Môj profil 
Predplatné
V roku 2003 dostali Bulharsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko a Slovensko prechodnú lehotu, aby svoju legislatívu o nadobúdaní poľnohospodárskej pôdy zosúladili s právnymi predpismi únie. Menované štáty však podmienku nesplnili a svoju pôdu si aj naďalej chránili.
Brusel však pritvrdil a voči členským štátom začala Komisia disciplinárne konanie. Po zopakovaní podmienky došlo k vyhrážkam o postúpení prípadov Súdnemu dvoru EÚ v Luxemburgu. Brusel však svoju vyhrážku naplnil voči Maďarsku, ktoré prijalo podmienku úplného zákazu nadobúdania pôdy právnickými osobami a povinnosť kupujúceho, aby sám obrábal pôdu. Európska komisia tak v polovici júna podala na Maďarsko žalobu. Slovensko sa rozhodlo požiadavke Komisie vyhovieť s odôvodnením predísť podobnému osudu našich južných susedov.
„Všetci záujemcovia v EÚ musia mať rovnaké podmienky. Podmienka 10-ročného trvalého pobytu, respektíve sídla záujemcu o pôdu sa vypustí. Ďalšie úpravy v zákone sa budú týkať administratívneho zjednodušenia a zlepšenia prístupu aktívnych poľnohospodárov k pôde,“ naznačila pre Aktuálne.sk Jana Gasperová z tlačového odboru ministerstva.
Vláda by o tejto veci mala rokovať v októbri. Ako však Gasperová vysvetlila, vedenie rezortu má na problematiku stále rovnaký názor a chce zabrániť špekulatívnemu nákupu pôdy na iné účely než je poľnohospodárstvo.
Bloger Karol Malina si myslí, že uvedeným ústupkom „západ donútil slovenských politikov, aby im predali ich zem. Áno, zem ich otcov a predkov sa bude môcť dostať do rúk západnej oligarchie… Slovensko príde o to najcennejšie, čo má. Svoju zem. A pod ňou vodu. Na ňu si robili zálusk hneď od začiatku, o vodu. Pretože ten, kto bude vlastniť pôdu, vlastní predsa aj vodu.“ Bloger zároveň vysvetľuje, že hoci je teraz voda chránená zákonom, časom môže prísť vláda dosadená západnými skupinami, ktorá môže zákon zmeniť a kruh sa uzavrie.
Bývalý poslanec NR SR Igor Hraško upozorňuje na ďalší problém spojený s predajom našej pôdy, ktorej máme aktuálne toľko, že pri správnom užívaní by dokázala uživiť všetkých obyvateľov Slovenska. „Pôdu budú mať poskupovanú zahraniční majitelia, ktorí budú kvalitné produkty vyvážať do svojich krajín a my budeme odkázaní na dovoz odpadu, ktorým nás kŕmia už v súčasnosti, ktorý majú ošetrený výrokom o iných chutiach občanov „východného bloku“ oproti západu.“
„Niekto nás chce mať pekne v hrsti, aby nás mohol lepšie ovládať. Tí, čo budú mať to šťastie a budú vedieť zarobiť viac, si pôjdu nakúpiť do Rakúska a čo bežní občania? Čo naši dôchodcovia, čo musia obracať v ruke každé Euro, aby si vybrali, čo si kúpiť a čo nie a potom si vyberú to najlacnejšie, kde kvalita je spochybniteľná, kde mäsové výrobky už nemusia obsahovať mäso, kde ovocie stačí, aby dobre vyzeralo, nemusí chutiť!“, upozorňuje Hraško.
Aj napriek zákonu zahraniční investori už vlastnia slovenskú pôdu
Gasperová z tlačového odboru ministerstva priznala, že momentálne neexistuje žiadny oficiálny register, evidencia ani kataster nehnuteľností, ktorý by obsahoval informácie o pôvode vlastníka pozemku alebo nehnuteľnosti. K dispozícii sú iba odhady. Hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jana Holéciová upresnila, že podľa neoficiálnych zdrojov sa už 100- až 150-tisíc hektárov slovenskej pôdy nachádza v rukách cudzincov.
Zahraničný investori dokázali súčasný zákon obísť, preto veľa poľnohospodárskej pôdy už teraz patrí Dánom či Holanďanom, ktorým slovenskí farmári po finančnej stránke nedokážu konkurovať. Ďalším dôvodom je nespravodlivý systém agrodotácií, vďaka ktorému slovenskí farmári z EÚ dostávajú menšiu podporu ako iní, zverejnil server Aktuálne.sk.
EK na jednej strane uznáva, že niektoré z našich obmedzení môžu sledovať opodstatnené ciele, pretože sa zameriavajú na boj proti špekulatívnym nákupom pôdy, prípadne podporujú rozvoj vidieka. Napriek tomu však Brusel schizofrenicky trvá na tom, že obmedzenia môžu byť diskriminačné.
