom, zatiaľ čo veľké nadnárodné koncerny, ktoré silne lobovali za prijatie Číny, zrýchlili presun amerických závodov a pracovných miest do Číny, ako výsledok najväčšieho ekonomického podvodu v histórii Ameriky. Čína dostala tisíce továrni a milióny pracovných miest. Nadnárodne korporácie znásobili svoje zisky a Amerika dlží Číne 3 bilióny dolárov.

Prezident Clinton obhajoval prijatie Číny do WTO takto: „Američania, ak veríte v budúcnosť otvorenosti a slobode pre obyvateľov Číny, mali by ste sa tešiť z tejto dohody. Ak veríte vo väčšiu prosperitu v budúcnosti, mali by ste byť za dobre s touto dohodou. Ak veríte v budúcnosť mieru a bezpečnosti v Ázii, mali by ste byť spokojní s touto dohodou. Je to správna vec. Je to historická príležitosť a prehĺbenie americkej zodpovednosti, posunutím Číny do WTO.“

Dohodu privítal aj kongres: „Američania budú profitovať enormne. Čaká vás nová prosperita, vďaka normálnym obchodným vzťahom s Čínou.“

Čínske zbrane hromadného ničenia pracovných miest

Odkedy Čína vstúpila do WTO sme v obchodnej vojne, uvádza dokument. Kradnutie, klamanie a podvádzanie je jediné čo Čína robí. Slobodný obchod je dobra vec, ale to čo robí Čína nie je voľný obchod. Ak Čína predáva niečo za desatinu ceny, čo by to stálo v USA, tak podvádzajú a to monumentálne.

Keď Čína vstúpila do WTO zaviazala sa, že nebude podvádzať a bude dodržovať obchodne pravidlá. To znamená, zdržať sa menovej manipulácie, dotovaním exportu, či zneužívaním otrockej práce. Miesto toho Čína použila všetky tieto veci na útok proti americkým fabrikám a pracovným miestam, keď zaplavila trh svojimi produktmi.

Niet pochýb, že značná časť súťažnej výhody pochádza z nerešpektovania ekologických noriem. Čína ma najznečistenejšie životné prostredie na svete. 16 z 20 najznečistenejších miest na svete je v Číne.

„Môžete presunúť výrobu do Číny a nestarať sa o regulácie, ktoré máme v USA už sto rokov. Tie sme schválili, aby sme chránili zamestnancov a spoločnosť. Avšak stačí presunúť výrobu do Číny a regulácie tam nebudete mať žiadne, možno tie, čo boli v USA v roku 1910“, hovorí  prezident asociácie výrobcov ocele Tom Danjczek a pokračuje:

„Ak spoločnosť ako Bao Steel má dovolené vypúšťať odpady do rieky Jang- c- ťiang, oceliarne v Ohiu niečo také robiť nemôžu. V ekonomickej súťaži je to výhoda pre Číňanov, pretože odstraňovanie emisii a odpadov stojí veľké peniaze. Poskytuje im to ekonomickú výhodu v enviromentálnych nákladoch asi 40 dolárov na tonu. Čo je viac ako 5% konečnej ceny. V tomto segmente je však 5% celý náš profit.“

Iróniou je že čim viac nadnárodných korporácií presunie svoju výrobu do Číny, tým viac globálnych emisií produkujú a značná časť z nich sa vráti do Ameriky. Uhlíkové emisie v Číne na tisíc dolárov HDP, sú 7 krát vyššie ako v USA. Vietor tieto emisie prináša cez Pacifický oceán, 25% emisií, ktoré dopadnú na Kaliforniu sú z Číny.

Zneužívanie pracovnej sily

Sú dobré a zlé dôvody, prečo sú tovary lacnejšie v medzinárodnej ekonomike. Dobrý dôvod je, že niekto je dobrý producent, má dobrú technológiu, efektívnu a kvalitnú pracovnú silu. Zlé dôvody sú, ak zamestnanci nemajú žiadne práva a zaobchádza sa s nimi ako so špinou. Ak sú zamestnanci v Číne zneužívaní, potom pre amerických zamestnancov je ťažšie s nimi súťažiť. Ako zamestnávateľ v Číne sa nemusíte zaoberať pracovnými reguláciami, nemusíte dokonca platiť sociálne a zdravotne poistenie ani chrániť zamestnancov pri sťažených podmienkach. Neriadia sa ani vlastnými zákonmi o detskej práci, zákonmi o práci väzňov (milión Ujghurov je v pracovných táboroch) , minimálnej mzde.

Manipulovanie s kurzom meny

Čína manipuluje s kurzom svojej meny, ktorý umelo znižuje voči doláru. Väčšina ekonómov potvrdí, že Čína sa z ničoho, dostane na 25 až 40 centovú výhodu za každý dolár. Pre každý dolár je to ako mať  tarifu na tovar prichádzajúci z Ameriky podľa rozsahu, ako podhodnotili menu.  Ich výrobcom to dáva dotáciu, aby ovládli americký trh a zlikvidovali domácich výrobcov, ktorý majú s nimi súťažiť. Podhodnotenie ich meny spôsobuje, že americké auto stoji v Číne 30 000 miesto 25 000. Ich tovar v USA zase naopak. Čínska manipulácia s menou je inými slovami mohutná dotácia pre ich exportérov do USA a zároveň bariéra pre amerických exportérov na čínsky trh. Výsledok je nárast pracovných miest v Číne, úbytok pracovných miest v Amerike a narastajúci obchodný deficit s Čínou.

Čínski predstavitelia argumentujú, že držia kurz svojej meny tak, aby pomohli svojim podnikom. Čínsky premiér povedal, že ak by dovolili trhový kurz meny, čínske spoločnosti zbankrotujú.

Falšovanie a pirátstvo

Americké technologické spoločnosti pomohli Číne vybudovať great firewall. Vďaka tomu môže 50 tisíc internetových policajtov sledovať každý email a zatknúť odosielateľa nevhodného obsahu, ako sa to stalo Si-Taovi, ktorý za email o udalostiach na námestí  Tchien-an-men, dostal 10 rokov väzenia, potom čo s identifikáciou pomohla  spoločnosť Yahoo. Googlu sa Čína za spoluprácu odvďačila tak, že mu ukradla zdrojový kód a vytvorila vlastný vyhľadávač Baido, ktorý má teraz 75% domáceho trhu.

Sortiment najväčšej maloobchodnej siete v USA Walmartu, tvorí 90% tovarov z Číny. Každým čínskym tovarom zakúpeným vo Walmarte, tak Američan podporil stratu pracovnej príležitosti v USA a  zafinancoval komunistický režim v Číne. Walmart zainvestoval v Číne 50 miliárd dolárov. Ak by bol Walmart štát, bol by štvrtý najväčší obchodný partner Číny. Za posledné roky sa objavilo množstvo škandálov spojených s čínskym sortimentom. Vodovodne trubky z ktorých sa uvoľňovali arzén a ortuť, spoločnosť Matell musela stiahnuť z trhu milión toxických hračiek vyrobených v Číne. Tisíce domácich zvierat uhynulo po konzumácií toxických granúl z Číny. Okolo 80 ľudí zomrelo po použití lieku heparin vyrobenom v Číne. Snáď najtoxickejším produktom sú ryby z Číny chované v kontaminovaných nádržiach.

Ako Čína používa nástroje hromadného ničenia pracovných miest a zaplavuje americký trh, majú Američania stále menšiu možnosť kúpiť si niečo iné, ako made in China. No čím viac kupujú z Číny tým viac ďalších pracovných miest strácajú.

Hra nadnárodných korporácií

„Dovážame veľké množstvo tovarov z Číny, no neposielame tovary opačným smerom, posielame len doláre. Konzumujeme tak viac ako vytvoríme. Čo je veľmi zlá situácia. Ako sa teda mohlo dovoliť, aby sa Amerika dostala do takejto situácie? Demokracia bola unesená nadnárodnými korporáciami. Zodpovednosť je na ich akcionároch. Vedeli presne čo sa stane. Celá ich rétorika pred vstupom Číny do WTO bola o voľnom obchode a otvorenom trhu, no v skutočnosti zohľadňovali len vlastný profit,“ hovorí ekonómka Thea Lee.

Daniel Slains mal továreň na preglejku v Kentucky. „V 2002 sa všetci moji konkurenti presťahovali do Číny. Mal som dve možnosti, zatvoriť fabriku, alebo sa presunúť do Číny tiež. Otvoril som tri fabriky v Číne a zákazníkom som mohol dodávať preglejku o 50% lacnejšiu, ako som ju mohol vyrobiť v Kentucky. Čínske manipulovanie menou bolo pre mňa veľmi nápomocné, pretože som mohol predávať lacno, nemal som ani žiadne ekologické normy. Rozdiel medzi mnou a General Electric bol, že ja som nemal na výber. Mohol som buď presunúť výrobu do Číny, alebo zavrieť. General Electric však na výber mal. Mohol obetovať trochu zisku, ochrániť svoju technológiu a v dlhodobom horizonte by sa mu výroba v USA vyplatila. To je rozdiel medzi malými producentmi a veľkými korporáciami. A v tom, že na rozdiel od malých domácich výrobcov, sledujú iba globálny biznis, nie záujem krajiny.“

Ešte tristnejšie vyznieva príbeh z Montrealu, kde spoločnosť vyrábajúca pneumatiky presunula výrobu do Číny a prepustila 850 ľudí, lebo  takto vyrobili jednu pneumatiku o 4 doláre lacnejšie!

Najväčším problémom je, že malí výrobcovia nepožívajú ochranu vlády pred neférovými praktikami čínskych výrobcov.

Brian O Shaughressy vystúpil na stretnutí 300 najsilnejších podnikov Ameriky, kde navrhol prítomným, aby pri hlasovaní v národnej asociácii, boli vylúčení tí, čo majú výrobu v Číne. „Ste v konflikte záujmov. Máte na výber, vaša spoločnosť, alebo vaša vlasť.“

„Množstvo týchto spoločností už ani nie je amerických. General Motors vyrába v Číne, Caterpillar zavrel závod v Peorii a otvoril tri fabriky v Číne, General Electric a Boeing sa stávajú čínskymi spoločnosťami. Prezident Coca Coly je z Južnej Afriky, predseda predstavenstva z Turecka. S nimi sa chcete rozprávať o tom, aká má byť obchodná politika USA? Takto však vyzerajú aj ďalší CEO z pôvodne amerických korporácií ako Cisco, Honeywell, Ford, IBM, Motorola, Intel, Apple, ktorých vedenie pripomína skôr organizáciu spojených národov.“

Ralph Gomory konštatuje, že sme síce vymysleli a navrhli ipad, ale prácu na jeho výrobe nemáme. Profit vs. pracovne miesta, to je základná príčina vývozu pracovných miest do zahraničia. Maximalizácia profitu, je jediný cieľ nadnárodných korporácií, zatiaľ čo krajina stráca výplaty. Robia to, čo je dobre pre akcionárov, no to nie je dobré pre Američanov.

„Všetko je na krátky termín, takže keď sa opýtate amerického riaditeľa korporácie, či si uvedomuje, že im Číňania ukradnú technológiu a budú ich konkurenciou, tak riaditeľ povie áno, ale ja tu budem iba tri-štyri roky, aby som zobral svoje odmeny a potom to už bude problém ďalšieho riaditeľa. Takáto nezodpovednosť amerických korporácií tu predtým nebola,“ hovorí Dan Slane

Americké korporácie vždy mali zodpovednosť pred svojimi akcionármi, krajinou a zamestnancami. Pokazilo sa to asi pred 25 rokmi, keď akcionári sa stali jedinou prioritou a odmeny pre CEO boli závislé  na hodnotách akcionárov. Potom druhé krajiny prišli na to, ako ich motivovať, aby dvíhali len krátkodobé hodnoty, napríklad presťahovaním výroby. Keď Čína prevádza manipuláciu so svojim kurzom a dotuje export, tieto americké korporácie s výrobou v Číne profitujú. Im vyhovuje status quo a chcú ho ochrániť a platia preto veľa peňazí.

Nadnárodné korporácie ovplyvňujú peniazmi obchodnú politiku voči Číne. Nie sú to však len peniaze ktoré poháňajú vývoz výroby do zahraničia, ale aj prevažujúci pohľad na slobodný trh v Bielom dome.

„Číňania nezamýšľajú otvoriť svoj domáci trh pre zahraničné spoločnosti. Ak raz okopírujú technológiu, začnú zahraničným spoločnostiam sťažovať profit. Ak naša spoločnosť ide vyrábať v Číne leteckú techniku a dáme im avioniku, aby sme mohli participovať na ich regionálnej leteckej doprave, tak za 4- 5 rokov, budeme chcieť predať svoje lietadlá v Európe a náš hlavný konkurent bude Číňan s našou technológiou. Ako niečo tak hlúpe môžeme robiť?“ pýta sa Peter Navarro.

„Máme dve lietadla stredného doletu Airbus 319 a Boeing 737. Za 5 rokov Číňania povedia obidvom spoločnostiam, že už viac od nich nebudú kupovať a dominantným lietadlom v Ázii sa stane lietadlo kompletne vyrábané v Číne pod čínskym názvom s použitím technológie, ktorú jednou rukou ukradli z Airbusu a druhou z Boeingu.“

Nadnárodné korporácie spolu s pracovnými miestami vyviezli aj technológie a duševné vlastníctvo, ktoré stratíme rovnako, ako pracovné miesta. Vláda vôbec nezbiera dáta o firmách, ktoré odišli, alebo sa odísť chystajú. Nemajú žiadne analýzy, takže nikto nevie, čo sa stane s celou výrobnou základňou, či zmizne úplne.

Prečo na domácej výrobe záleží

„Sovietsky zväz dokázal vyrobiť neuveriteľné medzikontinentálne rakety, no nevedel pre ľudí zabezpečiť základné tovary. My dnes vyrábame neviditeľne lietadla, no nevyrobíme ani pár topánok“, hovorí publicista Richard Mc Cormack a pokračuje:

„Nemôžete mať udržateľný hospodársky rast, pri absencii výrobnej základne. Dnes je vo výrobnom sektore zamestnaných menej ako 9% ľudí. Z dlhodobého hľadiska nemôžeme prežiť, ak vo výrobe bude menej ako 25% zamestnancov. Na každé miesto vo výrobe je sekundárne naviazaných ďalších šesť iných pracovných miest. Malý biznis vzniká, len ak je naokolo stabilná výrobná báza. Najdôležitejšie prečo Amerika potrebuje naspäť výrobnú bázu je, aby si udržala svoj vývoj a výskum. Výroba je zodpovedná za 70% vývoja. Nedá sa niečo vyvíjať v Amerike a vyrábať za oceánom. Nemôžete vyviezť výrobu a vývoj ponechať doma. Ak sa hovorí, že si ponecháme vývoj technológií, ale výrobu sme presunuli, tak to je nemožný čin.“

Reforma obchodnej dohody z Čínou, najlepší program pre zamestnanosť

„Musíme zmeniť kurz. Kradnú naše technológie, kradnú naše intelektuálne vlastnícke práva, falzifikujú naše výrobky a žiadna administratíva nemá chrbticu, to konečne zatrhnúť. Ani demokrati ani republikáni nie sú schopní, alebo ochotní, riešiť túto nerovnosť, hlavne pre blízke vzťahy s nadnárodnými korporáciami,“ hovorí Larry Kudlow vo svojom programe na CNBC.

Ako teda môžu ľudia premôcť vplyv nadnárodných korporácií a smrteľnú zotrvačnosť politických vodcov? Priniesť dlho meškajúce zmeny si vyžiada vytvoriť hnutie ktoré by poukazovalo na rozdiel medzi správnym a chorým. Občania musia žiadať svojich senátorov, aby podnikli akciu.

„Nemusí to byť tak, ako to je. Záujmy nadnárodných spoločností nie sú totožné so záujmami tejto krajiny. Takže musíme urobiť to, čo je najlepšie pre krajinu. Musíme sa dať dohromady a vybudovať ekonomiku, ktorá bude prospešná pre každého,“ navrhuje Peter Navarro.

„Ako vybudovať takúto ekonomiku? Najlepší program na vytvorenie pracovných miest je urobiť reformu obchodnej dohody s Čínou (o čo sa pokúšal Trump – pozn. red.). Domáci produkt rastie kvôli štyrom veciam. Spotreba, investície, vládne výdavky a export. Ak máte obchodný deficit a nevyrovná sa obchodná bilancia, vzniká nezamestnanosť a ekonomika sa potápa. Nepotrebujeme viac vyvážať, stačí ak si prinavrátime vlastný domáci trh a nebudeme dovážať. Je úlohou vlády, aby zabezpečila, aby korporácie podnikali spôsobom, ktorý má pre štát zmysel. Musíme zmeniť politiku, nemôžeme si ďalej dovoliť jednať s Čínou ako doteraz, pretože z nás robí hlupákov a aj sme nimi boli“.

Kontaktujte volených zástupcov, povedzte im že Amerika potrebuje silnú výrobnú základňu pre prosperujúcu budúcnosť , končí sa dokument výzvou.

A stalo sa. V 2016 si Američania zvolili Donalda Trumpa za prezidenta. Ekonóm a autor dokumentu Peter Navarro sa stal poradcom pre zahraničný obchod. Zaviedli clá na čínske tovary a prinútili Čínu pristúpiť k reforme obchodnej dohody. Pár týždňov pred podpisom vypukla pandémia koronavírusu a obchodná dohoda ostala neuzavretá. Čína vyhlásila, že obchodnú dohodu uzavrie, až po vyriešení pandémie a po prezidentských voľbách v USA. Dotiahnutie dohody za Trumpových a Navarrových podmienok najviac prekážalo nadnárodným korporáciám a Wall street. Po troch rokoch Trumpovej vlády dosahovala americká ekonomika vynikajúce výsledky. Zastavila ju až pandémia koronavírusu. Napriek tomu si Trump získal dôveru väčšiny voličov a výsledky terajších prezidentských volieb boli pravdepodobne sfalšované v prospech zástupcu nadnárodných korporácii.

Ivan Blaho