Kéry: „Bez pravdy o minulosti nebude mier v budúcnosti. A bez mieru nebude Európa“

Pár dní pred Vianocami sme Vám priniesli úplné znenie listu, ktorý adresoval americký ekonóm Jeffrey Sachs súčasnému nemeckému kancelárovi Friedrichovi Merzovi. Sachs v ňom nešetril kritikou, pripomenul mu, že Nemecko nesie zodpovednosť za bezpečnosť európskeho kontinentu. Kancelárovi poradil, aby zmiernil rétoriku voči Rusku.

Nemecko podľa neho nesmie prezentovať názor, že vojna je „správna“ , „nevyhnutná“ alebo „spravodlivá“. Opakoval, že konflikt na Ukrajine dokáže vyriešiť jedine diplomacia. List v plnom znení si môžete prečítať v tomto článku.

Tvrdý apel

Vo včerajšom príspevku na sociálnej sieti posunul Marián Kéry list amerického ekonóma opäť do centra pozornosti. Hneď v úvode príspevku zhrnul hlavnú myšlienku listu: Bez pravdy mier na Ukrajine nebude. A bez mieru nebude Európa.

Uvádza, že list adresovaný Merzovi nie je diplomatický text ani akademická esej. Považuje ho skôr za tvrdý apel, ktorý rozbíja pohodlné európske ilúzie a pomenúva realitu, pred ktorou sa už roky zatvárajú oči.

„List profesora Sachsa nie je propaganda. Nie je obhajobou Vladimíra Putina, ale ani Volodymyra Zelenského. Nie je ospravedlňovaním vojny, ale ani jej relativizáciou. Je varovaním – a zároveň výzvou na návrat k diplomacii, historickej pamäti a zdravej strategickej rozvahe,“ vyjadril sa Kéry.

Sachs zároveň pripomína niečo, na čo sa dnes v Európe až príliš často zabúda: „Bezpečnosť je nedeliteľná.“ Sachs doslova píše, že „bezpečnostné záruky nie sú jednosmerné. Pôsobia v obidvoch smeroch. Nie je to ani ruský, ani americký argument; je to základný princíp európskej bezpečnosti, ktorý je výslovne zakotvený v záverečnom akte z Helsínk, v rámci OBSE (skratka pre Organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, pozn. red. ), a v desaťročiach povojnovej diplomacie“.

Túto bezpečnosť si žiadny štát nemôže budovať na úkor iného bez toho, aby tým vytváral nové konflikty, zdôraznil Kéry a dodal, že tento princíp stál pri zrode povojnového usporiadania Európy a jeho opustenie nás priviedlo tam, kde sme dnes.

Kéry ďalej vyzdvihol, že Sachs otvorene konštatuje, že od roku 1990 boli kľúčové bezpečnostné obavy Ruska opakovane ignorované, oslabované alebo priamo porušované – často s aktívnou účasťou alebo tichou toleranciou Nemecka a ďalších západných štátov. Ako vyplýva z listu, táto história nemôže byť vymazaná, ak má byť vojna na Ukrajine ukončená, a nemôže byť ignorovaná, ak chce Európa zabrániť trvalému stavu konfrontácie.

Podľa Kéryho Sachs v liste pripomína momenty, ktoré dnes v Európe neradi vyslovujeme: „Bombardovanie Srbska v roku 1999 nebolo obrannou operáciou, ale prvou veľkou vojnou NATO bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN. Pre Rusko to nebola vzdialená epizóda, ale jasný signál, že aliancia je pripravená použiť vojenskú silu mimo svojho územia, bez OSN a bez ohľadu na ruské námietky“. Podľa Sachsa práve toto zásadne zmenilo bezpečnostný poriadok po skončení studenej vojny.

Rovnako otvorene Sachs opisuje udalosti na Ukrajine po roku 2014. „Nemecko spolu s Francúzskom a Poľskom garantovalo dohodu medzi prezidentom Janukovyčom a opozíciou, ktorá mala ukončiť násilie a zachovať ústavný poriadok. Dohoda zlyhala v priebehu niekoľkých hodín, nasledoval násilný prevrat a nová vláda vznikla protiústavným spôsobom. Nemecko nový režim okamžite uznalo a dohodu, za ktorú samo ručilo, nechalo bez následkov padnúť,“ pripomína Kéry.

Ako zdôraznil americký ekonóm, Minské dohody II z roku 2015 mali byť nápravou a cestou k mieru. Nemecko v nich opäť vystupovalo ako garant. „Podľa Sachsa však Ukrajina sedem rokov tieto dohody neimplementovala, otvorene odmietala ich politické ustanovenia a Berlín ich nikdy nevymáhal. Navyše dnes už vieme, že viacerí západní lídri vnímali Minsk nie ako mierový plán, ale ako nástroj na získanie času. Aj toto priznanie podľa Sachsa vyžaduje vážnu a poctivú analýzu,“ zhrnul Kéry.

Z tohto pohľadu Sachs označuje dnešné výzvy na viac zbraní a tvrdšiu rétoriku za prázdne frázy, ktoré zakrývajú vlastné zlyhania a pripravujú pôdu pre trvalú konfrontáciu. Kéry vyzdvihol, že Sachs pripomína základný princíp, na ktorom kedysi stála povojnová Európa: európska bezpečnosť je nedeliteľná a žiadny štát si ju nemôže budovať na úkor iného bez toho, aby tým vytváral nestabilitu.

V tejto súvislosti Sachs vyslovuje vetu, ktorú by si mala Európa konečne vziať k srdcu: „Bez úprimnosti nemôže existovať dôvera. Bez dôvery nemôže existovať bezpečnosť. A bez diplomacie riskuje Európa opakovanie katastrof, z ktorých sa vraj poučila.“

Na záver búra ďalšie tabu, keď otvorene hovorí, že analógia medzi Kosovom a Ukrajinou musí byť úprimne priznaná. „Hranice v Európe už boli v minulosti posunuté s podporou Západu a snaha o mier nemôže byť podmienená selektívnou pamäťou,“ vyzdvihol Kéry.

Podľa Kéryho však Sachs v liste zároveň ponúka jasnú cestu, ako konflikt ukončiť. Podľa amerického ekonóma si mier vyžaduje: jednoznačné ukončenie rozširovania NATO na východ; neutralitu Ukrajiny podporenú dôveryhodnými medzinárodnými zárukami; demilitarizáciu pohraničných regiónov na oboch stranách; recipročné a garantované bezpečnostné dohody; zrušenie sankcií v rámci rokovanej mierovej dohody; a návrat OBSE ako rešpektovaného, dôveryhodného fóra európskej bezpečnosti.

„Vo februári 2026 to budú štyri roky vojny na Ukrajine. Štyri roky smrti, ničenia a strategického sebaklamu. Táto vojna nemá vojenské riešenie. Nikdy ho nemala,“ uviedol Kéry.

„Bez pravdy o minulosti nebude mier v budúcnosti. A bez mieru nebude Európa,“ dodal.

Prečítajte si tiež:

• Jeffrey Sachs adresoval Merzovi otvorený a poriadne kritický list: „Naučte sa históriu, pán kancelár!“
• Kéry: Načo je dobrý politický aktivizmus ústavných sudcov?