Ahoj, Jožo, tak čo, si spokojný s výsledkami prezidentských volieb v Amerike?

Nuž, nie som z toho ani sýty, ani hladný. Amerika je ďaleko, Biely dom je vysoko, pravda je hlboko. Život v našej štvrti to nijako neovplyvní, aký je tam, za veľkou kalužou, prezident.

Nemáš pravdu. Dianie v tak veľkej a tak mocnej krajine, ako USA, ovplyvňuje život  v celom svete – a to či chceme alebo nie. Takže hocijako výsledky amerických volieb sa dotýkajú každého z nás.  V niečom ten vplyv je mizerný, ale v niečom je obrovský.

Myslel som to trochu inak. Súhlasím, že tak alebo onak sa nás všetkých dotknú výsledky volieb a nasledujúce dianie v USA. To, že je to jedno, kto tam bude prezidentom… No vlastne je to pre nás jedno. Hocikto bude prezidentom USA, bude postupovať takmer rovnako ako ostatní. Po prvé, muziku vo Washingtone tvrdia iné „skupinky“ a nie prezident, to všetci vieme. Prezident je iba ako televízny moderátor: číta správy, ktoré pripravujú iní – redaktori, produkční, vedúci vydania. Takže je to takmer jedno, kto vo Washingtone číta správy…

S týmto tvrdením aj ja môžem čiastočne súhlasiť. Ale predsa aj samotný prezident niečo znamená a niečo vie ovplyvniť – nie je to stopercentná bábka v cudzích rukách. Takže predsa bol nejaký rozdiel v tom, či sa prezidentkou stane Clintonová alebo Trump.

Áno, ale iba minimálny. V zahraničnej politike by, ako vždy, nenastali takmer žiadne zmeny – to je pre nás dôležité. A ktorý klan je pri moci a ktorá „rodinka“ riadi Ameriku – to je nám úplne fuk. Napriek tomu, že všetci na celom svete vedia, že je to ozaj takmer jedno, kto je prezidentom USA – republikán alebo demokrat a politika Washingtonu zostáva rovnaká, predsa tento raz bol neuveriteľný rozruch. Všetci sa akoby zbláznili – aj u nás, v Európe.

No vyzeralo to, ako na hokeji: polovica fandila Clintonovej a druhá polovica Trumpu. Je až neuveriteľné, ako americké parlamentné voľby rozhádali európsku verejnosť!

Nielen verejnosť a politikov, ale aj médiá. Treba však objektívne priznať, že celý európsky mainstream „demokraticky“ fandil demokratom – teda Clintonovej. Takú divokú podporu jednej zo strán v amerických voľbách som ešte nezažil – ako v celej Európskej únii, tak aj konkrétne u nás. Fakt, celý ten čas som mal dojem, že naše televízne a rozhlasové stanice niekoľko mesiacov vysielali z volebného štábu Demokratickej strany a všetky noviny tlačili niekde v pivnici rodinného domčeka Clintonovcov. Také „fandenie“ tu ešte nebolo!

Všimol som si, že mnohé médiá skutočne fandili Clintonovej, aj keď sa zo všetkých síl snažili prezentovať ako nezávislé, nezaujaté a objektívne. Ale to sa nedalo utajiť.

Fajn, keď americká televízna stanica Markíza zreteľne podporovala celým západným „demokratickým“ svetom preferovanú Clintonovú – to ešte viem pochopiť. Ale keď verejnoprávna RTVS pomaly predbehla Markízu vo fandení Clintonovej, tak to nechápem. Predsa by RTVS mala byť tak trochu objektívnejšia a nezávislejšia. Mal som dojem, že RTVS ešte nikdy nemala také neobjektívne predvolebné spravodajstvo a ešte nikdy nedávala taký obrovský priestor predvolebnému dianiu – a to aj v prípade, keď išlo o slovenské parlamentné alebo prezidentské voľby. Fakt, stále mal som nepríjemný dojem, že správy RTVS vysielali priamo z volebného štábu Clintonovej. Som za každú srandu, ale čo je veľa, to je veľa…

Nuž, možno niektorým sa nepáčilo, že tak vysoko vzletel obyčajný kšeftár, miliardár – nie politik. Bol to najbohatší prezidentský kandidát v histórii Ameriky a možno práve to mnohým nevoňalo. Samotný Trump vyhlasoval, že „stojí“ 8,5 miliardy dolárov. Ale časopis Forbes ohodnotil jeho majetok skromnejšie – na 4,1 miliardy dolárov a umiestnil ho na 405. mieste najbohatších ľudí planéty. Navyše sa správal dosť excentricky.

Myslím si, že by to Amerika prehltla. Trumpova „chyba“ bola niekde inde. Urobil „osudnú“ chybu a hneď sa previnil pred celým západným demokratickým svetom: náhodou sa mu z úst vyšmykla poznámka, že sa možno pokúsi dohodnúť s Putinom a možno netreba vyhlasovať mu vojnu. Stačilo, aby to povedal iba raz – a hneď sa stal vyvrheľom pre celý demokratický a liberálny svet. Stačila iba jedna chybička krásy neskúseného politika… Dlhé roky trochu čudný excentrický miliardár pokojne žil a nikomu nevadil. Ale stačilo mu raz povedať, že možno sa netreba hádať s Ruskom, ako sa z neho stal zloduch, hazardér, somár, cirkusant a mimoriadne nebezpečný typ a celá západná, zaoceánska a európska demokracia mu vyhlásila vojnu. Takú jednotu a odhodlanosť celého Západu som ešte nevidel.

No a načo také niečo hovoril? Hádam si nemyslíš, že to myslel vážne? Určite nikdy nebude kamarátom s Putinom. Ešte ani jeden americký prezident nebol kamarátom s ruským lídrom. Takže bola to iba „faktická poznámka“, povedal by som žart. A tento žartík hneď postavil Trumpa proti celému demokratickému svetu. Vieme, že rád rozpráva somariny, ale existujú predsa nejaké mantinely: odtiaľ – potiaľ.

A Trump nechtiac tie mantinely prekročil. Tiež si nemyslím, že bude s Putinom kamarát. Bol to iba predvolebný ťah. Ale vidíš, táto jeho srandička postavila na parohy celú planétu… Načo tak žartoval, keď povedal, že treba normalizovať vzťahy s Ruskom a mieni vybudovať dobré osobné kontakty s Putinom? Načo strašil celý demokratický svet? Nevedel, ako bude reagovať? A navyše sa zmenil o spolupráci s Ruskom v boji proti teroristom v Sýrii…

Možno… nielen je to možné, ale je to takmer isté, že Trump nikdy nebude mať dobré vzťahy s Putinom. Ale už len to, že sa o tom zmienil a nepovažuje to za kriminál, z neho samotného urobilo kriminálnika a nepriateľa všetkých „slobodných a nezávislých“ politikov, médií, analytikov a iných kompetentných po celom svete. Bola to jeho chyba.   

Asi mu poradcovia v jeho volebnom štábe zabudli pripomenúť, že sa v súčasnosti celý svet razantne vyfarbil: buď podporuješ Rusko, alebo ho chceš zničiť – tretia cesta neexistuje. Radšej by o Rusku počas predvolebných debát nepovedal ani slovo – alebo by sa vyhýbal priamym odpovediam na podobné otázky. Som zvedavý, čo bude hovoriť po voľbách…

Tak niečo zo svojej predvolebnej rétoriky musí ponechať – veď to sľúbil voličom. Predtým hovoril, že zosadenie Saddama Hussejna a Muammara Kaddáfího zapríčinilo občianske vojny v Iraku a Líbyi a keby zostali pri moci, situácia na Blízkom východe by zostala stabilná. Možno tento svoj postoj celkom nezmení. A hovoril, že podobný scenár čaká aj Sýriu, ak zosadia Asada. Aj keď je tam už teraz občianska vojna… 

Navyše hovoril, že práve katastrofa v Iraku porodila „Islamský štát“ – a to je veľký kriminál: podobné vyjadrenia sú na úrovni tých – o dobrých vzťahoch s Ruskom… A navyše obvinil Obamu a Clintonovú, že práve oni vytvorili Islamský štát. Tak to je rovnaký kriminál!

Mal podobných „prešľapov“ viac. Ale veď skúsení politici by jeho výroky nemali brať vážne: každý vie, že rôzne sľuby a bombastické vyhlásenia sa robia pre verejnosť – je to šou, PR, divadlo.  Po voľbách sa na 99 percent sľubov zabudne. Robia to všetci politici. Aj u nás. Prečo potom tie Trumpove sľuby všetci brali tak vážne? Nechápem.

Možno mnohých predsa vystrašila jeho rozhodná rétorika a vyhrážky zabrániť prílevu migrantov, moslimov, zatočiť s podvodníkmi. Je jasné, že ako každý skutočný prezident Spojených štátov po voľbách bude vykonávať celkom inú politiku, ako tú, ktorú propagoval pred voľbami. Ale predsa… Mnohí si asi naložili do gatí: a čo ak predsa splní aspoň malú časť svojich sľubov? Veď by postačilo, keby splnil iba jeden „strašný“ sľub: že sa pokúsi obnoviť normálne vzťahy s Ruskom – veď sa potom zrúti celý západný svet. Kto potom bude bojovať proti „agresorovi“, nepriateľovi a medveďovi? Čo potom s vojenskou hystériou, základňami na hranici s Ruskom a vôbec s tým nešťastným NATO?.. Do ktorého vreca potom vopchajú sankcie, výdavky na armádu, obchod so zbraňami? Veď to všetko postaví z nôh na hlavu.

Samozrejme. Aj keď zasa si nemyslím, že je nejaký väčší rozdiel medzi tým, či by bola prezidentkou Clintonová alebo Trump. Asi by to bolo takmer rovnaké. Preto bolo to vlastne jedno, komu sme mali fandiť. Zbytočne z toho robili takú kovbojku. Bolo to jedno, kto zvíťazí – či nezdravo vyzerajúca babička alebo excentrický miliardár.

Nie, jeden rozdiel predsa bol. Som presvedčený, že je to jediný rozdiel, ale predsa bol! Predsa aspoň zopár svojich sľubov americkí prezidentskí kandidáti vždy dodržali, keď sa usadili do prezidentského kresla. A obávam sa, že jedna hrozba by sa mohla naplniť. Keby zvíťazila Clintonová, svetu by reálne hrozila tretia svetová vojna. Keďže zvíťazil Trump, je tu aspoň menšia šanca, že sa predsa tej tretej – a poslednej, lebo po nej by na planéte nezostal žiaden život – svetovej vojne vyhneme. Je tu aspoň tá šanca. Keby zvíťazila „babička“, veľa by som na to, že sa zachová mier, nevsadil. Teraz je tu taká menšia šanca, že to prežijeme. A v tom je ten rozdiel… Ako hovorím, je to asi jediný rozdiel, ale, poviem ti, je obrovský…

Eugen Rusnák