Členské štáty EÚ budú mať podľa nového návrhu „vojenského Schengenu“ (ang. Military Schengen) len tri dni v mierových podmienkach a šesť hodín v núdzových situáciách na to, aby povolili prechod iných európskych vojenských jednotiek a vybavenia cez svoje hranice. Plán pochádza z dielne Európskej komisie a má výrazne zlepšiť vojenskú mobilitu v rámci bloku.
Dni alebo hodiny
„Dnes, bohužiaľ, presunutie vojenskej techniky a vojakov, povedzme zo západu na východ, trvá mesiace,“ povedal Apostolos Tzitzikostas, európsky komisár pre udržateľnú dopravu a cestovný ruch. „Chceme, aby sa to podarilo za pár dní,“ dodal.
„Nemôžete brániť kontinent, ak sa po ňom nemôžete pohybovať,“ povedal na brífingu s médiami a dodal : „Je to evidentné. Preto vytvárame tento „vojenský Schengen“.“
Takzvaný Balík opatrení pre vojenskú mobilitu (Military Mobility package) bude oficiálne predstavený ešte dnes. Ide o najnovší z radu plánov, ktoré Európska komisia od začiatku roka zverejnila s cieľom podstatne posilniť obranu EÚ do konca desaťročia.
Jedným z kľúčových opatrení bude práve urýchlenie schvaľovania cezhraničnej vojenskej mobility. V súčasnosti nie sú pravidlá v 27 členských štátoch harmonizované, pričom niektoré štáty potrebujú týždne na to, aby odpovedali na žiadosť inej krajiny EÚ o presun vojakov a/alebo vybavenia cez ich územie.
Komisia chce, aby sa táto lehota skrátila na maximálne tri dni v mierových podmienkach a na len šesť hodín v núdzových situáciách.
Krátkodobé investície, rýchla návratnosť
Plán počíta s novým európskym systémom rýchlej reakcie v oblasti vojenskej mobility, ktorý je inšpirovaný mechanizmom civilnej ochrany EÚ a ktorý umožňuje členským štátom rýchlo zabezpečiť pomoc v prípade prírodných alebo človekom spôsobených katastrof.
Súčasťou tohto systému bude „fond solidarity v oblasti vojenskej mobility“ (ang. “military mobility solidarity pool”), v rámci ktorého budú členské štáty môcť uvoľniť prostriedky – napríklad vlaky, trajekty alebo strategické letecké dopravné prostriedky – na použitie inými členskými štátmi.
Systém tiež navrhuje „katalóg vojenskej mobility“ (ang. “military mobility catalogue”), v ktorom budú uvedené dopravné a logistické prostriedky dvojakého použitia od civilných spoločností, ktoré možno použiť na vojenské operácie.
Všetku túto činnosť bude koordinovať nová skupina pre vojenskú mobilitu, zložená z národných koordinačných pracovníkov jednotlivých členských štátov. Títo pracovníci budú tiež prioritne určovať financovanie vybraných 500 infraštruktúrnych projektov, ktoré boli identifikované ako nevyhnutné na zlepšenie štyroch dohodnutých vojenských koridorov, ktorých umiestnenie je stále utajené.
Cieľom je modernizovať cesty, železničné trate, prístavy, letiská, tunely a mosty, aby boli schopné uniesť hmotnosť a rozmery vojenského vybavenia.
„Solídne logistické siete rozhodujú o víťazstve alebo prehre vo vojne,“ povedal Tzitzikostas a dodal, že „dôraz sa kladie na krátkodobé, rýchlo ziskové investície s cieľom rýchlo zvýšiť kapacitu.“
Koľko to bude stáť?
Tzitzikostas odhaduje, že na to bude potrebných 100 miliárd eur, ale EÚ doteraz vyčlenila na vojenskú mobilitu v súčasnom viacročnom rozpočte (ktorý končí v roku 2027) iba 1,7 miliardy eur. Eurokomisár to označil za „kvapku v mori“.
Návrh rozpočtu na nasledujúcich sedem rokov, ktorý začne v roku 2028, počíta s čiastkou tesne pod 18 miliardami eur, čo je síce desaťnásobný nárast, ale stále to nie je dostatočná suma.
Tzitzikostas však uviedol, že to nie je jediný zdroj financií, ktorý majú členské štáty k dispozícii.
Vzhľadom na to, že infraštruktúra má dvojaké využitie, členské štáty by mali mať možnosť čerpať z kohéznych fondov, pridelených v rámci hlavnej investičnej politiky bloku, ktorej cieľom je znížiť nerovnosti medzi regiónmi, ako aj z peňazí z programu obranných pôžičiek SAFE.
Členské štáty EÚ, z ktorých väčšina je aj členmi NATO, budú môcť tieto investície započítať do nového cieľa aliancie v oblasti výdavkov.
Tzitzikostas však uviedol, že „nejde len o peniaze“.
„Geopolitická situácia vo svete nie je v súčasnosti jednoduchá, preto sa musíme naučiť konať rýchlejšie, musíme sa naučiť pracovať usilovnejšie a musíme sa naučiť dosahovať výsledky oveľa skôr, ako by sa očakávalo,“ uviedol.
Prečítajte si tiež:
Rím premení klimatizované kiná a knižnice na klimatické útočiska
Klimatizované kiná v Ríme ponúknu obyvateľom talianskej metropoly bezplatné vstupy, aby im pomohli zvládať intenzívnu letnú vlnu horúčav, oznámili v…
Vo Francúzsku počas júnových horúčav zaznamenali viac než 5 700 nadmerných úmrtí, najviac od roku 2003
Francúzsko počas rekordnej vlny horúčav minulý mesiac zaznamenalo 5 764 úmrtí nad bežný priemer. Zdravotnícke úrady uviedli, že nadmerná úmrtnosť…
V okrese Rimavská Sobota došlo k zrážke auta a nákladného vozidla
Na ceste medzi Lehotou nad Rimavicou a Kokavou nad Rimavicou v okrese Rimavská Sobota došlo v stredu popoludní k nehode.…
Google sa odvolal proti pokute vo výške 15,4 miliardy dolárov za zneužívanie dominantného postavenia
Americký technologický gigant Google oznámil, že sa odvolá proti rozhodnutiu švédskeho súdu. Súd firme uložil pokutu vo výške 15,4 miliardy…
Milanová vidí neférové prideľovanie dotácií ministerstva kultúry na pamiatky, to kritiku odmieta
Ministerstvo kultúry SR ohrozuje ochranu a sanáciu kultúrnych pamiatok nielen rozpočtovými škrtmi v dotačných programoch a zlým manažovaním výziev, ale…
























