Tatári z Krymu neutekajú. Takmer všetci prijali ruské občianstvo

Simferopol 16. marca 2015 (HSP/Foto/AP-Darko Vojinovic)

Slobodné nezávislé demokratické európske a zaoceánske média šíria pravdivé správy o tom, ako utláčajú Tatárov na Kryme a ako utekajú z poloostrova. Dokonca sa k tomu pridali aj slovenské média, ktoré prezentovali podobné pravdivé správy priamo z mesta činu

Bohužiaľ, podobní „nezávislí“ novinári si zasa zvolili „jednosmernú cestu“ a stále hľadajú vinníkov na nesprávnom mieste. Za zmienku stojí aspoň jeden fakt. Presne pred rokom títo „demokratickí a pravdovravní“ novinári, počas udalostí na Kryme namiesto strašidelnej rozprávky na dobrú noc každý večer celý svet strašili tým istým „hororom“: nemenovaná ruská jednotka vyhlásila ultimátum nemenovanej ukrajinskej jednotke, že ak sa do rána nevzdá, Rusi ráno zaútočia a rozprášia ju na franforce. Prišlo ráno a žiadny útok sa nekonal. Nič to! Demokratickí novinári si o neuskutočnenom útoku, samozrejme, neinformovali, ale ďalší večer nás strašili ďalším ultimátom. A tak rozprávali horory takmer v priebehu mesiaca! A ani jeden – jediný útok sa nekonal. Bez jediného výstrelu poloostrov „zmenil farby“. Pamätajú sa na tieto svoje „pravdivé“ správy demokratickí novinári? Asi nie, pretože v súčasnosti prinášajú rovnako „zaručene pravdivé“ informácie…

Na „mieste činu“ to však vyzerá trochu inak. Tatári z Krymu akosi neutekajú a ich počet sa nezmenšuje. Pochopiteľne, po minuloročnom pripojení sa Krymu k Rusku z poloostrova odišlo zopár tisíc Ukrajincov a niekoľko tatárskych rodín, ale je to skutočne zanedbateľný počet ľudí. Samotní Krymskí Tatári priznávajú, že majú na poloostrove niekoľko skupín – „rodín“, ktorí vyhlasujú, že prezentujú záujmy všetkých Krymských Tatárov. Zdôrazňujú, že je to iba obyčajná politika a boj o moc. Práve jedna zo skupín, ktorú však drvivá väčšina Krymských Tatárov neuznáva, prekypuje najväčšou aktivitou – práve preto, že nemá žiadny rešpekt u krajanov. Preto preferuje mediálne škandály a hľadá podporu v zahraničí.

Krymskí Tatári majú desaťročia tesne vzťahy s Tatármi žijúcimi v ruskom Tatársku, Turecku a pod. Keďže vyššie spomínaná skupinka „nespokojných“ Krymských Tatárov nemá v týchto štátoch a republikách žiadne dobré vzťahy, podporu a pochopenie hľadá v Kyjeve, Washingtone a Bruseli. Kým v ukrajinskej metropole a za oceánom túto „skupinku“ vítajú riadiac sa heslom „nepriateľ môjho nepriateľa je môj priateľ“, v Európe nie je príliš vítaná. Ostatní Krymskí Tatári problémy s novou vládou a novou vlasťou nemajú.

Prízvukujú, že sa prednedávnom, za čias násilnej ukrajinizácie, ktorá v súčasnosti mimoriadne „prekvitá“ na Ukrajine, krymská tatárčina, ako aj ruština boli fakticky zakázané. Prvé, čo urobila nová krymská vláda, uzákonila na poloostrove tri rovnocenné štátne jazyky – ruštinu, ukrajinčinu a krymskú tatárčinu. Čo urobila kyjevská vláda pred rokom, keď sa po ozbrojenom štátnom prevrate chopila moci? Zakázala používanie všetkých iných rečí, vyhlásila za štátnu iba „ukrajinskú movu“, zakázala nielen ruštinu, ale aj ostatné jazyky – vrátane krymskej tatárčiny. Čo teraz chýba Krymským Tatárom?..

A preukázali, ako sa im „nepáči“ v staronovej vlasti: vyše 97 percent Krymských Tatárov prijali ruské občianstvo. Prečo by to urobili, ak by nenávideli Rusov, Rusko a ak by boli utláčaní? Informačná agentúra Charkov uvádza rozhovor s krymským „šéfom“ Sergejom Aksenovým, ktorý potvrdil, že prakticky všetci Krymskí Tatári si prevzali ruské občianske preukazy a pasy. Potvrdil, že je to 97-98 percent krymskotatárskych obyvateľov.

„Iba asi 500 Krymských Tatárov neprijalo zatiaľ ruské občianstvo, drvivá väčšina z nich patrí k úzkemu rodinnému klanu, vedenie ktorého je naladené protirusky. Celkovo takmer 3 tisíc obyvateľov poloostrova zatiaľ neprijalo ruské občianstvo. Je to zanedbateľný počet, ak si vezmeme do úvahy, že v súčasnosti na Kryme žije vyše 2 miliónov ľudí,“ podčiarkol Sergej Aksenov.

O tom, že Krymskí Tatári neutekajú z poloostrova, svedčia aj neúprosné štatistiky. V priebehu ostatných takmer 100 rokov sa počet obyvateľstva na Kryme menil nasledovne: r. 1897 – 546 592, r. 1926 – 706 757, r. 1939 – 1 126 429, r. 1953 – 1 201 517, r. 1989 – 2 430 495, r. 2001 – 2 401 209, január 2015 – 2 294 110 /z toho v Sevastopoli žije 400 865 ľudí/. V r. 2013 – 2014 tu evidovali približne rovnaký počet obyvateľstva.

Rusi tvoria takmer 60 percent obyvateľstva Krymu, Ukrajinci – takmer štvrtinu, Tatári vyše 12 percent, Bielorusi 1,5 percenta, ostatní menej ako 1 percento. Napriek „nadvláde Rusov“, hneď od vzniku novej Krymskej republiky tu uzákonili 3 štátne jazyky – ruský, ukrajinský a krymskotatársky. Toto je asi podľa zaoceánskych a kyjevských stratégov diskriminácia Krymských Tatárov?..

Mimochodom, krymskotatárske média uvádzali, že vyššie spomínaná „skupinka nespokojných“ hľadala podporu v Turecku, ale turecká vláda vyhlásila, že sa ľudské práva Krymských Tatárov na Kryme neporušujú a drvivá väčšina obyvateľov Krymu sú spokojní s novou vládou.

eu