Životný profil kňaza exjezuitu Jozefa Gulika

Inštalácia v Skalici bola 7. februára 1776. Hneď po nej začal opravovať a prestavovať faru. R. 1776 podľa kráľovského nariadenia boli v meste zrušené cintoríny okolo kostola a v bývalej farskej záhrade, súčasne sa prestalo pochovávať v kryptách farského kostole, krypta v kaplnke sv. Anny zostala, keďže mala vchod zvonka. Namiesto zrušených cintorínov bol už zriadený cintorín na kalvárií, do ktorého od r. 1765 pochovávali chudobných, od r. 1776 sa stal cintorínom pre všetkých. V roku 1777 bol pod jeho vedením renovovaný farský kostol, hlavný oltár bol postavený takmer celkom znovu, namiesto predošlého dreveného nahnitého, postavili nový murovaný pokrytý sadrou na spôsob mramoru a bohato pozlátený. Všetko bolo veľmi umelecky vyhotovené i oltárny obraz so sv. Michalom a Pannou Máriou, sochy sv. Štefana a Ladislava. Zmluvu uzavrelo mesto 27. septembra 1777 so sochárom Antonom Krauszom z Jasova, ktorý mal viesť celú prácu, i z viedenským majstrom Karolom Millnerom, pre mramorové práce i maliarom Augustínom Harazinom, ktorý mal vykonať pozlacovacie práce. Táto oltárna architektúra sa stala šťastne voleným rámcom pre nádherný obraz viedenského maliara Franza Antona Maulsbertscha, ktorého tiež magistrátu odporučil Jozef Gulik, Nový oltár bol posvätený 28. septembra 1785, stál 5 134 florénov, konsekroval ho svätiaci ostrihomský biskup Štefan Nagy, ktorý tam v ten i predchádzajúci deň vysluhoval sviatosť birmovania.

V kostole bolo okrem hlavného oltára ešte 10 bočných oltárov. Na hlavnom oltári bolo 8 kovových svietnikov z kovu na spôsob striebra a pozlátených. Na veľké sviatky pridávali ešte 6 nových svietnikov. Na chóre boli ešte 2 staré organy. Jeden so 16 mutáciami /dar Ferdinanda III. z r. 1646/ a druhý so 6 mutáciami.

Vo farskom kostole dobre fungovalo bratstvo Božieho Tela, ktoré založil farár Peter Vincze r. 1759.

Procesie sa konávali:
1. Na Božie Telo.
2. V oktáve sviatku Božieho Tela.
3. V nedeľu po sv. Floriánovi /4.5/ k soche sv. Floriána.
4. Koncom júna púť do Šaštína zavedená r. 1733
5. Na Marka /25.4/ do polí a na Krížové dni do rehoľných kostolov.
6. V nedeľu po Floriánovi do niektorého rehoľného kostola
7. V nedeľu po sviatku sv. Urbana /25.5/ ku kaplnke sv. Urbana, kde bola spievaná omša, kázeň a požehnanie vinohradov.
8. Na sviatok Najsv. Trojice procesia ku karmelitánom.
9. Na Františka Xaverského /3.12/ do bývalého jezuitského kostola, kde pri spievanej omši notár obnovoval sľub, že ten deň budú svätiť.
10. V predvečer Juraja /24.4/ do kaplnky sv. Juraja, kde boli vešpery.
11. Bratstvo Božieho Tela malo procesiu vo farskom kostole každý štvrtok a na svojich 5 sviatkov.

Do Skalice chodili na omše aj ľudia z filiálnych obcí Vrádišťa, Prietržky a Mokrého Hája aj zo Sudoměříc.

V nedele a sviatky vo farskom kostole bola ranná omša o 6, spievaná o 8 po nej kázeň a po kázni kňaz z ľudom recitoval modlitby a o 2 poobede vešpery. Vo všedné dni omša o 6, v zime o 7. V kaplnke sv. Anny na sviatok sv. Anny /26. 7/ a v utorok. V kaplnke sv. Juraja len na Juraja. V kaplnke sv. Urbana v čase vinobrania slúžili omše žobraví rehoľníci pre robotníkov z vinohradov. V špitálskej kaplnke sv. Alžbety na sviatok Sv. Alžbety a raz za týždeň na úmysel zakladateľa sa slúžila omša, obyvatelia špitála sa denne v nej modlievali.

V roku 1784 z rozhodnutia Jozefa II. boli zrušené všetky náboženské spolky a bratstvá medzi nimi i skalická kongregácia Božieho Tela.

Paulíni boli zrušení 20. apríla 1786, karmelitáni 14. septembra 1786. Namiesto náboženských spolkov Jozef II. nariadil založiť ústav chudobných, čiže kongregáciu účinnej lásky k blížnemu. Farár Jozef Gulik sa usiloval aby sa tento dobročinný spolok v Skalici ujal. Na prvú nedeľu adventnú 2. decembra 1787 pozval veriacich do farského kostola a dôsledne v kázni vysvetlil zmysel a cieľ tohto združenia.

R. 1788 sa uskutočnila kánonická vizitácia arcibiskupa Batthyányho, pripravovaná už 8 rokov. Je možné sa z nej dozvedieť o stave mesta i farnosti. V Skalici žilo 5707 obyvateľov, v Mokrom Háji 777, v Prietržke 408 a vo Vrádišti 760. O farárovi Gulikovi vizitátor zapísal samé chvály. „Má tonzúru, nosí kňazské rúcho, nehrá hazardné hry, s farníkmi zaobchodí s vážnosťou i láskou. Je 45 ročný, zdravý a silný. Je súčasne riaditeľom národných škôl. Vysadil t. r. nový vinohrad na neplodnom poli vedľa farského vinohradu v Kolébkách, neskôr vysadil ešte jeden vinohrad.

V roku 1789 bol zavedený nový bohoslužobný poriadok vo farskom kostole. Vo všedné dni omša o 7 a o 9 hodine. V nedele a sviatky ranná omša o 6, o pol 9 tej po nej kázeň a po nej spievaná omša, popoludní litánie.

22. marca 1790 boli vo farskom kostole slávnostné pohrebné obrady, pred ktorými sa tri dni dopoludnia i poobede zvonilo za cisára Jozefa II. „Smrťou Jozefa II. uľavilo sa zaiste Skaličanom ako i celej krajine, lebo jeho radikálne a prekotné reformy veľmi rušivo zasahovali do verejného života a prevracali vžitý beh vecí.“

29. júna 1790 svätiaci biskup ostrihomský Mikuláš Konde de Poka – Telek vysluhoval sviatosť birmovania. Tiež od 16. do 19. júla 1801 vysluhoval sviatosť birmovania kapitulný vikár ostrihomského arcibiskupstva, svätiaci biskup Jozef Vilt.

Gulik napísal malý pekný spisok o dejinách Skalice. Je napísaný s veľkou láskou ku Skalici a so slovanským cítením. Je venované ako novoročný dar Jozefovi Marsinaymu, komposesorovi Branča, ktorého nazýva mecenášom, priateľom a spolu mešťanom.

Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník II. Zväzok, Matica Slovenská Martin 1987, str. 243
Osobný fond Prof. ThDr. Jozefa Šátka, MV Štátny archív v Trnave, pracovisko Archív Skalica, krabica č. 12
Šátek Jozef Dr. Náboženské pomery v Skalici od reformácie do Jozefinizmu, SSV Trnava 1946
Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska, Lúč Bratislava 2000