Ekonóm: Neistota a konsolidácia ovládli finančný vývoj Slovenska v roku 2025

Hlavným faktorom spomalenia globálnej ekonomiky sa podľa analytyka stal návrat ciel v Spojených štátoch amerických, ktoré výrazne ovplyvnili obchodné toky a efektívnosť svetovej ekonomiky. Vyššie clá však zároveň zvýšili obchodnú neistotu a spomalili globálny obchod. Americký dolár oslabil o 14,4 % voči euru, zatiaľ čo cena zlata dosiahla rekordný medziročný rast 66 %, najvyšší od roku 1979.

Fiškálna konsolidácia bola výrazným prvkom na Slovensku i na globálnej úrovni. Deficit verejných financií Slovenska zostal na úrovni 4,8 % HDP. Vláda zaradila nový konsolidačný balík, ktorý má znížiť deficit o 2,7 miliardy eur zavedením vyšších daní pre najvyššie príjmy a veľké firmy, úpravami odvodov, úsporami vo verejnej správe vo výške 1,3 miliardy eur a zrušením niektorých štátnych sviatkov. Väčšina týchto opatrení nadobudne účinnosť v roku 2026, pričom ďalšie fiškálne zmeny sú plánované vzhľadom na pretrvávajúce vysoké deficity.

V oblasti menovej politiky Európska centrálna banka (ECB) počas roka štyrikrát znížila úrokové sadzby, čo znížilo depozitnú sadzbu z 2,75 % na 2 %. Tento stav bude podľa vyjadrení prezidentky ECB pravdepodobne stagnovať v roku 2026, pričom neistota môže viesť k obom smerom úrokových zmien. Naopak, Federálny rezervný systém USA znížil sadzby trikrát, aktuálne sa pohybujú medzi 3,5 % a 3,75 %. Očakáva sa, že ďalšie uvoľnenie menovej politiky bude pokračovať, a to aj s nástupom nového predsedu FED-u.

Rozvoj umelej inteligencie predstavoval v roku 2025 podľa analytika jeden z mála pozitívnych impulzov v globálnej ekonomike, ktorý však až v nasledujúcich rokoch ukáže svoje plné prínosy. Vývoj AI sťahuje so sebou rast energetickej náročnosti, čím narastá tlak na energetické siete a potrebu investícií do výroby elektrickej energie.

Tieto ekonomické trendy prinášajú vysokú neistotu, ktorú potvrdzuje aj svetový index neistoty Medzinárodného menového fondu (IMF), dosahujúci najvyššie hodnoty za posledných desať rokov. Viacero ekonomických rozhodnutí a politík bude v roku 2026 závisieť od vývoja globálnej situácie a reakcií centrálnych bánk.