Návšteva kancelára Olafa Scholza v Číne vyvolala viacero kontroverzných reakcií politikov,  svetových médií a analytikov. Niektoré médiá kriticky uviedli, že výsledky 2 hodinového stretnutia Scholza s čínskym prezidentom nezodpovedajú 23 hodinovému letu 70 člennej nemeckej delegácie. Čínsky partneri i médiá viackrát naznačili, že Európskej únii a Nemecku zvlášť chýba samostatné rozhodovanie a suverenita. Podľa niektorých analytikov bola dôvodom Scholzovej návštevy Číny hospodárska situácia v Nemecku – rekordná inflácia a hroziaca recesia.

Čínsky pohľad

„Vzťahy medzi Čínou a EÚ nie sú namierené proti tretím stranám a nemali by byť nimi podriadené ani kontrolované,“ uviedol v piatok čínsky prezident Si Ťin-pching na stretnutí s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom v Pekingu. „Vzťahy medzi Čínou a EÚ sú spojené so stabilitou globálnej štruktúry a prosperitou euroázijského kontinentu a zaslúžia si, aby obe strany vynakladali úsilie na ich ochranu a rozvoj,” uviedol Si Ťin-pching.

Obaja lídri sa podľa čínskych zdrojov dohodli na posilnení spolupráce a udržiavaní dialógu, odmietli rozdelenie a blokovú konfrontáciu, prisľúbili ďalšie rozšírenie spolupráce nad rámec tradičných oblastí do nových sektorov, ako je nová energetika a digitalizácia, a zvýšenie vzájomnej politickej dôvery v záujme stabilných čínsko-nemeckých vzťahov.

Všeobecne sa predpokladá, že Scholzova návšteva dodá nový impulz nielen čínsko-nemeckým vzťahom, ale aj celkovým vzťahom medzi Čínou a Európou a bude príkladom pre ostatné európske krajiny, aby vyvážili svoju politiku voči Číne, keďže hľadanie spôsobu koexistencie s Čínou slúži aj ako skúšobný kameň európskej strategickej autonómie, uviedli čínski analytici.

Zároveň vysiela svetu jasný signál, že globalizácia je nezvratným trendom, keďže USA zvyšujú úsilie o vytvorenie malých protičínskych skupín a vytvárajú v Európe určitý „politicky korektný“ tlak pri definovaní Číny ako súpera. Analytici vyjadrili presvedčenie, že Scholzova návšteva povzbudí a inšpiruje ďalších lídrov západných krajín, aby zintenzívnili komunikáciu s Čínou, poznamenali odborníci.

Prezident Si počas stretnutia zdôraznil, že Čína a Nemecko, dve významné krajiny s veľkým vplyvom, musia v čase zmien a nestability spolupracovať a viac prispievať k mieru a rozvoju vo svete.  Si taktiež zdôraznil, že politická dôvera sa ľahko zničí, ale ťažko obnoví, a že obe strany by ju mali pestovať a chrániť. Pokiaľ ide o čínsko-európske vzťahy, Xi uviedol, že Čína vždy považuje Európu za komplexného strategického partnera a podporuje strategickú autonómiu EÚ, pričom Európe želá stabilitu a prosperitu. Čína trvá na tom, že jej vzťahy s Európou nie sú zamerané na tretiu stranu, nie sú od nej závislé ani jej nepodliehajú.

Scholzova návšteva s podnikateľskou delegáciou, v ktorej boli aj zástupcovia firiem Mercedes-Benz, Volkswagen a chemického giganta BASF, tiež ukazuje, ako veľmi je prepojená obchodná spolupráca medzi Čínou a Nemeckom. Scholz počas stretnutia so Siom povedal, že Čína je pre Nemecko a celú Európu dôležitým obchodným partnerom. Nemecko pevne podporuje liberalizáciu obchodu, podporuje hospodársku globalizáciu a je proti rozdeľovaniu trhov a je pripravené na užšiu obchodnú a hospodársku spoluprácu s Čínou a podporuje viac vzájomných investícií medzi čínskymi a nemeckými podnikmi, uviedol.

„Je potrebný multipolárny svet, v ktorom možno brať vážne úlohu a vplyv rozvíjajúcich sa krajín. Nemecko je proti blokovej konfrontácii, za ktorú by mali niesť zodpovednosť politici. Nemecko bude zohrávať svoju úlohu pri prehlbovaní vzťahov medzi Európou a Čínou,” povedal Scholz.

Keďže Spojené štáty presadzujú tzv. oddelenie od Číny a podnecujú blokovú konfrontáciu, obaja lídri vyjadrili jasný nesúhlas s ňou, čo je dôležitým signálom pre stabilitu a udržateľný rozvoj vo svete, uviedol v piatok pre Global Times Jiang Feng, výskumný pracovník Šanghajskej univerzity medzinárodných štúdií.

Niektorí západní predstavitelia a nemeckí politici „ostražito” sledovali Scholzovu návštevu a niektoré americké médiá poukázali na to, že Scholz je „pod tlakom Washingtonu, ktorý chce, aby Nemecko nerozvíjalo spoluprácu s Čínou”.

Pohľad partnerov z EÚ

Čínski experti sa domnievajú, že po Scholzovej návšteve nastane v Európe „vlnový efekt”, keďže stabilné a rozvíjajúce sa čínsko-nemecké vzťahy budú zohrávať pozitívnu úlohu v celkových vzťahoch Číny a EÚ.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron Scholzovi navrhol, aby išli do Pekingu spoločne a vyslali signál jednoty EÚ, uviedla agentúra Reuters. Scholz nie celkom presvedčivo vysvetlil, prečo na túto ponuku nepristúpil. Vedúci predstavitelia Európskej únie v piatok spoločne vyjadrili obavy z hospodárskej závislosti od Číny. Mnohí vedúci predstavitelia EÚ, vedomí si závislosti od plynu, ktorá sa vytvorila vo vzťahu k Rusku a ktorú Moskva využíva, uviedli, že potrebujú jednotný a tvrdší postoj voči Číne. Od roku 2019 EÚ oficiálne považuje Čínu za partnera, hospodárskeho konkurenta a systémového rivala. Zahraničnopolitická služba EÚ v dokumente pripravenom na tohtotýždňový samit lídrov uviedla, že Peking by sa teraz mal považovať predovšetkým za konkurenta, ktorý presadzuje „alternatívnu víziu svetového poriadku”. Snaha o doladenie pozície prichádza v čase, keď nemecká vládnuca koalícia zvažuje, či umožní čínskej štátnej lodnej skupine Cosco získať podiel v hamburskom prístavnom termináli.

Xi a Scholz počas stretnutia hovorili aj o ukrajinskej kríze a Xi potvrdil, že Čína podporuje Nemecko a Európu, aby zohrávali dôležitú úlohu pri uľahčovaní mierových rokovaní a budovaní vyváženej, účinnej a udržateľnej bezpečnostnej architektúry v Európe. Xi uviedol, že by sa Európa mala postaviť proti hrozbe alebo použitiu jadrových zbraní, a zabrániť jadrovej kríze v Eurázii.

Praktická spolupráca navzdory zasahovaniu USA?

Predseda Obchodnej komory EÚ v Číne Joerg Wuttke v piatok v písomnom vyhlásení pre Global Times uviedol, že podľa komory by Nemecko malo zaujať individuálny prístup a snažiť sa prehĺbiť svoju spoluprácu s Čínou tam, kde sa záujmy prekrývajú – napríklad v súvislosti s bojom proti zmene klímy, podporou medzinárodnej štandardizácie a udržiavaním multilaterálneho obchodného systému – a zároveň sa zaoberať oblasťami, v ktorých existujú kritické závislosti.

“Vzhľadom na rastúce ceny energií a výrobné náklady je dôležité mať praktickú spoluprácu a nájsť nové komplementarity. Európa bude čeliť väčším problémom, ak sa vzdá spolupráce s Čínou,” povedal  Wang Yiwei, riaditeľ Inštitútu medzinárodných záležitostí na čínskej univerzite Renmin. Za posledných päť desaťročí sa bilaterálna praktická spolupráca medzi oboma krajinami naďalej prehlbovala, pričom obojstranný obchod vzrástol takmer 1 000-krát, čo slúži hospodárskemu a sociálnemu rozvoju v oboch krajinách.

Čínski experti sa však domnievajú, že USA budú naďalej vyvíjať vplyv na Európu. Nedávno napríklad ukázali prstom na čínsku spoločnosť za to, že prevzala kontrolný podiel v nemeckom prístavnom termináli v Hamburgu. „Zasahovanie USA do obchodnej spolupráce medzi Čínou a Nemeckom je neprijateľné“, uviedol vo štvrtok na brífingu hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Zhao Lijian.

Podľa medializovaných informácií vysoký predstaviteľ amerického ministerstva zahraničných vecí predtým prezradil, že Washington varoval Nemecko, aby nedovolilo čínskej lodnej spoločnosti Cosco prevziať kontrolný podiel v hamburskom prístave.

Nemecký spolkový kabinet povolil čínskej štátnej lodnej spoločnosti Cosco obmedzený vstup do prevádzkovej spoločnosti kontajnerového terminálu v hamburskom prístave, čím Cosco získala 24,9 % podiel. Namiesto vstupu s 35 % bude môcť spoločnosť Cosco teraz získať 24,9 % podiel v kontajnerovom termináli Tollerort, ktorý vlastní hamburská prístavná logistická skupina HHLA.

„Čínska politika Európy bude skúšobným kameňom jej strategickej autonómie,” povedal Jiang Feng, výskumný pracovník na Šanghajskej univerzite medzinárodných štúdií, „pretože to, ako definovať svoju čínsku politiku, aby odrážala skutočné záujmy kontinentu, stále zostáva výzvou.“

“Je to skúška vzťahov medzi Čínou a Nemeckom, Európou, dokonca aj Západom. Ak bude táto návšteva úspešná, Macron príde o mesiac,” citovala agentúra riaditeľa Centra pre európske štúdie na univerzite Renmin Wanga Yiweia. Podľa autorov bola dôvodom Scholzovej návštevy Číny hospodárska situácia v Nemecku – rekordná inflácia a hroziaca recesia.

Materiál na nový spor nemeckej semaforovej koalície

Pre vládnu nemeckú stranu Zelených, ktorá zvyčajne zaujíma ostrú rétoriku v otázkach Číny a ľudských práv, je Čína ako konkurent a súper. Národným záujmom Nemecka teraz hrozí, že sa stanú rukojemníkmi niektorých politických strán a individuálnych záujmov, keďže za predchádzajúcich predsedníctiev bolo nenormálne, že rezort zahraničnej politiky hovorili iným hlasom ako hlava vlády, povedal v piatok pre Global Times Cui Hongjian, riaditeľ oddelenia európskych štúdií na Čínskom inštitúte medzinárodných štúdií.

Táto cesta ešte pravdepodobne vyvolá oveľa viac diskusií v rámci koalície. Na stratégiu pre Čínu, ktorú nemecká vláda plánuje vypracovať v nadchádzajúcich mesiacoch, sa teraz zameriava oveľa viac pozornosti. Zelení a FDP zvyšujú tlak na kancelára. V koaličnej zmluve sa Čína stále označuje za systémového súpera, konkurenta a partnera. Partneri však tlačia na odklon od zvyčajného biznisu Merkelovej. Čína je najväčším svetovým trhom takmer so všetkým. Vrcholní nemeckí politici od bývalého lídra CSU Franza Josefa Straussa až po exkancelárku Angelu Merkelovú tak od 70. rokov minulého storočia počas návštev Pekingu vždy pôsobili ako otvárači dverí pre nemecké hospodárstvo. Vďaka desaťročiam politickej podpory sú nemecké spoločnosti v súčasnosti tak úzko prepojené s Čínou, že „oddelenie” požadované USA by malo pre nemecké hospodárstvo vážne dôsledky. Najznámejším príkladom spoločnosti závislej od Číny je Volkswagen, ktorý v Číne dosahuje štyridsať percent svojho obratu.

FDP vyzýva na koordinovanú stratégiu pre Čínu a spoločný európsky prístup. Scholzova jednodňová cesta do Pekingu teda zďaleka nebola začiatkom novej čínskej stratégie, ale možno koncom tej starej.