Nemá to zmysel. Ale nie, chvíľkari to nevzdali. V utorok sa opäť zišli, aby prinútili premiéra Andreja Babiša podať demisiu. Protesty sa vraj konali vo viac ako 300 obciach a mestách. Celkový počet účastníkov bol silne pod hranicou sto tisíc, ktorými sa organizátori z Milión chvíľok pre demokraciu chválili po nedávnom pražskom proteste. Ale zober to čert. O tom až po Letnej.

Podľa prezidenta mala naposledy zmysel demonštrácia na Letnej, ale tá pred tridsiatimi rokmi.

„Ja som v roku 1989 na Letnej bol. A to bola demonštrácia, ktorá mala zmysel. Podľa môjho skromného názoru dnešné demonštrácie síce zmysel nemajú, ale keď sa tam niekto chce prísť vyblázniť, nech to robí,“ povedal Zeman.

A dodal, že s predákom Milión chvíľok Mikulášom Minarom rozhodne jednať nebude. Tiež podpichol bývalého slovenského premiéra Roberta Fica za to, že sa poddal tlaku ulice a podal demisiu.

„Koniec koncov sa ukázalo, že vražda toho novinára Kuciaka veľmi pravdepodobne nemala politickú, ale biznisovú súvislosť. No, ale keď sa niekto nechá prekvapiť a reaguje trochu hystericky, je to jeho chyba,“ uviedol Zeman.

Dalo by sa teda povedať, že Zeman svojou pozíciou bráni tiež svojho chránenca Babiša. Obaja politici sa totiž navzájom potrebujú. Aký ale majú v súčasnej dobe protesty zmysel? Pokiaľ ide len o vyjadrenie pozície úzkej vrstvy občianskej spoločnosti bez širšej politickej a spoločenskej opory, tak ide len o akciu na jedno použitie.

Chvíľkari to skúšajú viac ako rok, na ich pódiách sa prestriedal rad liberálnych politikov. Kým ku schôdzke s lídrami uličného hnutia neprivolili politici (s chvíľkarmi sa stretol podpredseda vlády i predseda Senátu), tak išlo iba o hlučnú slezinu, ktorá sa periodicky vracala do centier českých miest.

„Prezident Zeman tieto demonštrácie vidí zo svojej pozície. Veď aj proti nemu sa podobné demonštrácie konali. Stačí si na ne spomenúť, nie je to tak dávno. Ostatne aj na súčasných demonštráciách je často prevoláváné jeho meno. Demonštrácie majú zmysel vo chvíli, keď občania cítia, že je ohrozená demokracia, fungovanie štátu alebo je narušený sociálny zmier. Nemyslím si, že by nejaký z týchto prvkov bol v súčasnosti určitým spôsobom ohrozený. To, že je demokracia sústavne nahlodávaná už dlhšiu dobu, je nepochybne pravda,“ hovorí v rozhovore pre Sputnik známy sociológ, analytik a bývalý poslanec za KSČM Jan Klán.

„Lenže podľa môjho názoru v našich podmienkach od doby prevratu roku 1989 nikdy poriadna demokracia nefungovala. Najprv bola vytvorená taká demokracia, ktorá umožňovala legálne rozkrádať štátny majetok, aby potom bola vystriedaná lobistami, záujmovými skupinami a finančným sektorom. Aj dnes máte často dvojaký meter na niektorých ľudí. Tí, čo sú vplyvní a bohatí väčšinou vyviaznu bez trestu. Inak, prezident Zeman má v týchto demonštráciách zaujímavú pozíciu, ktorú má každý prezident: na návrh predsedu vlády menuje alebo odvoláva ministrov. Takže aj keby Andrej Babiš podal demisiu, tak ju prezident nemusí prijať. Ak by ju prijal, tak môže zostavením vlády opäť poveriť Babiša alebo niekoho iného a nechať ich vládnuť ľubovoľne dlho. Za predpokladu, že sa nerozpustí snemovňa. Z toho vyplýva, že demonštrácie sú síce pekná vec, ukazujú na problém určitého človeka, ale tým to končí,“ uviedol Jan Klán.

Ako sa to má s tými demonštráciami? Nie je to už len istá forma politickej zábavy. Ľudia nosia veselé transparenty, vymýšľajú trefné pokriky, skrátka zábava s politickou príchuťou. Analytik si myslí, že to tak skutočne môže vyzerať. Demonštrujúci si prídu zaskandovat s davom, vypočuť hudbu a vyhlásenia umelcov – zaujímavá paralela s novembrom 1989.

Samotný predák Milióna chvíľok Minář v relácii 168 hodín Českej televízie vyhlásil, že útočia na emócie Čechov, aby vyjadrili nesúhlas s Babišom. Preto tá pestrofarebnosť. Preto všemožne umelci a hudobníci a ich kázanie zo scény. To nie je žiadny amaterismus, ide sa podľa príručky.

„Je to určitý typ vyjadrenia nespokojnosti s niekým. Zaujímavé na celej veci je, že stačí také veci organizovať cez sociálne siete, prípadne vytlačiť niekoľko málo letákov. Súčasne je potrebné povedať, že keď väčšina ľudí tvrdí, že Andreja Babiša nevolila, tak prečo vyhráva voľby a je stále prvý v prieskumoch verejnej mienky? Nedávno uverejnený sociologický prieskum pre Českú televíziu naviac odhalil, že na demonštrácie chodia hlavne ľudia, ktorí volili konkurenta Miloša Zemana, Jiřího Drahoša, pravicovo orientovaní ľudia a tiež vysokoškoláci. Z toho mi vychádza, že demonštrácie robia „takmer“ tí istí ľudia, ktorí sa nezmierili s tým, že voľby vyhral ako Miloš Zeman, tak i Andrej Babiš. Navyše si jasne povedzme, že inak sa demonštruje v Prahe alebo v menších mestách. Príde mi, že čím je dané miesto bohatšie (typicky Praha), tým viac sa demonštruje. Chápem, je to hlavné mesto, ale určitú úlohu bude hrať aj výška životnej úrovne, ktorá je v Prahe vyše 200% priemeru EÚ. Kým zvyšok republiky je približne na 75% životnej úrovne,“ hovorí Klán.

Prečo vláda nereaguje na demonštrácie? V minulosti nič nezmohli odborári, teraz márne chodia na Václavák chvíľkari. Podľa renomovaného sociológa vláda nie je povinná reagovať na demonštrácie. A prečo by aj mala?

„Iná situácia bola v roku 1989, kedy bola úplne iná spoločnosť a neboli tu zavedené základné demokratické prvky. Tie dnes ale máme, a tak nikto nemusí demonštrujúcich počúvať. Vybrali si, že chcú demonštrovať, tak nech demonštrujú. To im nikto neberie. Ak tomuto nátlaku niektorí politici podľahnú, tak nie sú silní „v kramflecích“. Inak vláda určite demonštrácie monitoruje, pretože sa k nim občas vyjadrí predseda vlády. Od toho, aby sa menila vláda, sú tu voľby, kedy voliči môžu rozdať nové karty. Je zarážajúce, že sa na demonštráciách nevolá po nových voľbách. To sa niekto bojí, že by opäť vyhral Andrej Babiš? Voľby sú ale asi to posledné, čo si demonštrujúci želajú. Demonštrantom vadí jedna alebo viac osôb. Takže vlastne chcú rozhodovať o tom, kto smie alebo nesmie byť v tej či onej funkcii. Znova ale hovorím, že od toho tu máme predsa demokratické voľby. Veď toto predsa demonštrujúci pred 30 rokmi chceli. Teraz sa to opäť niektorým nepáči a boli by radi za to, keby rozhodovala o všetkom ulica a emócie davu? Ak chcem niečo meniť, tak je dôležité chodiť k voľbám. Demonštrácie majú zmysel len vtedy, keby sa obmedzovali napríklad ľudské práva. Tie sa u nás obmedzujú alebo neobmedzujú? Samozrejme v medziach patričných zákonov,“ hovorí Jan Klán.