Okrem toho si Amerika dokáže dodávať vlastnú energiu. Preto sú dodávateľské reťazce v USA menej riskantné ako v Európe. V súčasnosti je čoraz menej dôvodov na to, aby firma robila čokoľvek v Európe okrem predaja Európanom, ktorí sa čoraz zúfalejšie snažia získať čokoľvek, čo si môžu dovoliť kúpiť, keďže Rusko, ktoré poskytovalo energiu a iné komodity za najnižšiu cenu, je v dôsledku sankcií vyradené z európskych trhov. Peniaze sa môžu pohybovať, aj keď ich majiteľ nemôže. Európska verejnosť bude teraz stále viac a viac zaostávať, pretože európske bohatstvo uteká – hlavne do Ameriky (ktorej vláda tento únik európskeho bohatstva spôsobila). O tejto téme píše Modern Diplomacy.

Európski lídri spolupracovali s americkými lídrami, aby spôsobili tento európsky úpadok (tým, že sa pripojili k americkým sankciám proti Rusku namiesto toho, aby ich odmietli). Nemecký obchodný denník Handlelsblatt 25. septembra uviedol: “Čoraz viac nemeckých spoločností rozširuje svoje prevádzky v Severnej Amerike: Washington láka nemecké spoločnosti lacnou energiou a nízkymi daňami. Platí to predovšetkým pre južné štáty. Berlín je znepokojený – a chce prijať protiopatrenia.” Ďalej sa píše, že “početné nemecké spoločnosti plánujú založiť alebo rozšíriť svoje pobočky v USA. … Americké štáty, ako napríklad Virgínia, Georgia a Oklahoma, prejavujú čoraz väčší záujem” ponúkať týmto firmám špeciálne stimuly na premiestnenie alebo aspoň rozšírenie výroby v USA. Napríklad Pat Wilson, komisár ministerstva pre hospodársky rozvoj v Georgii, hovorí nemeckým firmám: “Naše náklady na energiu sú nízke a siete sú stabilné. … Spoločnosti prichádzajúce do Georgie [z Nemecka] znižujú svoju uhlíkovú stopu.” Vzhľadom na to, že jedným z hlavných dôvodov, prečo nemecká vláda vytláča dodávky palív z Ruska (okrem “podpory demokracie na Ukrajine” atď.), je skutočnosť, že tieto ruské dodávky sú fosílne, dôležitou výhodou, ktorou môže Amerika prilákať európske firmy (dokonca aj na základe “zelených” argumentov), je propagácia väčšej “energetickej účinnosti” ako v Európe – nie nevyhnutne v prísne environmentálnom zmysle, ale určite v zmysle nižších nákladov na energiu, keďže americké predpisy sú oveľa menej prísne ako v EÚ.

Dňa 25. novembra sa v Irish Examiner objavil článok “Európsky priemysel sa prehýba pod ťarchou rastúcich cien energie: Volkswagen, najväčší európsky výrobca automobilov, minulý týždeň varoval, že by mohol presunúť výrobu z Nemecka a východnej Európy, ak sa ceny energií neznížia.”

Aj 25. októbra vyšiel na Oil Price titulok “Európa čelí odlivu energeticky náročných odvetví”, v ktorom sa spomína najmä to, že “americký oceliarsky gigant ArcelorMittal začiatkom mesiaca uviedol, že zníži o polovicu výrobu v oceliarni v Nemecku a v ďalšom závode, tiež v Nemecku. Spoločnosť uviedla, že toto rozhodnutie zdôvodnila vysokými cenami plynu. … ArcelorMittal začiatkom tohto roka oznámil, že plánuje rozšíriť prevádzku v Texase.”

Dňa 26. septembra denník New York Times banneroval “Pracovné miesta v továrňach sa rozrastajú ako v 70. rokoch minulého storočia: “Americká výroba zažíva oživenie, spoločnosti pridávajú pracovníkov pri vysokom dopyte spotrebiteľov po výrobkoch. Celkovo “v auguste tohto roka výrobcovia pridali späť približne 1,43 milióna pracovných miest, čo predstavuje čistý prírastok 67 000 pracovníkov nad predpandemickú úroveň”. A to je len začiatok reindustrializácie a hospodárskeho oživenia Ameriky, pretože úbytok pracovných miest z Európy sa ešte len začal. Tieto nemecké firmy sa v Amerike dostávajú na dno a nechávajú európskych pracovníkov za sebou, aby sami plávali alebo sa potopili (tí, ktorí môžu).

Aj 26. septembra Thomas Fazi na unherd.com napísal titulok “EÚ sa prepadá do anarchie: Sankcie ochromujú pracujúcu triedu “ a zdokumentoval, že toto vyprázdňovanie európskych ekonomík najviac pociťujú nižšie ekonomické triedy v Európe, ktoré sú najmenej schopné sa s tým vyrovnať, ale opúšťa ich skupina s vyšším majetkom, investori, ktorí posielajú svoje peniaze do zahraničia, ako to robia oligarchovia z banánových republík, a ktorí by sa tam mohli ľahko presťahovať aj sami.

Dňa 19. septembra vyšiel v New York Times titulok “”Ochromujúce” účty za energiu nútia európske továrne k zatemneniu: Výrobcovia prepúšťajú zamestnancov a odstavujú linky, pretože nemôžu platiť poplatky za plyn a elektrinu.” Napríklad veľký zamestnávateľ v severnom Francúzsku, skláreň Arc International, nevie, či prežije: “Nicholas Hodler, výkonný riaditeľ, si prezrel montážnu linku, ktorá sa modro leskla plameňmi zemného plynu [plyn, ktorý pochádza z Ruska a ktorý teraz stojí desaťkrát viac ako ešte pred rokom]. Arc roky poháňala lacná energia, ktorá pomohla spoločnosti stať sa najväčším svetovým výrobcom skleneného riadu. … Ale vplyv náhleho prerušenia dodávok plynu z Ruska do Európy [vynúteného sankciami] zalial podnik novými rizikami. Ceny energií sa vyšplhali tak rýchlo, že pán Hodler musel za dva mesiace šesťkrát prepísať obchodné prognózy. Nedávno prepustil tretinu zo 4 500 zamestnancov spoločnosti Arc na čiastočnú dovolenku, aby ušetril peniaze. Štyri z deviatich pecí v továrni budú odstavené; ostatné sa prestavia zo zemného plynu na naftu, ktorá je lacnejšia, ale viac znečisťuje životné prostredie.” “Zelené” strany v celej Európe, napríklad v osobách nemeckej ministerky zahraničných vecí Annaleny Baerbockovej a nemeckého ministra hospodárstva a opatrení v oblasti klímy Roberta Habecka, viedli európske hnutie proti dovozu ruských palív a mohlo by sa ukázať, že v skutočnosti viedli Európu k zvýšeniu jej uhlíkovej stopy, ak sa v konečnom dôsledku ukáže, že prejdú na viac uhlia a nafty, ako to robia teraz.

To by sa nemohlo stať bez vedúcich predstaviteľov v Amerike aj v Európe, ktorí vedú k tomu, aby európske ekonomiky upadali a aby z toho americká ekonomika prosperovala – a priťahovala do Ameriky čoraz viac investorov a ich investícií z vazalských krajín amerického režimu (ako je Nemecko a Francúzsko), najmä z EÚ a NATO (týchto nových banánových republík). Z toho všetkého profitujú nielen americké firmy vyrábajúce zbrane, ako napríklad Lockheed Martin, a ťažobné firmy, ako napríklad ExxonMobil, ktoré rastú vďaka prepadu v Európe, ktorý je spôsobený tým, že sa Európa odrezala od lacnej energie, ktorej sa predtým tešila. Budúcnosť sa opäť otvára, a to pre investorov v Spojených štátoch. Je to come-one, come-all, pre investorov z Európy, a nechávajú všetkých ostatných v Európe jednoducho potopiť.