Môj profil 
Predplatné
Iránsky faktor
Rastu kvót napomáhajú aj blížiace sa protiiránske sankcie a pokles dodávok z radu iných krajín. Tvrdá americká opatrenia voči Teheránu, ktoré sa týkajú aj vývozu energie, začnú platiť 4. novembra. Krajiny, ktoré budú tieto opatrenia porušovať a budú udržiavať s islamskou republikou obchodné vzťahy, budú postihnuté sekundárnymi opatreniami.
Podľa údajov kartelu dosahovala v roku 2017 iránska denná ťažba 3,87 miliónov barelov. Podľa skoršieho hodnotenia mohol ropný trh prísť o 1,5 milióna barelov iránskej ropy denne. Teraz sa účastníci trhu obávajú dvojnásobných objemov.
Aké konkrétne množstvo iránskej ropy zmizne z trhu, je zatiaľ nezodpovedanou otázkou. “Dozvieme sa to približne za mesiac. Vtedy budeme mať jasnejšiu predstavu o tom, čo môžeme očakávať v prvom štvrťroku budúceho roka,” povedal už skôr Reuters ropný maklér v PVM Tjažmaš Vargom.
Sú najväčší výrobcovia schopní nahradiť stratené objemy iránskej ropy? Saudovia sa už priznali, že ich možnosti sú značne obmedzené.
Deficit ponuky
“V prípade nutnosti môžeme dosiahnuť aj 12 miliónov barelov denne, to viem určite. Ale ak z trhu zmizne tri milióny barelov, nedokážeme nahradiť tento objem, a preto budeme musieť použiť zásoby ropy, ktoré sú na sklade,” povedal Khalid Al-Falih.
Nahradiť deficit sa pravdepodobne nepodarí ani Rusku, pretože sa jeho ťažba aj tak nachádza na najvyššej úrovni.
Ako uviedol minister ropy Iránu Bijan Zanganeh, ani Rusko, ani Saudská Arábia “nemajú voľné kapacity, aby mohli ťažiť viac ropy a nahradiť výpadok iránskych dodávok”.
Situáciu komplikuje aj konflikt USA so Saudskou Arábiou kvôli vražde novinára Džamal Chášakdžího. Trump vyjadril nespokojnosť s tým, ako Rijád rieši tento prípad, a nevylúčil sankcie voči vinníkom novinárovej smrti.
Nič dobré
“Agresívna a nepredvídateľná americká politika, pokusy získať všetko a hneď, bezohľadnosť voči partnerom a ignorovanie vlastných dlhodobých záujmov vedie k tak veľkým výkyvom, ktoré objektívne nie sú výhodné pre nikoho, ani pre Rusko,” konštatuje zástupca riaditeľa Ústavu problémov ropy a plynu Ruskej akadémie vied Alexej Mastepanov.
Z jednej strany sú vysoké ceny prínosom pre ruský rozpočet. Teraz sú všetky nadmerné príjmy za ropu a plyn (tie, ktoré sú vyššie, než stanovil rozpočet, to znamená 40,8 dolárov za barel) presunuté do národných rezerv. Ale má to aj druhú stránku.
“Príliš vysoké ceny destabilizujú trh a prísun veľkých peňazí do rozpočtu po dobu jedného-dvoch mesiacov bude sprevádzaný prepadom v nasledujúcom polroku,” vysvetľuje Mastepanov.
Pre ekonomiku nie sú dôležité špičkové hodnoty, ale úroveň, na ktorej sa môžu ceny držať dlhú dobu. Problém je v tom, že očakávaných sto dolárov za barel nie je potvrdzované situáciou na trhu – ani ponukou, ani dopytom. To všetko je len výsledkom geopolitiky a rokovaní Washingtonu, ktorý sa snaží porušiť rovnováhu ropného trhu.
V prípade silných deformácií vstupujú do hry konkurencieschopné ekonomické mechanizmy. Dovozcovia nebudú chcieť kupovať ropu za príliš vysokú cenu a začnú hľadať alternatívu.
“Čím drahšia je ropa, tým silnejšia je snaha ju nahradiť. Môže to byť bridlicová ropa, do určitej miery plyn alebo elektromobily. Čím vyššia je cena, tým aktuálnejšie sú náhradky. Nakoniec sa zníži dopyt a časom aj ceny,” uvádza Sergej Chestanov, poradca generálneho riaditeľa pre makroekonomiku spoločnosti Otkrytije broker.
Koľko stačí?
Ako ekonomicky opodstatnenú úroveň cien ropy odborníci uvádzajú rozmedzie 65-80 dolárov za barel. Táto úroveň je najužitočnejšia aj pre ruskú ekonomiku, pretože stimuluje rozvoj nesurovinového odvetvia a zabraňuje opakovaniu minulých chýb. Iná vec je, že na Rusku to teraz veľmi nezávisí.
“Bohužiaľ objektívne Rusko prakticky nemôže ovplyvniť súčasné destabilizujúce procesy. Treba ich chápať a pripraviť sa na ne,” uvádza Mastepanov.
Prepady ropy na 40 dolárov za barel tiež nie sú trhovo odôvodnené, ale ekonómovia krčia ramenami: vzhľadom k politike USA nemožno vylúčiť ani toto.
.jpg)
