Môj profil 
Predplatné
MŽP zároveň predstavilo návrh Nízkouhlíkovej stratégie rozvoja SR do roku 2030 s výhľadom do roku 2050, ktorý vytvorilo v spolupráci so svetovými inštitúciami zaoberajúcimi sa problematikou zmeny klímy. Dopady zmeny klímy na Slovensku spôsobujú ročne odhadované škody na úrovni jednej miliardy eur.
Nízkouhlíková stratégia už prešla medzirezortným pripomienkovým konaním. V najbližšom období ju bude schvaľovať Vláda SR. „Zmena klímy neprichádza, zmena klímy je tu. Máme poslednú šancu vývoj zvrátiť, a pritom udržateľne modernizovať Slovensko. To sa však nedá bez dlhodobého plánovania a prístupu založenom na vedeckom základe,” uviedol štátny tajomník MŽP Norbert Kurilla.
Cieľom stratégie je načrtnúť možnosti pre ucelený dlhodobý 30-ročný strategický výhľad prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, ktoré bude zavŕšené dosiahnutím klimatickej neutrality v roku 2050. Do prípravy návrhu sa zapojilo široké spektrum laickej aj odbornej verejnosti. V rámci spolupráce so Svetovou bankou a Aténskou technickou univerzitou boli Slovensku na mieru vypracované komplexné klimatické modely na dosiahnutie klimatickej neutrality. Modely sa skladajú z tisícok rovníc, ktoré pracujú s veľkým množstvom údajov. Pričom celé know-how je teraz vo vlastníctve Slovenskej republiky.
Nízkouhlíková stratégia obsahuje napríklad prijatie zákona o zmene klímy so záväzným cieľom pre rok 2050. Nastavuje pravidlá pre obmedzenie fosílnych palív, či podporu hromadnej dopravy, zachytávanie a využívanie všetkého odpadového tepla z priemyselných a energetických procesov. MŽP chce aj podporovať lokálne potraviny, zavádzať zdieľanie bicyklov v mestách a obciach a podporovať biohospodárstvo, zalesňovanie poľnohospodársky nevyužívanej pôdy a obnovovať rašeliniská a mokrade.
Slovensko sa ako členská krajina Európskej únie (EÚ) zaviazala do roku 2030 znížiť množstvo emisií skleníkových plynov o 40 percent. Zároveň sa zaviazalo dosiahnuť do roku 2050 uhlíkovú neutralitu, teda produkovať iba toľko emisií, koľko je príroda schopná absorbovať. Podľa odhadov Európskej komisie v členských krajinách EÚ ročne predčasne zomrie na následky znečistenia ovzdušia 400-tisíc ľudí. Náklady spojené s liečbou ich zdravotného stavu dosahujú 16 miliárd eur ročne.
.jpeg)
.jpg)
.JPG)
.jpg)
