Zločinecký útočný pakt NATO presne pred 22 rokmi napadol Juhosláviu. Dosiaľ za to nikto nebol potrestaný

Zločinecký útočný pakt NATO presne pred 22 rokmi napadol Juhosláviu. Dosiaľ za to nikto nebol potrestaný

Bratislava 23. marca 2021 (HSP/Foto:TASR/AP)

 

Je to práve 22 rokov od dňa, keď sa vojská severoatlantickej teroristickej organizácie NATO dopustili zločinnej agresie voči Juhoslávii, suverénnemu členskému štátu OSN. Je to príležitosť pripomenúť si okolnosti, obete a vinníkov tohto barbarského činu

YUGOSLAVIA
Následkom zásahu bomby horiaca budova v Belehrade po leteckom útoku NATO 24.marca 1999

Bolo to hrubé a cynické pošliapanie medzinárodného práva, zločin za ktorý sa páchateľ, „demokratický Západ“, dosiaľ nielen že neospravedlnil, ale ho stále vydáva za prejav oprávneného, spravodlivého, div že nie dobročinného konania (napríklad vtedajší český prezident Václav Havel s bohorovnosťou sebe vlastnou povedal, že to bola „etická vojna“).

Reklama

Slovenská republika v tom čase ešte nebola členom NATO, ale aj Slovensko, resp. jeho vtedajšie vedenie na čele s Mikulášom Dzurindom má na tejto protiprávnej akcii, žiaľ, svoj podiel viny, keď dovolilo prelet lietadiel agresora ponad naše územie.

Západ svoju agresiu proti Juhoslovanskej zväzovej republike zdôvodňoval a dodnes zdôvodňuje sústavou cynických účelových lží zo Srebrenice, Račaku či Rambouillet, lží o srbských masových vraždách a koncentračných táboroch. Túto demagógiu však vyvracia aj samotný vrchný veliteľ agresie NATO v Juhoslávii, americký generál Wesley Clark vo svojej knihe Vedenie modernej vojny, kde priznáva, že plánovanie operácie NATO proti Juhoslávii bolo „v plnom prúde už v polovici júna 1998“, teda ešte pred údajnými srbskými zločinmi.

Reklama
YUGOSLAVIA
Plameň z juhoslovanskej rakety osvetľuje oblohu v Belehrade počas útoku NATO proti Juhoslávii 24. marca 1999
„Humanitárna misia“

Samotnému útoku predchádzalo ako zámienka ponižujúce ultimátum, ktoré Západ dal srbskému prezidentovi Slobodanovi Miloševičovi, o ktorom bolo vopred jasné, že ho nemôže prijať. Skutočný cieľ tejto „humanitárnej operácie“ bol už aj vtedy jasný: zastrašiť Rusko, zničiť nezávislú Juhosláviu a najmä Srbsko ako tradičného slovanského spojenca Ruskej federácie a vybudovať vojenskú štruktúru USA na Balkáne.

24. marca 1999 večer sa začalo trojmesačné bombardovacie peklo. Kto chce nájsť pravdu o zločinoch, ktoré sa tam diali, vie ich nájsť aj na internete dostatok. Tí, ktorí deklarovali, že idú do Juhoslávie priniesť mier, bombardovali mosty, továrne, štátnu televíziu a dokonca čínsku ambasádu. Za 78 dní „humanitárneho bombardovania“ NATO zničilo iba 14 juhoslovanských tankov, ale zato 48 nemocníc a 422 škôl.

V Srbsku v podstate neexistuje mesto, ktoré by sa počas jedenástich týždňov nepretržitých leteckých útokov nestalo terčom bombardérov. Počas 2300 leteckých náletov na 995 objektov v celom Srbsku 1150 bojových lietadiel, útočiacich hlavne z lodí v Jadranskom mori a zo štyroch leteckých základní v Taliansku, vystrelilo takmer 420 000 kusov munície s celkovou váhou 22 tisíc ton. Tretinu z viac ako dvetisíc civilných obetí tvorili deti.

Akcia prebehla bez súhlasu Rady bezpečnosti OSN, a teda ako taká je vojnovým zločinom, za ktorý jedného dňa bude musieť byť niekto aspoň dodatočne odsúdený, ak má mať medzinárodné právo nejakú váhu, a ak nie je iba kladivom impéria na neposlušných.

 

Reklama
Výsledok agresie

Výsledky agresie NATO v Juhoslávii tam možno vidieť aj dnes na každom kroku. Dodnes tam v niektorých oblastiach je doslova epidémia rakoviny v dôsledku cynického používania rádioaktívnej munície našimi spojencami z NATO, ako prostriedku na šírenie mieru, demokracie a ľudských práv.

Výsledkom tejto „humanitárnej misie“ bolo tiež definitívne odtrhnutie Kosova od Srbska ako zavŕšenie storočia genocídy Srbov v tejto ich pravlasti. V tejto súvislosti je vhodné pripomenúť fakt, že dnes sa v Kosove nachádza mamutia vojenská základňa USA, po nemeckom Rammsteine druhá najväčšia v Európe.

Zavŕšením potupy Srbov potom bolo, keď namiesto skutočných zločincov odvliekli do Haagu za účelom „spravodlivého tribunálu“ prezidenta Miloševiča. Za päť rokov, ktoré tam strávil, pričom sa obhajoval sám, mu nevedel nezákonný haagsky tribunál dokázať vinu. Miloševič napokon v haagskom väzení zomrel za veľmi podozrivých okolností.

Hoci útok zločineckého útočného paktu NATO proti Juhoslávii bol prezentovaný ako akcia devätnástich štátov, skutočným hlavným páchateľom je administratíva amerického prezidenta Billa Clintona na čele s vtedajšou ministerkou zahraničných vecí USA, „krvavou Madlou“ Madeleine Albrightovou. Táto agresia vojde do histórie ako klasická útočná vojna impéria voči slabšej krajine, ktorá sa v skutočnosti previnila len tým, že bola nezávislá.

Ivan Lehotský

Reklama

 

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ
Pošlite nám tip
Reklama

Odporúčame

Reklama

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

NAŽIVO

18:08

Dánsky priemysel spojený s produkciou bravčového mäsa sa obáva, že ak Čína obmedzí jeho dovoz z Európskej únie (EÚ), tvrdo ho to zasiahne. Uviedla to v pondelok lobistická skupina Dánska rada pre poľnohospodárstvo a potraviny. Vyzvala zároveň na nájdenie riešenia do 4. júla.

18:07

Deväť ľudí zomrelo a 17 je nezvestných v dôsledku prívalových dažďov a zosuvov pôdy v čínskych pobrežných provinciách Kuang-tung a Fu-ťien. V provincii Kuang-tung na juhovýchode Číny prišlo o život 5 ľudí a 15 je nezvestných, uviedli miestne orgány krízového riadenia. V mesto S’-šuej napršalo 369 milimetrov zrážok v priebehu 24 hodín. Záplavy prinútili úradníkov zvýšiť stupeň pohotovosti a vyslať do oblasti helikoptéry, aby evakuovali obyvateľov a doručili zásoby. 

18:06

Aktuálne hodnotenie Slovenska zo strany medzinárodných ratingových agentúr nie je prekvapujúce. Všetky tri najväčšie nechali v poslednom čase rating nezmenený. Vyzerá to tak, že v prípade SR zatiaľ zvolili vyčkávaciu taktiku, zhodnotili ekonomickí analytici oslovení TASR.

17:30

Talianska premiérka Giorgia Meloniová sa stretla v pondelok so svojim maďarským náprotivkom Viktorom Orbánom. Témou ich rokovaní boli okrem iného aj výsledky nedávnych volieb do Európskeho parlamentu.

17:22

Polícia v Zimbabwe zatkla a obvinila opozičného lídra Jamesona Timbu a ďalších vyše 70 ľudí z výtržníctva počas súkromného stretnutia, ktoré sa konalo počas uplynulého víkendu. V pondelok to uviedol jeho právnik.

17:07

Pri ruskom raketovom útoku na Poltavskú oblasť na strednej Ukrajine bolo v pondelok poškodených niekoľko bytových domov a zranenia utrpelo najmenej deväť ľudí, oznámil tamojší gubernátor Filip Pronin.

16:53

Bulharský tenista Grigor Dimitrov postúpil do 2. kola turnaja ATP v Londýne po víťazstve nad Francúzom Adrianom Mannarinom hladko 6:1 a 6:2. S turnajom sa naopak rozlúčil siedmy nasadený Holger Rune z Dánska po prehre s Austrálčanom Jordanom Thompsonom 6:4, 6:7 a 3:6.

16:41

Ruské sily zintenzívňujú svoje útoky a snažia sa na Ukrajine dobyť rozsiahlejšie územie skôr, než tamojšia armáda dostane ďalšiu vojenskú pomoc zo zahraničia vrátane stíhačiek F-16. Povedal to v pondelok hlavný veliteľ ozbrojených síl Ukrajiny Olexandr Syrskyj.

16:40

Archeológovia pri výskume na stavbe budúcej diaľnice D35 pri Hradci Králové objavili zrejme najdlhšiu pravekú mohylu v Európe. Meria 190 metrov a vznikla pred približne 6000 rokmi. V pondelok to uviedla Univerzita Hradec Králové (UHK), ktorej akademici na výskume spolupracujú.

16:39

Poľský premiér Donald Tusk označil estónsku predsedníčku vlády Kaju Kallasovú za vhodnú kandidátku na jednu z “najvyšších pozícií v EÚ”.

Zobraziť všetky

NAJČÍTANEJŠIE










Reklama

NAJNOVŠIE










Reklama
Reklama

NAJNOVŠIA KARIKATÚRA

POČASIE NA DNES

NAJNOVŠIE ROZHOVORY

NAJNOVŠIE Z DOMOVA

NAJNOVŠIE ZO ZAHRANIČIA

NAJNOVŠIE ZO ŠPORTU

NAJNOVŠIE ZO SVETONÁZORU

FOTO DŇA

Na snímke detský folklórny súbor Viganček z Košíc počas 54. ročníka Rozhanovských folklórnych slávností v Rozhanovciach v okrese Košice

Autor: TASR – František Iván

Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali

Reklama
Reklama

Blog - redakcia Hlavných správ nezodpovedá za obsah blogerských príspevkov

Michal Durila

Miroslav Iliaš

Jozef Bugár

Peter Lipták

Ivan Štubňa

Reklama
Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali