Môj profil 
Predplatné
V jej okolí sa aktuálne rozvírila opätovná debata o sociálnych sieťach. Spúšťačom bola návšteva profesora Martina Jana Stránského z Yalovej univerzity v programe Trochu inak okolo mňa. Vinczeová Stránského označuje za svetovú neurologickú kapacitu, ktorý nekompromisne tvrdí, že vďaka sociálnym sieťam „upadáme“ do nebezpečného sveta ilúzie.
„Pravda sa stáva veličinou merateľnou počtom lajkov, hrubo povedané podľa hesla – jedzme hnoj, toľko múch sa predsa nemôže mýliť,“ píše Vinczeová.
A dodáva, že ľudia si vytvárajú bubliny obdivovateľov s podobnými názormi. V dôsledku toho im pri nedostatku vonkajšieho potvrdenia hrozia psychické výkyvy. „Zhoršuje sa komunikácia, prijatie iného názoru, empatia, schopnosť formulovať myšlienky. Nehovoriac o čase, ktorý človek prescrolluje medzi fotkami jedál, tvárí, dovoleniek, havkov a produktov iných ľudí. Keď som sa chcela uistiť, či Stránský svoje tvrdenia prezentuje skôr ako človek istej generácie, alebo ako vedec s dostupným výskumom, odpovedal jasne – „to druhé“.“
Zverejniť je možné hocičo
Známa moderátorka v súvislosti s témou sociálnych sietí vysvetľuje prečo ona samotná nemá Facebook či Instagram. Proti sociálnym sieťam nemá nič, ale jednoducho jej nikdy nenapadlo si niečo také založiť.
„Nie som mentálny Budha a aktivita na sociálnych sieťach by mi k tomu ani nedopomohla. Keď občas totiž študijne pozriem na Instagram niekoho iného, mám pocit, že po zavesenom poste čaká na obdiv, pochvalu. Komentáre sa predbiehajú v chválach a dotyčný stredobod pozornosti vďaka uzavretej bubline uverí tomu, že je úžasný,“ vysvetľuje Vinczeová.
Svoje tvrdenie odôvodňuje možným nebezpečenstvom, kedy sociálne siete môžu náš život konfrontovať aj s opačným názorom. Môže sa preto stať, že v jeden deň veríme lajkom a na druhý deň sa náš život otočí o 180 stupňov a veríme hejtom. A pri rôznych komentároch zabudneme veriť predovšetkým sebe.
„Argumentom, prečo by som mala mať sociálnu sieť, bolo aj to, že by som tam mohla čokoľvek zverejňovať. Pýtam sa – čo napríklad? Vraj „hocičo“. Toto množstvo „hocičoho“ vnímam ako jednu z kľúčových zrád sociálnych sietí. Ľahko sa dá postupne uveriť, že tieto „hocičá“ sú podstatné,“ dodáva Vinczeová.
Objektívne múdri, nielen tí, olajkovaní
Na sociálnych sieťach sú prezentované mnohé názory najrôznejších odborníkov. Avšak Vinczeová uvádza, že pre ňu je dôležitejšie počúvať objektívne múdrych, a nielen tých, olajkovaných.
Za pozitívum sociálnych sietí považuje šírenie osožného materiálu či upozornenia na rôzne pekné akcie.
„Bez sociálnych sietí by sme prišli o množstvo vtipov. Avšak správu, že sme každý človek s hodnotou tam nenájdeme. S týmto vedomím sa sieťuje určite slobodne a neškodne. Je to skrátka stále aktuálna téma na debatu medzi ľuďmi. Najlepšie osobne,“ dodáva na záver známa moderátorka Adela Vinczeová.
Lynč za prezentovanie odlišných názorov
Moderátorka je známa aj tým, že je otvorená rôznym pohľadom pri určitej diskusii. Objavila sa tiež na zadnej strane časopisu Zem a Vek, po ktorom nasledovalo verejné lynčovanie zo strany spisovateľa Michala Hvoreckého, ktorý je obľúbený a oceňovaný v zahraničí podobne ako Pussy Riot (viac TU).
Na Hvoreckého následne zareagoval aj analytik Eduard Chmelár, ktorý sa zhrozil z toho, akú štvavú kampaň vyvolalo jedno vyjadrenie moderátorky Adely, ktorým podráždila časť bratislavských intelektuálov práve tým, že im nastavila zrkadlo.
.jpg)
.JPG)
