Rozpracovanosť prípravy výstavby rýchlocesty R7 je podľa neho ďalej ako diaľnice D4, ktorá má tvoriť obchvat hlavného mesta. “Pri nej, ako povedal minister Ján Počiatek (Smer-SD), nie je ešte dokončená ani dokumentácia pre územné rozhodnutie,” priblížil poslanec.
V spájaní týchto dvoch projektov tak Érsek vidí riziko predlžovania výstavby rýchlostnej cesty R7. “Myslím si, že obyvatelia južného Slovenska by považovali za ústretové, ak by výstavba rýchlostnej komunikácie R7 začala skôr a keby sa zbytočne nestrácal čas pri spájaní a nadväzovaní harmonogramov s diaľnicou D4,” skonštatoval Érsek.
Podľa hovorcu ministerstva dopravy Martina Kóňu je prioritným záujmom rezortu dopravy riešiť dopravnú situáciu v okolí Bratislavy komplexne. “Výstavba R7 bez výstavby D4 nemá podľa doterajších predbežných štúdií zmysel,” uviedol Kóňa pre TASR. Ministerstvo podľa jeho slov prekvapuje postoj poslanca Érseka. Pretože s rovnakým postupom, čiže spoločným PPP projektom, počíta podľa neho aj diaľničný plán z júla 2011, ktorý schválila bývalá vláda. V nej bol Érsek štátnym tajomníkom na ministerstve dopravy.
“Rozdeľovanie veľkých projektov do menších je z hľadiska filozofie a účelu PPP kontraproduktívne a neefektívne,” zdôraznil Kóňa. Existuje však podľa neho predpoklad, že niektoré z úsekov rýchlocesty R7 budú verejnosti sprístupnené ešte pred otvorením úseku diaľnice D4.
Podľa Počiatka je možné oba projekty financovať len formou PPP
Ministerstvo dopravy rozhodlo, že časť diaľnice D4, ktorá má tvoriť obchvat Bratislavy, a prvé úseky rýchlostnej cesty R7 sa budú stavať ako projekt verejno-súkromného partnerstva (PPP projekt). Podľa Počiatka rezort k takémuto záveru dospel na základe “matematiky”. Pretože ani zo štátneho rozpočtu, ani z eurofondov ďalšieho programového obdobia by nebolo možné zafinancovať výstavbu týchto úsekov ciest. “Jedinou možnosťou ako tento veľmi potrebný úsek zrealizovať, je využiť formu PPP,” uviedol v stredu (4. 9.) minister.
Ako PPP projekt by sa tak mala stavať časť obchvatu Bratislavy od Jaroviec po Raču a prvé dva úseky rýchlocesty R7 z Bratislavy smerom na juh Slovenska. Tretí úsek tejto cesty by sa podľa ministra teoreticky dal postaviť aj prostredníctvom eurofondov.
Toto rozhodnutie je však ešte iba začiatkom. Už dnes je jasné, že ministerstvo bude potrebovať poradcu, či už právneho, alebo ekonomického. Preto začne pripravovať podklady pre súťaž na tohto poradcu. Následne sa má vypracovať štúdia realizovateľnosti a podľa odhadov by sa mohla začať súťaž na samotného koncesionára začiatkom roka 2015. “Optimisticky by sme ju v tom istom roku chceli aj ukončiť a rovno začať s realizáciu projektu,” doplnil šéf rezortu dopravy.
Podľa odhadov by si mali stavebné náklady na úseky ciest vyžiadať 1,3 miliardy eur. K tomu však ešte treba pripočítať sumy na výkup pozemkov, projekčné práce a ďalšie aktivity spojené s projektom.
zf