Súčasná americká garnitúra tento rok varovala Brusel, že by nemal pokračovať v obmedzovaní slobody prejavu v online prostredí (pokiaľ, samozrejme, nejde o priamu súvislosť s vyzývaním k trestnej činnosti alebo násiliu). Napriek tomu sme svedkami prehlbovania cenzorských snáh zo strany Európskej komisie. Tá blúzni o „dôveryhodných oznamovateľoch” v rámci nariadenia Digital Services Act (DSA), čím nás chce všetkých v dobrej viere ochrániť pred „škodlivým” obsahom na sociálnych sieťach. Tak určite…

Čím chceš byť? Udavač!

Ako ináč hovoriť týmto „oznamovateľom”, než bonzákom či udavačom? Vraj ide o expertné entity so zameraním na rozpoznanie napríklad teroristického obsahu. Lenže čo s tými našimi „odborníkmi”, ktorí označujú za teroristický štát napríklad Rusko? Budú sa príspevky, v ktorých je odlišný pohľad na konflikt na Donbase než ten mediálne masírovaný, považovať za škodlivé a nahlasovať platformám s výzvou k vymazaniu?

Kritériami ich výberu mali byť nezávislosť, odbornosť, objektivita. Podotýkam, že keď vyberá ľudí európska byrokracia, potom o tých kritériách môžeme vysloviť minimálne dôvodnú pochybnosť…

Zaujímavý výber

A hľa, väčšina subjektov spomedzi vyvolených má naozaj ideologické zapriahnutie – v novoľavicových či ultraľavicových vodách. Tak napríklad belgický spolok UNIA prišiel o finančnú podporu vlády pre svoje radikálne postoje a zaujatosť. Ich kľúčovými témami sú sexuálna orientácia, inklúzia, a diverzita – viete si domyslieť, čo preferujú…

Problém je, že nenávisť z hľadiska nášho právneho poriadku nebola písomne definovaná per se, a teda si ju v niektorých prípadoch môžu oznamovatelia vykladať svojvoľne – ako to práve „cítia”…

Beztrestne zrušili slobodu prejavu a zanechali rozvrátené verejné financie. Aj toto dovolila "Nežná"

Rovnako pojem dezinformácie je príliš voľný a rôznorodo ho možno interpretovať či nadinterpretovať. To sú veci, ktoré hrajú do karát radikálnym neomarxistom z liberálno-progresivistických vôd. Vytvárajú si totiž vlastný „krásny nový svet” podľa svojich subjektívnych predstáv. V takom svete nemá konzervatívny postoj či náboženstvo svoje právoplatné miesto. Pripomeňme len ako nedávno najvyšší súd Veľkej Británie zakázal náboženskú výchovu na štátnych školách v Írsku.

Myslíte, že to nebolo ideologické rozhodnutie?

Na zozname „dôsledne vybraných” oznamovateľov sú rôzne inštitúcie a nadácie naprieč Európou. Nájdeme tam aj slovenského zástupcu – iniciatívu Ochráň ma. Na papieri to vyzerá dobre: Má ísť o oficiálnu národnú hotlinku v boji proti „temnote” na internete, s tým že „ Cieľom linky je minimalizovať a zabrániť ďalšiemu zobrazovaniu potencionálne nelegálneho a zjavne nevhodného obsahu na internete, ktorý sa týka najmä zneužívania detí, nevhodnej detskej nahoty, kybernetického groomingu (keď človek osloví dieťa alebo mladého človeka s cieľom sexuálneho kontaktu) či šírenia CSAM (Child sexual abuse material/materiál o sexuálnom zneužívaní detí) a CSE (Child sexual extortion/sexuálne vydieranie detí)”. V súlade s Trestným zákonom.

Podobné hrôzy treba odsúdiť. Problém je s oblasťami, ktoré nie sú jednoznačne definovateľné, resp. ťažko stanoviť hranice, čo je ešte znesiteľná kritika, a kde začína nenávisť – napríklad v prípade výrokov hraničiacich s prejavmi rasizmu či xenofóbie. Dobre viete, ako sa zmenili pravidlá slobodného prejavu u nás vo vzťahu k skupinám neprispôsobivých spoluobčanov…

Zmĺkni, lebo si to vynútime

Je smutné sledovať, že Brusel rozširuje svoje cenzorské snahy v takom širokom rozsahu. Pripomeniem, že v nedávnej minulosti už poškodili veľké platformy aj našincom, ktorí mali zabehnuté účty na Youtube či Facebooku. Blaha, Beránek, Bukovský, doplňte si ďalších. Účty boli po odoznení pandemického šialenstva (a zmene amerického establišmentu) obnovené, avšak reputačnú stratu neobnoví nik. A kvôli čomu skončili toho času títo ľudia umlčaní? Nuž iba preto, že nešli s prúdom. Azda nebude nik tvrdiť, že doktor Bukovský alebo docent Blaha šíria bludy či hoaxy, ktoré sú nebezpečné pre verejnosť. Pochybujem, že by si to tieto kapacity dovolili, a napokon – čo by tým sledovali? Kto príčetný by sa dobrovoľne nechal odpísať?

Zato niektorí naši „lovci hoaxov” nemajú problém šíriť neoveriteľné poplašné správy typu „ak by Ukrajina ustúpila, Rusi by sa zastavili až pri Atlantiku”. Pritom europoslanci typu Zdechovského tento naratív výdatne podporujú – a keď s nimi nesúhlasíte, označia vás za hlupákov.

Môžeme preto vysloviť presvedčenie, že v rámci nariadenia DSA sú medzi šľachetnými snahami (napríklad o ochranu detí pred pornografiou na webe) votkané aj ideologické nitky, slúžiace na cenzúru nepohodlných názorov – nepohodlných voči liberálnemu, globalistickému vedeniu EÚ. Tomu vedeniu, ktorého šéfka nemala problém dohadovať miliónové kšefty s vakcínami prostredníctvom esemesiek.

Tak si to zrátajte sami…