Trump a Clintonová budú v tomto dueli počas 90 minút odpovedať v šiestich 15-minútových blokoch na otázky moderátora televízie Fox News Chrisa Wallaca, prvou témou je najvyšší súd. Ďalšími témami budú štátny dlh, imigrácia, ekonomika, horúce témy zo zahraničia a zdravotný stav potrebný na vykonávanie funkcie prezidenta. Môžu však priniesť aj vlastné témy.

Podobne ako v prvom dueli stoja Clintonová a Trump celý čas duelu pri rečníckych, informovala tlačová agentúra DPA.

Obaja si pozvali na debatu svojich hostí. Trump si pozval nevlastného brata prezidenta Baracka Obamu, Malika Obamu, ktorý sa nechal počuť, že Trump skutočne môže Amerike pomôcť stať sa znova veľkou. Druhým Trumpovým hosťom je matka jedného zo štyroch Američanov zabitých pri útoku na americký zastupiteľský úrad v líbyjskom Benghází v roku 2012. Žena stále obviňuje Clintonovú, ktorá vtedy bola ministerkou zahraničných vecí, zo smrti svojho syna.

Clintonová si podľa médií pozvala dvoch miliardárov podporujúcich demokratov, Meg Whitmanovú a Marka Cubana, majiteľa basketbalového klubu Dallas Mavericks.

Očakáva sa, že televíznu debatu vysielanú naživo v hlavnom večernom vysielacom čase bude sledovať vyše 50 miliónov ľudí.

Čitateľom prinášame z posledného televíznéhio duelu vyhlásenia prezidentských kandidátov :

Clintonová: Voľby budú o tom, akou krajinou budú USA

Demokratická prezidentská kandidátka Hillary Clintonová vyhlásila, že prezidentské voľby 8. novembra rozhodnú o to, akou krajinou sa stanú Spojené štáty.

Bývalá ministerka zahraničných vecí prezentovala svoje názory na budúcnosť Najvyššieho súdu USA na začiatku posledného televízneho duelu dvoch čelných prezidentských kandidátov. Zdôraznila v ňom, že Najvyšší súd musí “stáť na strane ľudí, nie na strane vplyvných (osobností), (obchodných) korporácií a bohatých (ľudí).

“Najvyšší súd by mal reprezentovať nás všetkých,” citovala ju tlačová agentúra DPA.

Clintonová uviedla, že je dôležité, aby súd ukázal, že stojí za právami ľudí. Zmienila téma prístupu ku strelným zbraniam. Ich obmedzenie podľa nej nie je v rozpore s druhým dodatkom Ústavy Spojených štátov.

Potrebujeme súd, ktorý sa zastane napríklad ženských práv alebo práv komunity LGBT, dodala.

Trump vyhlásil, že USA “potrebujú súd, ktorý bude chrániť druhý dodatok ústavy. Súd musí chrániť ústavu, tak to mysleli naši zakladatelia.”

Povedal, že ako prezident vymenuje za člena Najvyššieho súdu konzervatívca, ktorý bude proti prerušeniu tehotenstva a ktorý podporí ústavné právo vlastniť a nosiť zbraň.

Trump chce po zvolení postaviť múr na hraniciach s Mexikom

Imigrácia bola druhou témou televízneho duelu kandidátov na prezidenta Spojených štátov – demokratky Hillary Clintonovej a republikána Donalda Trumpa.

“Potrebujeme silné hranice. Chcem postaviť múr. Potrebujeme múr,” povedal Trump v úvodnom dvojminútovom monológu k nastolenej téme. “Máme tu zlých mafiánov a ja ich dostanem von z krajiny,” dodal.

Trump zopakoval svoj predchádzajúci sľub, že v prípade svojho zvolenia dá deportovať milióny imigrantov, ktorí sú v USA ilegálne. Poznamenal, že súčasný prezident Barack Obama dal tiež deportovať milióny imigrantov. Dodal, že sama Clintonová sama pred niekoľkými rokmi hlasovala za výstavbu múru na hraniciach s Mexikom.

Clintonová na príklade dievčaťa, ktoré nedávno stretla namietala, že nechce rozdeľovať prisťahovalecké rodiny. “Počas prvých sto dní v úrade chcem zaviesť reformu prisťahovalectva,” sľúbila bývalá ministerka zahraničných vecí.

Súperka zaútočila informáciou, podľa ktorej bola na stavbu Trumpovho mrakodrapu najatá firma, ktorá nelegálne zamestnávala prisťahovalcov.

Trumpov návrh na nútené deportácie označila Clintonová za spôsob, ktorým sa budú “trhať rodiny”. “Sme rovnako krajinou imigrantov, ako aj právnym štátom,” konštatovala.

Clintonová počas debaty vyjadrila názor, že Trump ponižuje ženy a útočí na ich dôstojnosť

Hillary Clintonová môže mať viac skúseností ako ja, sú to však “zlé skúsenosti”, povedal na adresu svojej súperky v tretej televíznej debate kandidátov na prezidenta USA republikán Donald Trump. “Problém je v tom, že rozprávaš, ale nič nedokončíš, Hillary,” pokračoval.

Clintonová zasa porovnala svoje skúsenosti s Trumpovými. Upozornila, že v čase operácie, počas ktorej bol zabitý vodca teroristickej siete al-Káida Usama bin Ládin sa ona nachádzala v Bielom dome. A Trump sa zúčastňoval na televíznej šou pre celebrity. “Som spokojná pri porovnávaní 30 rokov mojich skúseností” s Trumpom.

Dvojica sa pri štvrtej téme spôsobilosti na výkon funkcie prezidenta dotkla tiež obvinení, podľa ktorých Trump obťažoval ženy. Trump si podľa Clintonovej myslí, že s “ponižovaním žien rastie”. Obvinila ho tiež, že ide po ženskej “dôstojnosti” a po ich “vedomí si vlastnej hodnoty”. Narážala tým na to, akým spôsobom sa Trump spáva k ženám. V uplynulých dňoch zverejnili médiá niekoľko prípadov, kedy mal Trump v minulosti na verejnosti obťažovať ženy. Tieto tvrdenia však republikán zásadne odmieta.

Realitný magnát neskôr vyhlásil, že Clintonová a prezident USA Barack Obama podplatili ľudí, aby podnecovali násilie pred jeho marcovým volebným mítingom v Chicagu. Odvolával sa na video, ktoré zverejnil konzervatívny aktivista James O’Keefe.

Naznačil, že obvinenia o jeho nevhodnom správaní sa k ženám, ku ktorému došlo pred mnohými rokmi, začala Hillary Clintonová a jej “odporná kampaň”. Na priamu otázku, čo povie na také veľké množstvo žien, ktoré ho obvinili, republikánsky nominant reagoval, že sú všetky vymyslené a znova obvinil Clintonovú.

Trump tému obťažovania rýchlo otočil a otvoril škandál, ktorému musela v minulosti čeliť Clintonová, a síce používanie súkromného emailu na pracovné účely. Trump vyhlásil, že Clintonová vymazala niektoré emaily, aby utajila únik tajných štátnych informácií a trval na tom, že klamala “ľuďom, kongresu a FBI”. Clintonová sa ohradila s tým, že vždy, keď je Trump pritlačený k stene a má reagovať na zásadnú tému, otočí a vytiahne tvrdenia, ktoré sú “šikanovaním” a “irelevantné”.

Trump má pocit, že spojenci dostávajú americkú obranu príliš lacno

Trump vyzval bohatých spojencov USA ako sú Nemecko, Japonsko a Saudská Arábia, aby platili viac za americkú obranu.

“Každý vo svete nás ošklbáva,” povedal Trump v poslednom predvolebnom televíznom dueli. “Urobili obchod storočia,” citovala ho tlačová agentúra DPA.

Clintonová označila Trumpa za “gavaliera”, ktorý povzbudzoval ďalšie krajiny, aby získali jadrové zbrane.

Trump to poprel napriek tomu, že sa pred časom vyjadroval za to, aby spojenci USA, napríklad Japonsko mali jadrové zbrane na ochranu pred Severnou Kóreou.

Trump varoval, že Clintonová by zvýšila dane pre všetkých. “Náš plán je voľný obchod.” Pracovné miesta sú podľa neho v Mexiku a treba ich vrátiť do USA. Trump chce znižovať dane a podporiť tak ekonomiku.

Clintonová uviedla, že chce naštartovať program pre tvorbu pracovných miest. Študenti by podľa nej mali končiť vysoké školy bez toho, aby boli zadlžení za štúdium. Vyslovila sa však za zvýšenie daní pre najbohatších a korporácie.

Trumpova taktika by podľa nej viedla k rastu zadlženia štátu.

Záverečné slová Clintonovej a Trumpa uzavreli ich posledný televízny duel

Demokratka Hillary Clintonová uzavrela v noci nadnes svoj posledný predvolebný televízny duel s republikánom Donaldom Trumpom sľubom, že bude prezidentkou pre “všetkých Američanov, demokratov, republikánov aj nezávislých, pretože každý je potrebný, aby pomáhal urobiť z našej krajiny to, čím by mala byť,” citovala ju tlačová agentúra DPA. “Chcem bojovať za záujmy rodín proti veľkým korporáciám, a aby deti mali dobré vzdelanie,” zdôraznila.

Trump vo svojej záverečnej reči poukázal na zlyhania USA v armáde, polícii a zločinnosti. “Urobíme Ameriku opäť silnou a urobíme Ameriku opäť veľkou,” zopakoval heslo svojej kampane. “Už nemôžeme mať ďalšie štyri roky Baracka Obamu a to je to, čo dostanete, keď dostane ju,” dodal Trump.

Každý z nich mal minútu na to, aby zhrnul, prečo by práve on mal stáť na čele USA.  Ani v závere debaty si po rozlúčení s divákmi nepodali ruky.

Predtým počas debaty Clintonová povedala, že ruský prezident Vladimir Putin chce mať za prezidenta Trumpa, pretože ten je jeho bábkou, zhrnula jej slová BBC.

Vrátila sa tiež k zverejneniu súkromných e-mailov na serveri WikiLeaks a k údajným útokom ruských hackerov. S odvolaním sa na tajné služby tvrdila, že príkaz naň prišiel z najvyšších miest ruskej politiky.

Trump jej kontroval vyhlásením, že Clintonová nemá rada Putina, lebo ju prekabátil na všetkých frontoch. Rusko podľa neho ovládlo Blízky východ. Hackerské útoky však všeobecne odsúdil.

Obaja diskutujúci riešili aj súčasnú situáciu v Sýrii a Iraku.

Clintonová vyhlásila: “Nebudem podporovať to, aby sa americké vojská vrátili do Iraku. Ide o to získať nazad Mósul…” V Sýrii by zriadila bezletové zóny na ochranu životov civilistov.

Podľa Trumpa bude zo špatnej politiky USA na Blízkom východe mať prospech Irán. V Aleppe sú civilisti bombardovaní aj pre chyby Clintonovej. Sýrsky prezident Bašár Asad i Putin sú podľa jeho slov múdrejší ako predstavitelia USA.

Prieskum CNN: Aj tretiu televíznu debatu vyhrala Clintonová

Demokratická kandidátka Hillary Clintonová zvíťazila aj v tretej prezidentskej debate, ktorá sa konala v stredu večer miestneho času na pôde Nevadskej univerzity v meste hazardu Las Vegas. Vyplýva to z bleskového prieskumu televízie CNN vykonaného bezprostredne po skončení diskusie.

V prieskume televízie CNN približne 52 percent respondentov, ktorí sledovali priebeh debaty, odpovedalo, že zvíťazila Clintonová. Ako Trumpov úspech duel naopak hodnotilo len 39 percent opýtaných, informovala dnes agentúra DPA.

Demokratická kandidátka však napriek jednoznačnému percentuálnemu víťazstvu dopadla v prieskume horšie, než v druhej debate z 9. októbra. Ešte väčší prepad zaznamenala oproti prvému duelu z 26. septembra. Podpora Clintonovej postupne klesala. V prvom kole bolo o jej úspechu presvedčených až 62 percent z oslovených divákov; v druhom už len približne 57 percent respondentov, pričom pri stredajšom poslednom televíznym zápolení jej hlas dalo iba 52 percent opýtaných.