Môj profil 
Predplatné
Mohamed taktiež zjednotil územia a bojujúce arabské kmene. Celé územie sa stalo súčasťou chalifátu a potom sa z väčšej časti dostalo pod nadvládu Osmanskej ríše. Neskôr bol však politický osud krajiny zložitý. V novšej histórii krajiny zohral kľúčovú rolu Muhammad ibn Abd al- Wahháb (1703 – 1792), ktorého možno považovať podľa niektorých prameňov za prvého islamského fundamentalistu modernej doby. Jeho učenie si osvojili ako štátnu náboženskú doktrínu vtedajší vládcovia (emíri) tej časti arabského polostrova.
Najviac sa o novodobú históriu rodu zaslúžil ibn Saud, ktorý dobyl a zjednotil pod svoju vládu veľkú časť arabského polostrova, ku ktorým pripojil ďalšie územia a v roku 1932 ho vyhlásil za Saudskoarabské kráľovstvo. Vládol do svojej smrti v roku 1953. Potom sa postupne dostávali na trón jeho synovia. Kráľovská rodina má dnes stovky členov. Saudská Arábia nemá ústavu ani volený parlament a platí v nej islamské právo šaria uplatňované s príznačnou krutosťou (najmä vďaka wahhábizmu ako štátnej interpretácii islamu). Krajina má cez 29 milióna obyvateľov, z toho je približne 8 miliónov prisťahovalcov, ktorí nemajú saudské občianstvo. Príjmy z vývozu ropy sú obrovské, krajina je však známa obrovskou mierou korupcie vládnucej rodiny a úradníkov.
Prameňom islamského extrémizmu je fanatická wahhábistická odnož islamu sústredeného v Saudskej Arábii.
Bohužiaľ Saudi nepodporujú extrémistický wahhábizmus len u seba doma, ale už po celé desaťročia významne financujú jeho propagáciu v zahraničí. Presné čísla nie sú známe, ale predpokladá sa, že na tento účel bolo vynaložených viac ako 150 miliárd dolárov. Boli určené na vývoz wahhábizmu k rôznym oveľa chudobnejším moslimským krajinám a komunitám po celom svete počas posledných troch desaťročí.
Väčšina moslimských vládcov je skorumpovaná a politicky negramotná. Mnohí z nich boli do mocenského kresla dosadení západnými mocnosťami, hlavne USA. Moslimské davy sú ovládané imámami, ktorí sú platení moslimskými vládami a ich petrodolármi. Peniaze putujú na výstavbu a prevádzkovanie mešít a madrás, ktoré kážu radikálny wahhábizmus nielen v moslimskom svete, ale aj v Európe (Saudská Arábia v čase vrcholiacej migračnej vlny v septembri 2015 prehlásila, že súčasťou jej pomoci migrantom bude financovanie 200 nových mešít v Nemecku). Peniaze taktiež smerujú na školenie imámov, mediálny dosah a vydavateľskú činnosť; distribúciu wahhábistických učebníc a dotácie pre vysoké školy a kultúrne centrá. Imámovia v mešitách zneužívajú frustráciu a beznádejnú situáciu, v ktorej sa ocitla moslimská mládež, a vlievajú do jej mozgov zaostalú fundamentalistickú dogmu pod heslom:
„Vaša nádej je v islame.“ Zásada demokracie, že štátna moc pochádza od občanov, je fundamentalistom cudzia a taktiež je podľa nich v rozpore s islamom, pretože štátna moc pochádza výlučne od Boha, ktorý na zemi vládne cez svoje zákony v Koráne. Demokracia je podľa wahhábizmu najväčší nepriateľ islamu.
Sýrsky prezident Bašar al-Assad počas stretnutia s iránskym ministrom zahraničia v Damasku v januári 2014 varoval, že politická a náboženská ideológia Saudskej Arábie je « hrozbou pre celý svet « . Assadova Sýria spolu s Iránom patria medzi sekulárne štáty a práve preto sú tŕňom v oku Saudskej Arábie a jej spojencom. Bez Asada však nie je možné riešiť vnútropolitickú situáciu v Sýrii a rovnako nie je možné efektívne bojovať proti Islamskému štátu, ktorý dnes predstavuje najväčšiu hrozbu.
Odstránenie Assada by znamenalo len ďalšie rozšírenie islamského extrémizmu. Saudská Arábia si už však sama začína uvedomovať, že ISIS môže byť hrozbou aj pre ňu. Rozdiel medzi Islamským štátom a wahhábizmom je v tom, že ISIS neuznáva sunitského vládcu a jeho moc. Saudská Arábia tak nepriamo spolu s ostatnými spojencami vytvorila nepriateľa, ktorý teraz bojuje proti vlastnému stvoriteľovi.
Eva Filipová
.JPG)
.jpg){kind=tracking}
