Zmení niečo na našich dejinách tohtoročný november?
Bratislava 16. novembra 2021 (HSP/Foto:TASR – Pavol Zachar)
A zasa je november. November býva mesiacom revolúcií. Do našich dejín výrazne zasiahli predovšetkým dve. Prvou bola ruská socialistická revolúcia z roku 1917, „usporiadaná“ akoby na oslavu 38. narodenín Leva Bronštejna/Trockého, narodeného 7. novembra 1879 na Ukrajine, a tá, ako vieme, zásadne zmenila naše dejinné osudy po roku 1945
Takzvaná zamatová či nežná revolúcia má dátum 17. november 1989. „Historicky“ nadviazala na smrť študenta Jana Opletala v roku 1939, olej do jej ohňa však priliala vymyslená smrť študenta Šmída, teda moderne povedané „hoax“. Sedemnásty november je od roku 2001 štátnym sviatkom, Dňom boja za slobodu a demokraciu, ktorý ako keby nemal nikdy skončiť.
V novembri 1989 sme zavrhli socializmus a máme kapitalizmus, ktorý je podľa českého speváka Jiřího Suchého „lepší než socialismus, ale horší než jsem si myslel“.
Na webe sa dá prečítať recenzia knihy českej autorky Jitky Vodňanskej, dôvernej priateľky Václava Havla „Voda, která hoří“:
„Komunisti a eštebáci si vyhliadli Havla, aby pre nich urobil revolúciu. Je možné, že on svoju rolu užitočnej bábiky nepochopil, ale špičky predchádzajúceho režimu a nakoniec i on vďaka tejto maškaráde rozkradli kde-čo. Tá revolúcia nás previedla z jednej totality do druhej, ešte totalitnejšej totality… A sluhovia predchádzajúceho režimu verne slúžia novému režimu už nie ako eštebáci, ale ako úspešní podnikatelia, poradcovia, lobisti. Majú politickú a ekonomickú moc. Opäť.“
A ešte jeden český zdroj. Novinár Petr Husák v knihe „Česká cesta k svobodě“ z roku 2013 uviedol, že dňa 5. decembra 1989 ponúkol opozícii zostavenie federálnej vlády Ladislav Adamec – ktorý podľa Petra Pitharta nejednal s havlovcami „ani za vládu, ani za stranu, ale jen a jen za sebe“ – výmenou za prezidentské kreslo. A Havel sa ešte v ten deň vyjadril, že to čo sa deje, je „zběsilá revoluce“. Potom v noci po príchode Slovákov do Prahy odoprel Miroslav Kusý byť ministrom palív a energetiky a ponúkol post Jánovi Budajovi s tým, že Budaj je „kurič a má k palivám najbližšie“.
Ten vtedy tento ministerský post odmietol, dnes je ministrom životného prostredia.
A zase je tu november a podaktorí sa pýtajú, aký je a či vôbec je rozdiel medzi situáciou v novembri 1989 a 2021?
Je rozdiel: zatiaľ čo v novembri 1989 skončil režim pod jednotným vedením KSČ, v novembri 2021 zavádza vláda zložená s osôb, ktorým nezáleží na Slovensku, ani na viere, ani na pôde a už vôbec nie na ľuďoch, totalitný režim, ktorý svojou zákernosťou a rafinovanosťou vysoko prekonáva obdobie spred novembra 1989. Dovtedy bol módnou ideológiou triedny boj, dnes je to boj s pandémiou, ktorý sa opiera o skreslené a neoverované štatistiky nakazených, hospitalizovaných či mŕtvych „na pandémiu“ či „na očkovanie“.
A kedy sme boli väčšími otrokmi? Vtedy či teraz? Ak je rúško symbolom otroctva, dajte si odpoveď sami…
Rozdiel je aj v tom, že do novembra 1989 sme boli sebestační nielen v potravinách, mali sme výkonný priemysel a produktívne poľnohospodárstvo. Po ponovembrových reformách, osobitne lúpežnej privatizácii, ostalo Slovensko takpovediac s „holým zadkom“. Všetko, čo má cenu, čo vynáša, dostalo sa do rúk zahraničia, a tým smerom odtekajú aj naše peniaze. Štát sa prestal starať o sociálne istoty ľudí a hodil ich do mútnej vody, v ktorej vládnu nenásytní kapitalisti, v ktorej ide o peniaze až na prvom mieste a pre ne sú ochotní páchať najväčšie špinavosti.
A čo je rovnaké? Už zase sú u nás cudzí vojaci, tentoraz silové zložky NATO…
Dnes je pritom symptomatické, že zavádzanie mussoliniovských metód šikanovania, kontroly a pokút a totálneho strachu, sa deje za mlčania, ba dokonca s podporou akademických obcí, predstaviteľov cirkví, lekárskych aj odborových združení. Akoby boli pupočnou šnúrou, teda cez peniaze, zviazaní s tými, ktorí riadia opatrenia proti pandémii, a ktorí nechcú, aby to už takmer dvojročné divadlo skončilo. Zapáčilo sa im, že môžu ovládať ľudí a zároveň bohatnúť.
O čom inom, ako o všeobecnom zavádzaní totality svedčí škandalózne začiernená zmluva o dodávkach vakcín medzi EÚ a firmou Pfitzer, ako ju na kameru ukázal rumunský europoslanec Cristian Terheš? Podpísala ju predsedníčka Európskej komisie von der Leyenová za miliardy eur.
Tento europoslanec okrem iného povedal:
Zvuk: Terheš.
„Všetci vieme, čo sa deje. Rozdiel medzi tyraniou a demokraciou je veľmi jednoduchý: keď vláda vie o vás všetko, to je tyrania. Keď vy viete všetko o svojej vláde, to je demokracia. Ja viem, ako je to žiť v tyranii. My teraz vychvaľujeme túto inštitúciu ako najviac demokratickú inštitúciu v EÚ. A pritom dokonca ani my ako europoslanci, priamo zvolení ľuďmi pre ľudí, sme nesmeli vidieť tieto zmluvy… Ako hovoril bývalý prezident USA: sloboda je od vyhynutia vzdialená jednu generáciu. My teraz žijeme v takej dobe a je našou povinnosťou za slobodu bojovať,“ zavŕšil svoje vystúpenie rumunský europoslanec.
12. novembra toho roku schválil parlament na bratislavskom Vodnom kopci zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (dovedna je ich desať) v súvislosti s treťou vlnou pandémie ochorenia covid-19. Je to zákon, ktorým sa zavádza tyrania. Podľa opozičných poslancov začína sa boj vlády s vlastným národom. Štát ide ešte väčšmi šíriť strach a zavádza segregáciu, tyranizuje občanov, ale aj zamestnávateľov.
Ktovie koľko ľudí vyjde 17. novembra do ulíc a na námestia?
Zmení niečo na našich dejinách tohoročný november?
16. 11. 2021.
Dagmar Vanečková