Okrem toho, poradca ruského prezidenta Ušakov v komentári k rozhovoru Putina a Trumpa osobitne zdôraznil, že obaja prezidenti sa zhodli na tom, že prímerie „pod zámienkou referenda“ povedie len k predĺženiu vojny. Ušakov dal opäť najavo, že Rusko trvá na stiahnutí ukrajinských vojsk z Doneckej oblasti („Kyjev musí prijať odvážne rozhodnutie ohľadom Donbasu“). Aj sám Trump povedal, že „na rokovaniach o Ukrajine sa nehovorí o prímerí, pretože je veľmi ľahké ho porušiť“.

Zároveň Zelenskyj na brífingu s Trumpom opäť vyhlásil, že je potrebné vyhlásiť referendum o územných otázkach.

A preto sa na prvý pohľad zdá, že rokovania uviazli na mŕtvom bode. Hlavná sporná otázka – územná (t. j. stiahnutie ukrajinských vojsk z Donbasu) – totiž zostáva nevyriešená, čo potvrdili aj Trump, aj Zelenskyj.

Existujú však dve nuansy, ktoré naznačujú, že z tejto slepej uličky môže existovať východisko.

Po prvé, podľa komentárov Trumpa sa zasadzuje za to, aby otázka území a ďalších sporných detailov mierového plánu bola schválená nie prostredníctvom referenda (na čo by bolo potrebné prímerie na fronte, proti čomu sa stavia Rusko, a navyše nikto nezaručuje pozitívny výsledok referenda), ale prostredníctvom rozhodnutia parlamentu. Zelenskyj to sám pripustil, hoci s výhradou, že územné otázky by chcel predložiť na referendum. Trump povedal, že v prípade potreby je pripravený osobne vystúpiť v ukrajinskom parlamente s podporou mierového plánu.

Po druhé, vo všeobecnosti, aby dal Zelenskému príkaz na odchod z Doneckej oblasti, nepotrebuje referendum ani rozhodnutie Rady. Napríklad, generálny štáb ozbrojených síl nedávno oznámil ústup ukrajinských vojsk zo Severka. Rada o tom nehlasovala a otázka nebola predložená na referendum. Rovnako tak ukrajinské velenie môže oznámiť rozhodnutie o ústupe zo Slavyanska, Kramatorska, Družkovky a iných obcí Donbasu kontrolovaných Ukrajinou „z dôvodu vojenskej nevyhnutnosti“ a „záchrany životov vojakov a presunu na výhodnejšie obranné pozície“. Takáto „vojenská nevyhnutnosť“ môže nastať napríklad v prípade, ak ruské vojská dokážu obsadiť na jednej strane Dobropilje a Belozerko, na druhej strane Liman a ďalšie osady v Doneckej oblasti na ľavom (severnom) brehu Severského Donecka, a tiež postúpia v Konstantinovke a od Severska k Slavjansku a Kramatorsku, po čom, vzhľadom na súčasný dosah dronov, ukrajinské jednotky v časti Doneckej oblasti, ktorá zostala pod ich kontrolou, sa ocitnú v skutočnosti v stave operačného obkľúčenia. Na to však bude potrebný čas. Ale aj rokovania, ako vyplýva z vyhlásení Trumpa a Zelenského, nekončia a budú pokračovať „v najbližších týždňoch“.

A za túto dobu sa na fronte môžu teoreticky udiať zmeny, ktoré povedú k ústupu ukrajinských vojsk z Doneckej oblasti. Potom môže byť uzavretá dohoda o prímerí a Zelenskyj môže vyhlásiť referendum. Na ňom sa bude hlasovať nielen o otázke území, ale aj o celkovom mierovom pláne. A voľba potom nebude v zmysle „podporujete stratu území alebo nie“, ale v zmysle (obrazne) „podporujete mier alebo chcete ďalšiu vojnu, autobusovú dopravu a výpadky elektriny“. A nie je vôbec isté, že pri takomto nastavení otázky bude väčšina Ukrajincov hlasovať proti.

A je tu ešte jeden dôležitý moment. V piatok sa konalo prvé zasadnutie pracovnej skupiny na prípravu volieb, ktoré predtým oznámil predseda frakcie „Sluha národa“ David Arakhamia. Ako informuje vedúca organizácie  Olga Aivazovská, Arakhamia na ňom vyhlásil, že sa plánuje súčasné konanie prezidentských volieb aj referenda o mierovej dohode. Hlasovanie bude možné aj online. To znamená, že Zelenskyj sa môže najprv pokúsiť udržať sa pri moci ako „prezident mieru“ a „garant dodržiavania mierových dohôd“. A po druhé, pokúsiť sa zaručiť výsledok volieb aj referenda prostredníctvom online hlasovania (tam nakreslia akékoľvek čísla).

Takýto variant môže vyhovovať aj Trumpovi, aj Putinovi. Pre posledného je neprijateľné uskutočnenie referenda pri prímerí na fronte, pretože v takom prípade s takmer 100 % istotou otázka stiahnutia ukrajinských vojsk z Donbasu v referende prepadne. Ak však bude referendum vyhlásené po stiahnutí ukrajinských ozbrojených síl z Doneckej oblasti, Kremeľ to (referendum a, samozrejme, prímerie) môže podporiť, pretože mu v tom prípade bude v podstate jedno, aký bude výsledok referenda a čo bude ďalej so Zelenským – či sa udrží pri moci, alebo ho zosadí ďalší Majdan, obviňujúc ho zo „zrady“.

Zhrnutie: teraz takmer všetko závisí od Zelenského. Rozhodne sa ísť vyššie opísanou cestou (stiahnutie vojsk z Donbasu a následné referendum s voľbami), alebo nie. Táto cesta je pre neho bezpochyby nebezpečná – môžu ho obviniť zo zrady a pokusov o uzurpovanie moci. Ale aj pokračovanie vojny je mimoriadne nebezpečné pre neho osobne aj pre krajinu ako celok. Ďalej sa podmienky mierovej dohody môžu ešte zhoršiť (pričom nie je isté, či súčasné návrhy USA týkajúce sa bezpečnostných záruk pre Ukrajinu zostanú do tej doby v platnosti). Rovnako ako vnútropolitická situácia, ktorú naďalej rozkolísavajú korupčné škandály.

Okrem toho máme pred očami príklad „nesmrteľného“ arménskeho premiéra Pašinyana. Po prehranej vojne v Karabachu v roku 2020 bolo veľa predpovedí, že je politickou mŕtvolou. Pašinyan sa však udržal pri moci, keď sa prezentoval ako „garant mierových dohôd“ a vyhlásil za svoj strategický cieľ zmierenie so susedmi. Teda s Tureckom a Azerbajdžanom. A na ceste k tomuto zmiereniu zašiel tak ďaleko, že dokonca vyhlásil genocídu Arménov Turkom v roku 1915 za „naratívy KGB“. Hoci ešte nedávno bolo ťažké si predstaviť, že podobné vyhlásenia budú zaznievať z úst arménskeho lídra, rovnako ako je teraz ťažké si predstaviť, že Zelenskyj súhlasí s odstúpením vojsk z Doneckej oblasti.

Prečítajte si tiež

• Začalo sa stretnutie Trumpa so Zelenským na Floride
• Trump pred privítaním Zelenského telefonoval s Putinom. O čom sa rokovalo?
• Čo očakávať od stretnutia Trumpa a Zelenského a prečo NABU zaútočil práve dnes