Spoznáte ich jednoducho: na protestoch opozície mávajú dvoma vlajkami súčasne

Určite ste videli zábery z opozičných manifestácií, kde niektorí z protestujúcich priniesli na jednej tyči zavesené dve vlajky. Slovenskú a európsku (niektorí pridali aj ukrajinskú či dúhovú). Táto skupina ľudí (môžeme odhadovať, že ide prednostne o prívržencov Progresívneho Slovenska – vzhľadom na to, ako pri anketových otázkach opakujú frázy tohto hnutia) sa chce hlásiť k novej forme vlastenectva s prívlastkom „liberálne“.  Avšak taký Ivan Korčok zvykne hovoriť v danom kontexte o „skutočnom“ patriotizme, akoby sa bál, že pomenovaním „liberálny” stratí časť tých sympatizantov, ktorí k ideológiám neoliberalizmu či liberalizmu nemajú tak blízko, ako by si on želal…

Tu nemožno sedieť na dvoch stoličkách

Na tému „skutočného“ vlastenectva by sme mohli polemizovať dlhé hodiny. Korčok a jeho partajníci však usvedčia sami seba zakaždým, keď o našej vlasti hovoria neosobne ako o „tejto krajine“. To je vlastne slovami vyjadrená tyč s dvoma vlajkami – Slovensko pre túto skupinu ľudí nie je viac jedinečný národný štát, lež iba jedna z provincií Európskej únie.

Tú by, mimochodom, videli najradšej dočista federalizovanú – pripomeňme, že toho času sa Ľudovít Ódor nechal počuť, že by hádam aj pripustil diskusiu o zrušení nášho práva veta. Lebo veď eurosojuz nám toľko dáva, tak prečo mu nedať niečo naspäť?

Asi chápete zvrátenosť toho ilogizmu – my sme predsa splnili kritériá vstupu do EÚ a naďalej si plníme záväzky. Prečo by sme mali ísť nad rámec a vzdať sa kľúčového prvku našej suverenity?

Dáni môžu. My nie

Posledné dni sme sa na stránkach Hlavných správ venovali otázkam západných ekonomických modelov. V ich rámci sme spomínali aj prosperujúce Dánsko. Napriek tomu, že má vysoké dane, občania sú spokojní. Nejde však len o to, že si užívajú vysoké platy či fungujúci sociálny systém. Dáni sú vedení k určitej forme národnej hrdosti. Pokojne si vygooglite spojenie „danish nationalism“, nájdete množstvo pozoruhodných informácií. Napríklad aj o tom, akú prísnu migračnú politiku tam zaviedli. Niektoré krajiny ich preto kritizujú, iné velebia. Avšak nezachytil som, že by sa Brusel vyhrážal Kodani napríklad odňatím eurofondov…

Prečo si dovoľujú na nás, keď prichádzame s vlastnými nápadmi ako riadiť naše vnútropolitické záležitosti?

Po ďalšie, opäť sú to naši opoziční poslanci, kto zvykne velebiť škandinávske krajiny za ich prosperitu. Avšak tamojší zmysel pre vlastenectvo pritom akosi opomínajú. Nepredpokladám, že ich voliči vedia, ako silno sa Dánsko drží svojej národnej identity, a že sa jej odmieta vzdať. To len keď sa u nás povie, že štátom dotovaná kultúra má byť slovenská („a žiadna iná“…), nasleduje vlna odporu aktivistov na čele s hercami. Prečo máme nutkanie ignorovať korene, na ktorých stojí naša vlasť?

Nehovoriac o tom, ako sa mnohí hanbia za národný svojráz. Hovorí sa tu hanlivo o akomsi „hejslováctve“, a kvôli čomu? Prečo by si nemohli chlapi na balkóne zaspievať Na Kráľovej holi? Ak toto niekomu pripadá trápne, potom asi spáva s vytlačeným notovým zápisom Ódy na radosť pod vankúšom.

Národná hrdosť pritom samozrejme neznamená, že hovoríme o ideologickom nacionalizme typu Tretej ríše. V tom máme hádam jasno – fašizmus i nacizmus musia byť rázne odmietnuté. No kým v USA visí štátna vlajka na žrdi azda v každom treťom dvore, Andrej Danko sa kvôli stožiaru pred parlamentom stal terčom výsmechu…

Čo je to za dvojaký meter?

Liberálne vlastenectvo nie je ten typ postoja, ktorý udrží Slovákov hrdých na svoju vlasť. Snaží sa totiž v sebe skĺbiť nezlučiteľné prvky. Asi najvypuklejšie to vidíme v jazyku. Aby slovenčina dostala svoju kodifikovanú podobu, muselo prebehnúť veľa náročných bojov a bolo položených mnoho obetí. A čo s ňou liberáli robia dnes? Poddali sa vplyvom mentálneho kolonializmu Západu, takže všade nám visia anglické nápisy. Anglické frázy sa stali dokonca bežnou súčasťou denného jazykového prejavu (až natoľko, že mladej generácii už niekedy nie je celkom dobre rozumieť). Nehovoriac o tom, že sme svedkami o pokus znásilniť našu gramatiku, keď tu „novátori“ v rámci gender ideológie zavádzajú, povedzme, nový gramatický rod, tzv. „bezrod“ (napr. výraz „študentstvo”)…

A takto by sme mohli pokračovať ďalej, a vyzliecť „liberálnych vlastencov“ donaha tak, že by sa hanbili chodiť po ulici. Dodám len, že aj o tom budú najbližšie voľby – o podpore (alebo ignorovaní) tých subjektov, ktoré preferujú naše národno-štátne záujmy pred záujmami globalistov či zástupcov cudzích mocností.

Prečítajte si tiež:

• Už aj SAV vyzýva k jazykovej prevýchove. Hovorí tomu „uvedomelá komunikácia”