„Český Trump“: Ficovi a Orbánovi sa črtá spojenec. Európskej únii a Ukrajine nepriateľ?

Nová koalícia víťaza českých volieb a nastupujúceho premiéra Andreja Babiša posúva Prahu doprava a spochybňuje pomoc, ktorú EÚ vynakladá Ukrajine. Hrozí rozkol v európskej politike a spojenectvo s premiérmi z V4 – Robertom Ficom a Viktorom Orbánom?

„Český Trump“

Formujúca sa česká vláda by mohla znamenať rozkol v európskej politike voči Ukrajine, konštatuje Nicolas Butylin v článku pre Berliner Zeitung.

V Česku sa designovaný premiér Andrej Babiš, ktorý sa rád prezentuje ako „český Trump“, dohodol na vláde s konzervatívnymi, pravicovými a euroskeptickými silami.

„Víťazi nedávnych parlamentných volieb chcú prelomiť nielen prozápadnú líniu odvolaného premiéra Petra Fialu, ale aj kurz podpory Ukrajiny. V Kyjeve rastú obavy, že Česká republika – doteraz jeden z najrozhodnejších podporovateľov Ukrajiny – by sa pod Babišovým vedením mohla stať faktorom neistoty alebo dokonca novým stavebným kameňom v Orbánovom protukrajinskom bloku,“ uvádza autor.

Babiš sa počas svojho predchádzajúceho funkčného obdobia v rokoch 2017 až 2021 prezentoval ako pragmatický populista, jeho strana ANO sa programovo zaradila do pravicovo-konzervatívneho spektra. S novou koalíciou, pozostávajúcou z pravicovej strany Sloboda a priama demokracia (SPD), ktorá je skeptická voči EÚ a NATO, a hnutia Motoristé, sa budúca vláda v Prahe výrazne posúva doprava.

Partneri z SPD idú najďalej a požadujú dokonca referendá o zotrvaní v EÚ a NATO.

„Babiš sa síce snaží zmierniť extrémny postoj svojich partnerov, ale jeho váhanie v ukrajinskej politike ukazuje, že si je presne vedomý toho, že o charaktere jeho nového funkčného obdobia rozhodnú otázky týkajúce sa Ukrajiny,“ konštatuje Butylin.

Zbrojenie Ukrajiny: Čo sa stane s programom dodávok munície?

Symbolom tejto neistoty je český program dodávok munície pre Ukrajinu. Pod vedením Prahy sa len v minulom roku podarilo získať 1,5 milióna delostreleckých granátov, ďalších 1,3 milióna malo byť dodaných na Ukrajinu do jesene 2025, uvádza autor.

„Česká republika pri tom využila medzinárodnú sieť súkromných zbrojárskych podnikov a pre program dodávok munície zhromaždila približne 4,5 miliardy dolárov od asi 15 partnerských štátov,“ spomína.

Pre ukrajinské ozbrojené sily bol tento program záchranným lanom, pre prozápadnú vládu Fialu prestížnym projektom v oblasti zahraničnej politiky.

Babiš však počas volebnej kampane tento projekt kritizoval ako „predražený a netransparentný“. Od volebného víťazstva bloku ANO panuje v Prahe ticho: zatiaľ neexistuje žiadne jasné vyhlásenie o tom, či bude program pokračovať, či bude reformovaný alebo potichu zrušený.

Návrh odovzdať iniciatívu do rúk NATO už český minister obrany zamietol. NATO nemôže nakupovať zbrane pre Ukrajinu, tak znie hlavný argument, iniciatívy musia prichádzať od podporujúcich štátov. Aj povesti o možnom prenesení na Estónsko alebo prerozdelení na iných členov EÚ sa ukázali ako bezpredmetné.

„Srdce“ európskeho zásobovania Ukrajiny muníciou tak pravdepodobne utrpí tvrdú ranu. A to práve v čase, keď Rusko postupuje v Donbase a na juhu Ukrajiny.

Ukrajinskí predstavitelia sa doteraz správajú voči novým politickým predstaviteľom v Prahe demonštratívne diplomaticky. Prezident Volodymyr Zelenskyj ešte v marci nadšene poďakoval svojim českým spojencom za ich „historickú podporu“. V Kyjeve však vedia, že noví koaliční partneri Babiša nemajú žiadnu sympatiu k vojnou zmietanej Ukrajine.

Pravicové krídlo

Ako príklad Butylin  uvádza situáciu z Prahy, ktorá sa odohrala len nedávno: Nový predseda českého parlamentu Tomio Okamura zo strany SPD už v prvý deň vo funkcii spôsobil škandál. Pravicový politik pred pár dňami dal z budovy parlamentu v Prahe odstrániť ukrajinskú vlajku, ktorá bola od začiatku vojny vyvesená na znak solidarity. Tento krok vyvolal ostrú kritiku zo strany odchádzajúcej proeurópskej vládnej koalície, ktorej poslanci následne demonštratívne vyvesili vlajku z okien svojich parlamentných kancelárií. Okamura obhajoval svoje konanie slovami: „Česká republika je na prvom mieste.“ Na fotografii, ktorá koluje na internete, je zachytený Okamura, ako drží rebrík, zatiaľ čo jeho spolupracovník zvesuje ukrajinskú vlajku. V očiach mnohých je tento moment symbolom náhlej zmeny politického kurzu v Prahe.

Ukrajinský predseda parlamentu Ruslan Stefančuk tento krok podľa očakávania kritizoval. „Zvesenie ukrajinskej vlajky z budovy parlamentu európskej krajiny, ktorej národ podporuje bratov Ukrajincov v tomto spravodlivom boji, je pochybným činom,“ uviedol na X.

Ukrajinci však momentálne nemajú k dispozícii nič viac ako takéto podporné príspevky na sociálnych sieťach. Babiš totiž doteraz nevyjadril žiadne konkrétne stanovisko.

Ukrajina vie, že musí čakať na ďalšie kroky Prahy v nádeji, že Česko neprejde na stranu Orbána, ktorý je otvorene kritický voči Ukrajine.

Orbán medzitým hľadá spojencov

„Maďarský premiér Viktor Orbán vníma vývoj v Prahe priaznivo. Už roky sa snaží vybudovať stredoeurópsku os proti ukrajinskej politike EÚ. V Poľsku sa mu to zatiaľ nedarí. Dokonca aj pravicová opozícia vedená stranou PiS tam odmieta maďarskú líniu. Na Slovensku naopak nachádza aspoň čiastočnú podporu u Roberta Fica,“ píše Butylin.

O to dôležitejší by pre Orbána bol partner ako Babiš, ktorý síce otvorene nesympatizuje s Moskvou, ale zdá sa, že je pripravený spochybniť kľúčové prvky európskej politiky voči Ukrajine.

„V skutočnosti viacero signálov naznačuje, že nová pražská vláda by sa mohla aspoň čiastočne prikloniť k Maďarsku. Tak napríklad designovaný minister zahraničných vecí Filip Turek už naznačil, že Česko sa v budúcnosti chce vzdať vojenskej podpory a namiesto toho sa zamerať na humanitárnu pomoc. Takáto argumentácia sa zreteľne zhoduje s Orbánovou vlastnou politikou,“ zhrnul Butylin.

K tomu sa pridáva rastúci skepticizmus voči rozhodnutiam týkajúcim sa Ukrajiny na úrovni EÚ. V Bruseli sa čoskoro bude riešiť zásadná otázka, či zmrazené ruské aktíva majú byť použité pre Ukrajinu (tzv. reparačná pôžička). „Práve Praha, kedysi spoľahlivý zástanca pomoci, by sa v tomto smere mohla stať faktorom neistoty pre skalopevných podporovateľov Ukrajiny,“ dodáva autor.

Prečítajte si tiež:

• Šéfom českého parlamentu bude Tomio Okamura
• Pri dome Tomia Okamuru v Prahe sa objavili ukrajinské vlajky
• USA musia pritlačiť na Rusko novými sankciami, hovorí fínsky prezident Stubb