Viliam Oberhauser: V prvom rade treba povedať, že návrh vlády je dobrý návrh. Mali sme v podstate iba dve väčšie výhrady, najmä voči tomu, že v ňom ostali pootvorené dvere istým veciam a vytvára sa akási atmosféra, že by mohlo dôjsť k zmene pohlavia. My si myslíme, že toto nemá byť v Ústave. Druhá vec sa týka rodičov, že by mohli zasahovať do výučby, ale to už podľa mňa máme dobre riešené.

Sú samozrejme aj iné veci, ktoré do Ústavy treba zahrnúť. Najmä, ako sme aj navrhli, aby sa posilnila sloboda. Čiže, aby napríklad každý zdravotný úkon vrátane očkovania, mohol byť vykonaný len so súhlasom pacienta alebo jeho zákonného zástupcu. Takisto sme chceli posilniť aj voľnú nedeľu, tá je veľmi dôležitá najmä pre ženy, mohli by sa viac venovať rodine.

Dnes sú ženy väčšinou zamestnané v tých sektoroch, kde musia v nedeľu pracovať a v štátne sviatky nepracujú. To bol ďalší návrh, ktorý bol navyše oproti tomu vládnemu návrhu. Ako sme medzi ľuďmi zistili, ony v deň pracovného pokoja, keď sú ostatní doma s rodinou, musia byť v robote.

Viac vo videu:

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

Ako sa na vládny náver novely pozerá Jednota dôchodcov?

Michal Kotian: Tak isto, ako vravel pán Oberhauser. Doplnil by som tam ešte jednu myšlienku a tá sa týka svedomia občanov. A takisto nadradenosť Ústavy nad zákony Európskej únie. Takže tieto dve veci.

Potom treba povedať aj to, že niektoré veci sú tam formulované tak, že by sa dali obísť a malo by sa jednoznačne zabrániť tomu, aby to bolo zneužité. To sa týka napríklad školstva, že by aj bez súhlasu rodičov mohli prezentovať napríklad LGBT združenia, keď to mám povedať na rovinu. Tieto sa v školách angažujú, robia prednášky. Domnievam sa, že toto na základné školy nepatrí, ak k tomu nedajú súhlas rodičia.

Ako vládny návrh vnímajú Slovenskí katolíci?

Miroslav Vetrík: Otvárať tému Ústavy nie je jednoduchá záležitosť a my iniciatívu premiéra Fica vítame. A myslím si, že Ústavu naozaj treba posilniť. Tie kultúrne a etické hodnoty, na ktorých Slovensko vyrastalo, budovalo sa a vďaka ktorým naďalej fungujeme.

Nikdy som si nemyslel, že raz budem svedkom toho, že my naozaj budeme musieť definovať v Ústave takú normálnu vec ako manželstvo, že sú len dve pohlavia a nie je ich 72, ako sa snažia pretlačiť niektoré ideológie, ktoré sa k nám tlačia zo západu. Takže Ústava má v tomto prípade naozaj povinnosť brániť tieto hodnotové veci. Pretože ako najvyšší zákon štátu to nie je len zbierka nejakých právnych predpisov, ale aj vyjadrenie toho, v čo ten národ verí, na akých hodnotách stavia svoju budúcnosť, kam ten národ má ísť. Takže tieto kultúrne hodnoty sú veľmi dôležité a Slovenskí katolíci to oceňujú.

Dávame dôraz predovšetkým na ochranu ľudského života. Aj pán premiér v súvislosti s konfliktom na Ukrajine niekoľkokrát zdôraznil, že tu nejde v v prvom rade o územie alebo o plyn. Najväčšiu hodnotu má život. Takže aj v Ústave podľa nás treba posilniť jeho ochranu, od počatia až po prirodzenú smrť. Počuli sme napríklad poslankyňu Plavákovú, ktorá hovorila, že nenarodené dieťa ešte nie je objektom a subjektom práva. Veď už starí Rimania mali vo svojom práve zakotvené, že aj ten, kto sa ešte nenarodil, už môže byť dedičom. V našej histórii sme mali kráľov, napríklad Ladislava Pohrobka, ktorý sa stal kráľom až potom, ako sa narodil, už po smrti svojho otca. Takže toto treba ešte posilniť, pretože ľudský život si ochranu naozaj zaslúži.

Čo sa týka Vašich pripomienok, máte nejakú spätnú väzbu, či niektoré z nich boli zapracované, či sa nimi na vláde zaoberali?

Viliam Oberhauser: Viem, že na vláde o tom rokovali minulý štvrtok a na najbližšej vláde by o tom tiež mali diskutovať. Takže dúfame, že do návrhu zapracujú aj veci, ktoré sme my navrhli. Ak by sa tak nestalo, oslovíme aj poslancov v parlamente, aby sa nad tým zamysleli tieto veci v Ústave posilnili. Nám ide najmä o tie hodnotové veci. A napríklad v návrhu KDH, ktorý chcú predložiť do parlamentu, sa otvárajú aj ďalšie témy. My sme ale presvedčení, že netreba otvárať príliš veľa tém. Viete, ako to je, keď sa otvorí veľa vecí, vždy sa to rozplynie a nedosiahnete dobrý výsledok. Teraz je vhodná spoločenská atmosféra, aj medzinárodná atmosféra, ktorá praje práve týmto hodnotovým otázkam a preto by sme sa v prvom rade mali sústrediť na ne a nerozptyľovať sa inými.

Na dôvažok, návrh KDH je nešťastný aj v tom, že otvára aj otázku NATO a EÚ. Lenže my už máme v Ústave zakotvené, ako vstupovať a vystupovať z takýchto spoločenstiev. Čiže podľa mňa je to nadpráca, ktorá slúži ako nejaký ústretový krok voči SaSke, ktorá tiež dala takýto návrh. Druhá vážna výhrada voči návrhu KDH je, že vo viacerých hodnotových otázkach otvárajú Pandorinu skrinku.

Podobne aj pri výhrade vo svedomí, o ktorom oni píšu, otvárajú dvere tomu, že by to mohlo byť ovplyvnené aj nadnárodnými zmluvami. Vidíme, čo sa dnes vo svete deje. Súd pre ľudské práva formuluje napríklad aj to, ako sa má človek postaviť k rodovým otázkam. Takže ak by sme si niečo také dali do Ústavy, nadnárodné rozhodnutia nás budú ovplyvňovať a to by bola podľa mňa hrubá chyba. KDH by malo ten návrh stiahnuť.

V návrhu KDH sa okrem iného rieši aj otázka náhradného materstva.

Miroslav Vetrík: To je absolútne v rozpore s prirodzeným poriadkom, aby bolo nejaké náhradné materstvo. Je to cudzí element, ktorý degeneruje dôstojnosť človeka. Dieťa má právo vyrastať v rodine, kde je otec a mama, milujúci rodičia, ktorí to dieťa splodia sami a nie cudzou pomocou. A následná výchova je veľmi dôležitá, vidíme, že mnohé naše deti sú dezorientované. A výchova by mala byť v prvom rade úlohou rodičov. Je to nielen ich právo, ale aj povinnosť.

Viliam Oberhauser: Je tu ešte jedna vážna vec, že sa tým sem vnáša genetický zmätok. Začalo sa to umelým oplodňovaním, došlo to až k náhradnému materstvu a teraz sa už mnohokrát ani nevie, kto je vlastne otcom, kto je matkou… To je katastrofa a do budúcna by to ľudí mohlo vážne poškodiť.

Pán Kotian, ako vníma návrh KDH Jednota dôchodcov?

Michal Kotian: Ten návrh treba rešpektovať, ale na druhej strane si myslím, že neguje to, čo predložila vláda. Takisto sa domnievam, že sú tam veci, ktoré sú formulované dosť obšírne a sú nedoriešené. Že sa veľa vecí bude dať interpretovať podľa toho, čo momentálne niekomu napadne a to by určite nebolo správne. Ale sú tam aj ďalšie veci, napríklad ohľadom osvojenia si detí. Na to treba dávať naozaj veľký pozor.

Celkovo, naša spoločnosť sa jednoznačne formovala ako duchovne založená a zrazu išiel celý svet opačným smerom. Ak sledujete, čo píšu mnohí intelektuáli, tak je zrejmé, že upozorňujú na duchovný rozmer a jeho hľadanie. Pretože len vďaka nemu je človek človekom a nie zvieraťom. My sme sa ale dostali do stavu, že sa vraždia nenarodené deti, takisto sa ľudia zabíjajú medzi sebou, až po vojny. Ľudský život úplne stratil hodnotu. Ľudstvo ale pomaly začína chápať, že práve ten duchovný rozmer je podstatný.

Keď spomíname KDH, pán Oberhauser bol jedným z jeho zakladajúcich členov. Z vášho pohľadu, kam sa toto hnutie za tých niekoľko dekád posunulo a ako ho vnímate v súčasnosti?

Vilim Oberhauser: My sme KDH zakladali ako hnutie a toto sa principiálne zmenilo. Hnutie bolo myslené tak, že tam budú všetci kresťania bez ohľadu na to, že majú nejaké odlišnosti v názoroch. V tých časoch sa ku kresťanstvu hlásilo 80% ľudí a my sme mali na začiatku podporu okolo 40%. Bola teda nádej, že to bude silná politická strana a bude vážnym spôsobom ovplyvňovať Slovensko. To sa ale časom zmenilo.

KDH je dnes obyčajná, rigidná politická strana, ktorá sa riadi len názormi svojich funkcionárov a vôbec nie názormi kresťanského sveta. A tak stavia aj svoje kandidátky. Karas, Holečková, Mikloško, ktorý ani nie je členom KDH… Oni ich tam dali, aby tam mali nejakých známejších ľudí. Scvrklo sa to na stranu, ktorá má od 5 po 8% a to je veľká bieda. Na dôvažok, prichádzajú s témami, ktorými nadbiehajú liberálom.

U Fera Mikloška to tak bolo od začiatku. Pre neho boli liberáli dôležitejší, ako kresťania. To je podľa mňa choré, lebo v ideových veciach nemôžete spolupracovať s tými, ktorí ich chcú búrať. Spolupracovať môžete s tými, s ktorými sa dá spraviť kompromis. Ale nie s liberálmi dnešného razenia, lebo to sú neomarxisti. To nie sú liberáli z v zmysle demokratov, ktorí vyznávajú slobodu. Oni chcú, aby si všetci mysleli to, čo oni. Že je 72 pohlaví, v móde je aj Green Deal. Jednoducho sú to témy vlastné neomarxistom, ktorí chcú nastoliť novú totalitu.

V médiách som zachytil vyjadrenia niektorých opozičných politikov, ktorí tvrdia, že program progresívcov a KDH je veľmi podobný a z veľkej časti sa zhoduje. Je to vôbec možné?

Miroslav Vetrík: Bohužiaľ, asi áno. Pred ostatnými parlamentnými voľbami sa robili prieskumy a podľa jedného z nich, ak by vraj nebolo KDH, tak jeho voliči by volili Progresívne Slovensko… Až mi vlasy dupkom vstávali, kam sa to KDH posunulo.

Politická strana by mala mať nejakú hodnotovú ideu, jej program by mal byť založený na hodnotách. A KDH by malo vychádzať predovšetkým z kresťanstva. No dostali sa do stavu, keď si za vzor brali nemecú CDU, ktorá je za potraty, pomaly aj eutanáziu, za niekoľko pohlaví… To je v úplnom rozpore s tým, o čom som hovoril. Takže ja mám vážnu obavu, že KDH zneužíva presvedčenie mnohých veriacich ľudí, pod hlavičkou KDH ich manipuluje a pomaly ich prevezie do košiara liberalizmu.

A k pánovi Mikloškovi… Ten sa napríklad v ostatných komunálnych voľbách v Bratislave postavil na stranu progresívcov. Podporoval pána Valla, podporoval pána Drobu. Z Progresívneho Slovenska a Sasky. On bol hlavným iniciátorom toho, aby KDH išlo do vlády s progresívcami. Lámali aj poslancov Hlasu, aby vytvorili vládnu koalíciu. Takže, čo sú toto za ľudia? Na základe akého presvedčenia, akých hodnôt tento človek koná?

Pán Kotian, medzi dôchodcami je veľa kresťansky založených ľudí. Ako sa vy pozeráte na zbližovanie sa KDH s liberálmi?

Michal Kotian: Určite si pamätáte, že pred voľbami sme podpisovali memorandum práve s KDH. Očakával som, že budú nad dôchodcami držať takú ochrannú ruku. Ich predseda vo svojom kraji, kde je predsedom VÚC, Jednote dôchodcov celkom pomáha.

Viete, nedá mi, aby som nepovedal jednu vec. Základné princípy kresťanstva sú zakotvené v Desatore Božích prikázaní. A každé jedno z nich už je narušené. Začnime prvým, Cti otca a matku svoju. Deje sa to v tomto svete, je taký pán predseda KDH? Áno, on im určite pomáha, ale na koľko prihliada aj na ich názory? Aby ste mi rozumeli, cti otca a matku svoju, to nie je len o tom, že im pomôžem finančne, ale mal by som nejak prihliadať a brať do úvahy aj na ich názory.

Mnohí voliči KDH sú aj členmi Jednoty dôchodcov a aj preto sme to memorandum podpisovali. A dúfali sme, že sa budú dodržiavať aj kresťanské hodnoty, ale nie je to tak. A keď sa chcú spájať s progresívcami…

Dokonca aj im sme ponúkli podpis memoranda, ale nikto od nich to nechcel. Ponúkli sme to aj SaS. Súčasný predseda pred voľbami s Jednotou dôchodcov spolupracoval, napríklad aj zahlasoval, keď sa riešila mimoriadna valorizácia dôchodkov. Až som bol prekvapený, že nás trochu počúvajú. Ale po voľbách akoby sa celý svet zmenil, vždy otočia.

Máme ešte jednu tému, správa EK o stave právneho štátu. Vyčíta nám v nej viacero vecí, ako zrušenie špeciálnej prokuratúry a malý pokrok v mnohých témach, ako napríklad súdnictvo. Vy ste voči tejto správe mali pomerne vážne výhrady.

Viliam Oberhauser: V prvom rade sme mali výhrady voči tomu, ako sa tá správa tvorila. A kto ju tvoril. Lebo keď sme po tom pátrali, tak sa ukazuje, že to boli všetko mimovládkari a tí, ktorí sú financovaní zo zahraničných zdrojov. Oni pre komisiu pripravovali podklady. Preto sme aj žiadali, aby sme podklady dostali k dispozícii, aby sme k tomu mohli vyjadriť svoj názor, pretože podľa nášho názoru tam nie je objektivita.

Isto, na Slovensku je veľa problémov a treba ich riešiť. Ale určite nie to, že sa zrušila špeciálna prokuratúra. Mali zrušiť aj špeciálny súd. Existujú krajské súdy, najvyšší súd, je tu dostatočná štruktúra na objektívne posúdenie každej udalosti, aj na jej objektívne vyhodnotenie. Tu sa vytvorila ilúzia, že ak sa vytvorí nejaká špeciálna prokuratúra a súd, budú sa môcť postihovať nejaké veľké veci. Ale opak je pravdou. Život ukázal, že sa z toho stal čisto politický nástroj.

To teda bola jedna z našich výčitiek. Aj vláda sa k tejto správe EK dosť ohradila s tým, že ide o nepochopenie zmien, ktoré sa zaviedli. A takisto nedostali priestor na vyjadrenie. EK čerpala iba z jedného zdroja. Keď si to zoberieme, táto hodnotiaca správa bola čisto politická záležitosť.

Keď sa na to všetko pozrie bežný človek, so sedliackym rozumom, tak vidí, že chémia medzi Slovenskom, Maďarskom a Európskou komisiou nijakým spôsobom nefunguje. Vidíme to aj na vojnovom konflikte na Ukrajine. Vidíme, že EK je na strane liberálov a progresívcov. Ako teda môžeme očakávať, že takáto komisia, ktorá je liberálna, bude podporovať konzervatívnu vládu? Je to naozaj čisto politická správa, ktorej chýba objektivita.

Ak ste zvedaví, či sa liberálne myšlienky vo vládnej sfére prejavovali už v období Mečiarizmu a zasahovali napríklad aj do výstavby vodného diela Gabčíkovo – Nagymaros, viac sa dozviete vo videu.