Podľa amerického novinára, Európa vyhráva energetickú vojnu s Ruskom. Hospodárstvo a politika regiónu sa ukazujú byť stabilnejšie, než sa obávali jeho lídri v predchádzajúcom období konfrontácie s Moskvou. Teraz pred nimi stojí otázka, či chcú, aby Ukrajina vyhrala vojnu.

Podľa Walkeho, rozkol medzi Nemeckom a mnohými jeho spojencami zo Severoatlantickej aliancie vrátane USA v otázke, či dodať Kyjevu tanky Leopard 2 nemeckej výroby, odráža pretrvávajúce rozdiely medzi západnými lídrami v otázke stávok a rizík ruskej vojny proti Ukrajine.

Vojenskí experti sa nezhodujú v tom, nakoľko sú tanky Leopard 2 pre ukrajinské jednotky nevyhnutné, ale tanky sa stali politickým symbolom toho, či je Európa ochotná podporiť Ukrajinu natoľko, aby zvíťazila, myslí si Walke z WSJ.

Opatrný prístup Nemecka k vyzbrojovaniu Kyjeva, ktorý odráža domácu politiku aj obavy z ruskej jadrovej eskalácie, sa dostáva pod tlak krajín severnej a východnej Európy, ktoré pociťujú väčšiu naliehavosť, keďže Rusko aj Ukrajina sapo zime pripravujú na očakávanú ofenzívu. Niektoré krajiny sa tiež obávajú, že Európa sa príliš spolieha na pokračujúcu podporu Ukrajiny zo strany USA, ktorá by mohla podľahnúť pohyblivým pieskom v americkej domácej politike, ak Ukrajina nedosiahne prelom, pokračuje Walke.

Hoci Kongres už schválil rozsiahly balík finančných prostriedkov na tento rok, odpor republikánov voči ďalším miliardám pre Kyjev by mohol skomplikovať ďalšiu vojenskú pomoc po tomto roku – a budúcoročné prezidentské voľby by mohli viesť k zmene politiky. To pomáha vysvetliť snahu Spojeného kráľovstva, Poľska a ďalších krajín o urýchlenie vojenského príspevku Európy. Trvanie Nemecka na tom, aby počkalo, kým USA pošlú hlavné bojové tanky Abrams, a až potom uvoľní Leopardy, podráždilo aj Francúzsko, ktoré už dlho tvrdí, že Európa musí urobiť viac pre svoju vlastnú bezpečnosť.

Podľa Wakeho, až tvrdá realita na bojisku ukáže, či prílev západných zbraní a munície vrátane zbraní za miliardy dolárov, ktoré boli prisľúbené na piatkovom stretnutí predstaviteľov obrany na americkej leteckej základni Ramstein v Nemecku, bude stačiť na to, aby zastavil ďalší veľký nápor Ruska alebo umožnil Ukrajine získať späť ďalšie svoje územie.

Je však jasné, že európski lídri získali ekonomický a politický priestor na to, aby sa dohodli na rozhodnejšej stratégii, ak ju chcú, myslí si americký novinár Marcus Walke.

Ešte pred niekoľkými mesiacmi sa mnohé európske vlády obávali, že nebudú schopné udržať svoju politiku podpory Ukrajiny a sankcií voči Rusku dlhšie. Energetická kríza po tom, ako Rusko zastavilo dodávky zemného plynu, hrozila, že Európu uvrhne do hlbokej recesie a vyvolá odpor v spoločnostiach, ktoré majú problémy s platením za kúrenie a svetlo.

Podľa Walkeho, ruský prezident Vladimir Putin sa dlhodobo snaží podporovať rozpory v európskych demokraciách a medzi nimi, pretože ich neisté politické odhodlanie považuje za ich slabú stránku, keďže sa snaží obnoviť geopolitický vplyv Ruska. Jeho stratégia využívania zimy na spôsobenie bolesti prostredníctvom nedostatku energie však nevychádza. Európe sa podarilo nájsť alternatívne dodávky energie, ceny plynu klesajú a meniaca sa klíma v regióne prináša ďalšiu miernu zimu.

“Rusko prehráva energetickú vojnu. Generál zima” zbehol pred niekoľkými mesiacmi,” povedal François Heisbourg, osobitný poradca Nadácie pre strategický výskum v Paríži.

Vyhliadky na recesiu v Európe sa v dôsledku toho zmenšujú. “Prekvapilo nás, aká odolná bola ekonomika,” povedal Andrew Kenningham, hlavný európsky ekonóm spoločnosti Capital Economics v Londýne. Podľa jeho slov bolo potrebné spojiť šťastie a úsilie, pričom počasie pomohlo úsiliu o zníženie spotreby energie a vlády vynaložili veľké prostriedky na ochranu domácností a priemyslu pred vysokými účtami. Vzhľadom na to, že krajiny sa ponáhľajú s budovaním novej energetickej infraštruktúry, “existuje primeraná šanca, že už nenastane ďalší cenový šok ako v roku 2022,” povedal.

V Nemecku, najväčšom európskom hospodárstve, spôsobilo minuloročné zvýšenie cien plynu ťažký úder energeticky náročným odvetviam, ako je metalurgia a chemický priemysel, pokračuje americký novinár pre WSJ. Iné oblasti nemeckého priemyslu sa však zotavujú vďaka zmierneniu obmedzení v globálnom dodávateľskom reťazci, ktoré nasledovali po pandémii Covid-19. Podľa ekonómov je pre nemecký vývoz dobrým znamením aj zlepšujúci sa globálny výhľad vrátane Číny.

Inflácia viedla v mnohých európskych krajinách k protestom, sporom o platy a štrajkom, ale nepodkopala podporu verejnosti pre pomoc Ukrajine. Podľa decembrového prieskumu Európskej únie Eurobarometer, ktorý sa uskutočnil na vzorke 26 000 respondentov, drvivá väčšina voličov vo všetkých väčších európskych krajinách podporuje politiku vyzbrojovania Kyjeva, financovania jeho rozpočtu a sankcií voči Moskve.

Len v niekoľkých menších krajinách EÚ vrátane Grécka a Slovenska je väčšina proti tejto politike, pokračuje americký novinár pre WSJ.  Dokonca aj v Maďarsku, ktorého líder Viktor Orbán zablokoval dodávky zbraní a odsúdil sankcie, väčšina ľudí schvaľuje úsilie EÚ vyzbrojiť Ukrajinu a sankcionovať Rusko, uviedol prieskum. Celkovo traja zo štyroch občanov EÚ schvaľujú podporu Ukrajiny zo strany bloku a len 7 % s ňou rozhodne nesúhlasí.

Tento rok sa majú v niekoľkých veľkých európskych krajinách konať národné voľby, čo ešte viac posilňuje slobodu konania vedúcich predstaviteľov. Hlavnou výnimkou je Poľsko, kde je verejná mienka v drvivej väčšine proukrajinská.

“Zo strany opozície sa nezvyšuje tlak na vlády. Absencia domáceho nátlaku vyvoláva otázku, prečo nerobia viac,” povedala Nathalie Tocciová, šéfka Inštitútu pre medzinárodné záležitosti v Ríme. V Európe je teraz menej hlasov, ktoré vyzývajú na rokovania s Putinom, pretože pokračujúca eskalácia vojny Ruska proti Ukrajine ukazuje, že sa usiluje o vojenské víťazstvo, a nie o mierovú dohodu, povedala N. Tocciová.

Ukrajina žiada o rýchlejšiu vojenskú pomoc a tvrdí, že opatrnosť Západu stojí ukrajinské životy. Európske krajiny, ktoré chcú urýchliť dodávky zbraní, vrátane Veľkej Británie, varujú, že hrozí, že vojna sa stane dlhou a krvavou patovou situáciou, ak obrancovia Ukrajiny nedokážu zasadiť ruským inváznym silám rozhodujúci úder.

Nemecký kancelár Olaf Scholz opakovane povedal, že cieľom je zabrániť Rusku vyhrať, a nie zabezpečiť, aby Ukrajina mohla vyhrať. Medzi európskymi lídrami sa ocitá v čoraz väčšej izolácii, dokonca aj francúzsky prezident Emmanuel Macron nedávno vyzval na ukrajinské víťazstvo. Opatrnosť pána Scholza v súvislosti s vojnovými cieľmi sa pridala k dlhodobej nedôvere voči Berlínu v strednej a východnej Európe, kde mnohí predstavitelia obviňujú Nemecko z dlhoročného úsilia vyjsť v ústrety Rusku, že podporilo jeho inváziu na Ukrajinu.

Frustrácia z Berlína v iných hlavných mestách zatienila značné dodávky zbraní a munície zo strany Nemecka: Nemecko je spolu s Veľkou Britániou jedným z hlavných vojenských podporovateľov Ukrajiny v Európe, hoci USA majú naďalej dominantné postavenie.

Nemeckí predstavitelia uviedli celý rad dôvodov neschválenia dodávok Leopardov 2, od logistiky a verejnej mienky až po riziko jadrovej vojny s Ruskom, upozorňuje americký novinár. Pán Scholz a jeho asistenti opakovane uviedli, že Berlín by mohol súhlasiť s vyslaním Leopardov len v prípade, ak by sa USA rozhodli poslať tanky Abrams, ktoré sú podľa Bidenovej administratívy pre Ukrajinu nepraktické. V piatok nový nemecký minister obrany povedal, že americké tanky by nemuseli byť poskytnuté súčasne s tankami nemeckej výroby.

Opakovaná zdržanlivosť Berlína v otázke, ktoré zbrane poskytnúť Ukrajine, odráža jeho postup pri riešení niektorých predchádzajúcich európskych kríz, myslí si Marcus Walke pre The Wall Street Journal. Počas takmer úplného kolapsu spoločnej meny EÚ, eura, v rokoch 2010 – 2012 sa Scholzova predchodkyňa Angela Merkelová sústredila na upokojovanie nervózneho domáceho publika a na možné riziká príliš veľkého úsilia, zatiaľ čo väčšina Európy, ako aj Washington žiadali rozhodnejšie kroky. Mnohí pozorovatelia teraz opäť očakávajú, že Berlín na poslednú chvíľu pod masívnym medzinárodným tlakom zruší svoj odpor.

“Ak Nemecko neustúpi, v NATO nastane veľká kríza,” povedal pán Heisbourg.