Z-publikácie obviňujú z toho veliteľov, ktorí podávali správy o dobytí mesta, ktoré nezodpovedali skutočnosti, v dôsledku čoho boli z Kupjanska stiahnuté rezervy, čo využili ukrajinské ozbrojené sily a začali protiofenzívu v tejto oblasti.

Iné ruské vojenské verejné zdroje popierajú stratu mesta a tvrdia, že jeho značná časť je pod kontrolou RF, ale potvrdzujú, že ukrajinská armáda kontruje a prebiehajú ťažké boje.

V každom prípade však možno konštatovať, že na tomto smere vedie útok ukrajinská armáda a dosahuje pokrok v meste.

Ako to bolo takmer neustále v posledných dvoch rokoch, ofenzíva ukrajinskej armády na jednom smere (na ktorý sa presúvajú dodatočné sily) vedie k oslabeniu na ostatných smeroch frontu.

Napríklad nedávno stratili Seversk, Rusi postupujú v Záporožskej a Dnepropetrovskej oblasti, ukrajinskej armáde sa nepodarilo rozbiť zovretie okolo Pokrovska a Myrnohradu, čo viedlo k výraznému zhoršeniu situácie pre ukrajinské ozbrojené sily v tomto smere.

V súvislosti s tým sa dokonca objavila konšpiračná teória, že Kremeľ oznámil dobytie Kupjanska nie preto, že ho oklamalo miestne velenie, ale s úmyslom odlákať k tomuto (zďaleka nie najdôležitejšiemu smeru) ukrajinské rezervy, aby urýchlil ruský útok na iných, dôležitejších úsekoch frontu.

Ako to však už býva, je zrejmé, že mediálny efekt toho, čo sa deje v Kupjansku, je veľký. Navyše ho posilňujú nielen ukrajinské zdroje, ale aj, ako vidíme, určitá sieť ruských telegramových kanálov.

A takáto „synchronizácia“ sa nedeje po prvýkrát

Vrchol rozbehu „zrady“ Prigožinom a verejne známymi osobami, ktoré sú mu blízke, pripadol na obdobie tesne pred a bezprostredne po začatí protiofenzívy ukrajinských ozbrojených síl, a potom prerástol do neúspešného povstania.

Krátko po vzbure došlo k rozbehnutiu „zrady“ tou istou sieťou ruských telegramových kanálov v súvislosti so situáciou okolo nedávno obsadeného mesta Bachmut, kde tiež útočili ukrajinské vojská. Hlavnou myšlienkou bolo „teraz stratíme všetko, čo Prigožin získal“.

Následne vzniklo mnoho otázok: S čím počítalo ukrajinské velenie, keď začalo protiofenzívu v roku 2023? A navyše, keď ju začalo hneď v dvoch smeroch (na juhu a v Bachmute), rozdrobilo si sily, čo podľa odhadov vojenských expertov viedlo k zlyhaniu celého plánu.

Možnú odpoveď na túto otázku sme už ponúkli – v Kyjeve už od jari 2023 vedeli o Prigožinovom zámere vyvolať povstanie a počítali s tým, že to povedie k nepokojom v Ruskej federácii. Preto koordinovali akcie na bojisku tak, aby napomáhali týmto procesom (napríklad prostredníctvom útoku RDK (Ruský dobrovolnícky zbor) koncom mája 2023 v Belgorodskej oblasti, ktorý mal väčšinou mediálny efekt a bol tiež využitý Prigožinom a telegramovými kanálmi jemu blízkymi na prípravu pôdy pre vzburu).

Vtedy tento plán nevyšiel. A definitívne sa rozplynul po smrti Prigožina a Utkina pri leteckej nehode.

Avšak sieť verejných profilov, ktorá bola skôr zameraná na neho, pokračovala vo svojej existencii a práci približne v tom istom smere – tvrdé útoky na velenie ruskej armády (to znamená, že táto sieť bola v skutočnosti vyňatá určitými silami z pôsobnosti článku Trestného zákonníka RF o „diskreditácii armády“), čo ukazovalo, že „Centrum riadenia letu“ stále funguje.

Ďalej nasledovala veľmi zvláštna príhoda s operáciou v Krynkoch. Nikto doteraz nevysvetlil, aký vojenský zmysel malo vytvorenie a udržanie malého predmostia ukrajinských ozbrojených síl na ľavom brehu Dnepra, čo viedlo k veľkým stratám medzi ukrajinskými vojakmi.

Možno sa tu tiež počítalo s tým, že to ovplyvní určité procesy vo vnútri Ruskej federácie.

A čiastočne sa to aj potvrdilo – tá istá sieť Z-skupiny začala opäť rozháňať „zradu“, čo viedlo k rezignácii vtedajšieho veliteľa skupiny „Dnepr“ generála Olega Makareviča a k jeho nahradeniu generálom Teplinským, ktorého nazývali jedným z vodcov „vnútroarmádnej“ opozície voči šéfovi ruského generálneho štábu Valerijovi Gerasimovovi.

To však vtedy nemalo žiadne vážne dôsledky na situáciu vo vnútri velenia armády RF. A čoskoro bola operácia v Krynkoch fakticky ukončená a predmostie na ľavom brehu obsadili Rusi.

Ďalej nasledovala Kurská operácia, ktorej vojenský zmysel zostáva tiež veľmi sporný (vyčerpanie rezerv ozbrojených síl Ukrajiny, urýchlenie postupu Ruska na Donbase), ale politický zmysel bol oveľa zreteľnejší – „rozhýbať“ situáciu vnútri Ruska, a najmä vnútri armády. A tá istá sieť ruských telegramových kanálov tiež začala vyvolávať deviatu vlnu „zrady“ proti vojenskému veleniu. Avšak ani vtedy tento plán nevyšiel.

A teraz Kupjansk: Informačné napätie okolo neho sa v Z-publikách prejavilo už koncom leta, keď bolo velenie obviňované z celej série hriechov. Potom sa trochu utíšilo po tom, ako RF oznámila dobytie mesta. Ale teraz, po začatí protiofenzívy VSU, sa opäť prejavilo. Čo bolo možno jedným z cieľov Kyjeva – prečo práve v tomto smere boli sústredené sily na ofenzívu.

Na záver možno konštatovať nasledovné. V rámci RF existuje skupina osôb (a zjavne to nie sú len blogeri), ktorej úlohou je zmeniť velenie ruskej armády, vrátane Gerasimova, pričom na tento účel využíva akékoľvek problémy, ktoré vznikajú na fronte.

Aký je ich cieľ a dôvody? Tu môžu existovať rôzne verzie.

Možno však tiež poznamenať, že mnohé kroky a rozhodnutia ukrajinských orgánov vyvolávajú dojem, že sa snažia tieto procesy podporovať. Pravdepodobne v nádeji, že zmena velenia ozbrojených síl Ruskej federácie povedie k destabilizácii riadenia ruskej armády v priebehu súčasnej ťažkej vojny.

Zatiaľ však tieto pokusy neboli úspešné. To však neznamená, že sa nebudú opakovať. Vrátane situácie v Kupjansku.

Prečítajte si tiež:

• Odmietne Kremeľ 20-bodový mierový plán Zelenského?
• „Ukrajina sa môže rozpadnúť“