V Piešťanoch si uctili pamiatku akademického maliara Aurela Kajlicha

Rodinné stretnutie spojilo príbuzných z Európy, Severnej Ameriky aj Austrálie. „Cesty tejto rodiny sa rozbehli do celého sveta a dnes sa všetky symbolicky stretávajú práve tu v Piešťanoch,“ uviedol predseda Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič. Ako doplnil, Kajlichovci dali mestu aj Slovensku veľa nielen umeleckým odkazom, ale aj svojím pôsobením v zahraničí.

Aurel Kajlich patril k výrazným predstaviteľom slovenskej výtvarnej scény. Podľa jeho vnuka Aurela Kajlicha boli jeho diela rozšírené po celom Slovensku. „Maľoval portréty aj krajinky, mal veľmi široký záber. Študoval u Maxa Švabinského, takže mal výbornú školu,“ priblížil. Dodal, že hoci sa s dedom osobne nestretol, výtvarné umenie bolo v rodine vždy prítomné. Vo Vile Anna, ako dom pomenoval jeho prastarý otec Anton, vyrastal.

Silný dôraz na rodinné hodnoty vyzdvihla aj maliarova dcéra Anita Kajlichová, ktorá dnes žije vo Švédsku. „Pre mňa rodina znamená všetko. Nie je nič vzácnejšie ako rodina v krásnych aj ťažkých dobách, je to najväčšia opora,“ povedala. Stretnutie v Piešťanoch podľa nej nadviazalo na tradíciu rodinnej súdržnosti, ktorá bola pre Kajlichovcov typická.

Organizátorky podujatia Daniela Gloss, Daniela Straková a ďalší rodinní príslušníci pripravovali stretnutie niekoľko mesiacov. Pre mnohých účastníkov išlo o prvé osobné stretnutie po desaťročiach. „S americkou a austrálskou vetvou rodiny sme sa naposledy videli ešte v roku 1987,“ pripomenul vnuk maliara. Slávnostné odhalenie pamätnej tabule a symbolická výsadba magnólie mali podľa organizátorov pripomenúť nielen osobnosť Aurela Kajlicha, ale aj návrat ku koreňom. „Je dôležité, aby sme si pripomínali, že Piešťany boli rodiskom a domovom významných ľudí,“ uzavrel Viskupič.

Otec Aurela Kajlicha, Anton, bol notár, ktorý sa podľa Gloss významným spôsobom zaslúžil o rozvoj Piešťan. „Bol pravou rukou vtedajšieho starostu, vtedy boli Piešťany ešte obec. Starosta bez neho nič neurobil. Bol zároveň taká spojka medzi už vtedy sa rozvíjajúcimi kúpeľmi, ktoré spravoval Ľudovít Winter, a mestom. Aj Ľudovítovi Winterovi veľmi na tom záležalo, aby sa mesto začalo meniť. Sám Kajlich vypracoval budovateľský plán a hospodársky plán a našiel spôsob, ako splácať pôžičku,“ ozrejmila pre TASR Gloss.

Aurel bol okrem iného autorom bankoviek v období Slovenskej republiky a ako jediný československý výtvarník vystavoval na Spring Art Festival v New Yorku v roku 1970. Vila si aj takmer po 100 rokoch od postavenia zachovala pôvodný architektonický ráz, trojtraktovú dispozíciu a funkčné usporiadanie vďaka citlivému prístupu majiteľov.