Podľa najrozsiahlejšej štúdie na svete sú ultra-spracované potraviny (UPF) spojené s poškodením všetkých hlavných orgánových systémov ľudského tela a predstavujú obrovskú hrozbu pre globálne zdravie. UPF tiež rýchlo nahrádzajú čerstvé potraviny v strave detí a dospelých na všetkých kontinentoch a sú spojené so zvýšeným rizikom desiatok zdravotných problémov, vrátane obezity, cukrovky 2. typu, srdcových ochorení a depresie.

Ultra-spracované potraviny (Ultra-processed food sú jedlá a nápoje, ktoré prešli rozsiahlou priemyselnou úpravou a obsahujú pridané látky ako farbivá, emulgátory, stabilizátory, vysoké množstvo cukru, soli a tuku, poznámka redaktora.

Podľa prehľadu dôkazov je prudký nárast konzumácie UPF na celom svete podnecovaný ziskuchtivými korporáciami, ktoré používajú rad agresívnych taktík na podporu spotreby, ovplyvňovanie vedeckej diskusie a zabraňovanie regulácii.

Zistenia, ktoré vyplývajú zo série troch článkov uverejnených v časopise Lancet, prichádzajú v čase, keď milióny ľudí čoraz viac konzumujú ultra-spracované potraviny, ako sú hotové jedlá, cereálie, proteínové tyčinky, sýtené nápoje a rýchle občerstvenie.

Vo Veľkej Británii a USA viac ako polovica priemerného jedálnička teraz pozostáva z ultra-spracovaných potravín. Pre niektorých, najmä pre mladších, chudobnejších ľudí alebo ľudí zo znevýhodnených oblastí je bežné, že ich strava obsahuje až 80 % UPF.

Dôkazy preskúmané 43 poprednými svetovými odborníkmi naznačujú, že jedálničky s vysokým obsahom UPF súvisia s prejedaním, nízkou nutričnou kvalitou a vyššou expozíciou škodlivým chemikáliám a prísadám.

Systematický prehľad 104 dlhodobých štúdií vykonaných pre túto sériu článkov zistil, že 92 z nich uvádzalo väčšie riziko jednej alebo viacerých chronických chorôb a predčasnej smrti zo všetkých príčin.

Jeden z autorov štúdie publikovanej v časopise Lancet, profesor Carlos Monteiro, profesor výživy v oblasti verejného zdravia na Univerzite v São Paule povedal, že zistenia zdôrazňujú, prečo je potrebné prijať naliehavé opatrenia na riešenie problému ultra-spracovaných potravín.

„Prvá štúdia v tejto sérii článkov publikovanej v časopise Lancet naznačuje, že ultra-spracované potraviny poškodzujú všetky dôležité orgány v ľudskom tele. Dôkazy jasne naznačujú, že ľudia nie sú biologicky prispôsobení na ich konzumáciu,“ dodal.

On a jeho kolegovia v Brazílii vytvorili klasifikačný systém potravín Nova. Potraviny zoskupuje podľa úrovne ich spracovania, od úrovne 1 – nespracované alebo minimálne spracované potraviny, ako sú celé ovocie a zelenina, až po úroveň 4, čo sú ultra-spracované potraviny.

Kategória ultra-spracovaných potravín sa skladá z produktov, ktoré sú priemyselne vyrobené, často s použitím umelých príchutí, emulgátorov a farbív. Patria sem nealkoholické nápoje a balené snacky, ktoré sú zvyčajne veľmi chutné a majú vysoký obsah kalórií, ale nízky obsah živín. Sú tiež navrhnuté a uvádzané na trh tak, aby nahradili čerstvé potraviny a tradičné jedlá a zároveň maximalizovali zisky spoločností, povedal prof. Carlos Monteiro.

Kritici tvrdia, že kategória ultra-spracovaných potravín je nejasne definovaná a existujúce zdravotné politiky, ako napríklad tie, ktoré sú zamerané na zníženie spotreby cukru a soli, sú dostatočné na riešenie tejto hrozby.

Prof. Carlos Monteiro a jeho spoluautori štúdie uznali platné vedecké kritiky sysému Nova a kategórie ultra-spracovaných potravín, ako napríklad nedostatok dlhodobých klinických a komunitných štúdií, začínajúce chápanie mechanizmov a existenciu podskupín s rôznymi nutričnými hodnotami. Tvrdili však, že budúci výskum nesmie oddialiť okamžité opatrenia na riešenie problému ultra-spracovaných potravín, ktoré sú podľa nich odôvodnené súčasnými dôkazmi.

„Rastúca spotreba ultra-spracovaných potravín mení stravovacie návyky po celom svete a nahrádza čerstvé a minimálne spracované potraviny a jedlá,“ varoval prof. Carlos Monteiro.

„Táto zmena v stravovaní ľudí je podporovaná mocnými globálnymi korporáciami, ktoré generujú obrovské zisky uprednostňovaním ultra-spracovaných produktov, podporovaných rozsiahlym marketingom a politickým lobingom s cieľom zastaviť účinné politiky verejného zdravia na podporu zdravého stravovania,“ dodal.

Druhý článok v štúdii navrhuje politiky na reguláciu a zníženie výroby, marketingu a spotreby ultra-spracovaných potravín. Hoci niektoré krajiny zaviedli pravidlá na reformuláciu potravín (zmena zloženia potravín s cieľom zlepšiť ich nutričné vlastnosti) a kontrolu UPF, „globálna reakcia v oblasti verejného zdravia je stále v počiatočnom štádiu, podobne ako hnutie za kontrolu tabaku pred desiatkami rokov,“ uvádza sa v článku.

Tretí článok uvádza, že za nárastom ultra-spracovaných potravín stoja globálne korporácie nie individuálne rozhodnutia. UPF sú hlavnou príčinou „pandémie chronických ochorení“ súvisiacich so stravovaním, pričom potravinárske spoločnosti uprednostňujú zisk pred všetkým ostatným, uvádzajú autori.

Hlavnou prekážkou ochrany zdravia sú „politické aktivity korporácií, koordinované na nadnárodnej úrovni prostredníctvom globálnej siete frontových skupín, iniciatív viacerých zainteresovaných strán a výskumných partnerov s cieľom čeliť opozícii a blokovať reguláciu.“

Spoluautor štúdie, profesor Barry Popkin z Univerzity v Severnej Karolíne povedal: „Žiadame, aby sa na prednej strane obalov uvádzali zložky, ktoré sú ukazovateľmi ultra-spracovaných potravín, spolu s nadmerným obsahom nasýtených tukov, cukru a soli, aby sa zabránilo nahradeniu nezdravých zložiek a umožnila efektívnejšia regulácia.“

Autori tiež navrhli prísnejšie obmedzenia marketingu, najmä reklám zameraných na deti, ako aj zákaz UPF na verejných miestach, ako sú školy a nemocnice a obmedzenie predaja ultra-spracovaných potravín a priestoru na regáloch v supermarketoch.

Jedným z úspešných príkladov je brazílsky národný program stravovania v školách, ktorý eliminoval väčšinu UPF a do roku 2026 bude vyžadovať, aby 90 % potravín bolo čerstvých alebo minimálne spracovaných.

Vedci, ktorí sa na tejto štúdii nepodieľali vo všeobecnosti privítali preskúmanie dôkazov, ale zároveň vyzvali k ďalšiemu výskumu ultra-spracovaných potravín a varovali, že súvislosť so zdravotnými škodami nemusí znamenať príčinnú súvislosť.

Prečítajte si tiež:

• Dýchavičnosť môže značiť CHOCHP, ak sa zhoršuje, treba navštíviť lekára
• Rezistencia na antibiotiká už nie je hrozbou budúcnosti, ale realitou dneška