Môj profil 
Predplatné
Čas sú peniaze
Švédsky prístav Karlshamn opustila pred týždňom posledná časť potrubia pre Nord Stream 2. Podľa prevádzkovateľa projektu (Nord Stream 2 AG) má byť pokládka 510 km dlhého švédskeho úseku ukončená tento rok v októbri. Prvá z dvoch trás plynovodu je hotová, záverečné práce na montáži druhej začnú 1. septembra.
Celková dĺžka plynovodu má byť približne 1200 kilometrov, celková ročná kapacita asi 55 miliárd kubíkov plynu. Na území Ruska, Fínska, Švédska a Nemecka už bolo položených vyše 1700 km potrubia (pozn. prevádzkovateľ to nespresňuje, ale má zrejme na mysli celkovú dĺžku dvoch trás). Znamená to, že NS 2 je hotový na 70%.
Nehľadiac na to, že všetky práce sa vykonávajú včas, nie je doteraz jasné či bude projekt realizovaný do konca tohto roka, ako plánovali už skôr. Ide o to, že v ceste plynovodu ešte stále stojí Dánsko, ktoré doteraz neposkytlo povolenie na kladenie potrubia po dne svojho šelfu.
Agentúra Reuters píše, že už v apríli sa prevádzkovateľ plynovodu posťažoval dánskym úradom na to, že energetická rada krajiny robí všetko, aby výstavbu zdržala. V marci požiadala, napríklad Nord Stream 2 AG, aby podala ešte jednu, v poradí tretiu, žiadosť s alternatívnou trasou plynovodu.
Spoločnosť varovala Dánsku energetickú agentúru, že zodpovedajúce práce už vyšli na 100 miliónov eur, a že bude ešte potrebných 560 miliónov (pôvodná celková cena projektu predstavovala 9,5 miliardy eur). Definitívne termíny výstavby sa pritom oneskoria o 8 mesiacov, ide teda o druhú polovicu roku 2020. A to aj napriek tomu, že celková dĺžka dánskeho úseku je približne 130 km, podľa slov šéfa Gazpromu Alexeja Millera, sa dá položiť zhruba za 5 týždňov.
Zástupcovia prevádzkovateľa nepotvrdili pre Sputnik čísla uvedené agentúrou Reuters, ale povedali, že niekoľkomesačné oneskorenie vyjde skutočne na stovky miliónov eur.
Prevádzkovateľ NS 2 preto stiahol pôvodnú žiadosť, podanú pred viac ako dvoma rokmi a rozhodol sa sústrediť na dve trasy cez vyhradený ekonomický priestor mimo teritoriálnych vôd Dánska (na severozápad alebo juhovýchod od ostrova Bornholm). Tieto informácie sú uvedené na stránke spoločnosti.
Toto rozhodnutie môže takisto znamenať dodatočné výdavky a odloženie termínu spustenia plynovodu na určitú dobu. To ale neznamená, že všetky výdavky má hradiť Gazprom. Projekt financuje rovnakou čiastkou ruský plynárenský monopolista a konzorcium európskych spoločností (rakúska OMV, francúzska Engie, britsko-holandská Royal Dutch Shell, a nemecký Uniper a Wintershall).
Ďalšie sankcie
Tiež Washington sa snaží zabrániť výstavbe Nord Stream 2. Na začiatku augusta schválil zahraničný senátny výbor návrh zákona o sankciách proti spoločnostiam, ktoré poskytujú lode pre výstavbu plynovodu, teda proti spoločnostiam Allseas a Uniper.
V USA sú presvedčení, že realizácia projektu Nord Stream 2 zabráni americkým spoločnostiam, ktoré vyrábajú skvapalnený zemný plyn, obsadiť miesto Ruska na európskom energetickom trhu, pretože neobstojí v cenovej konkurencii s palivom z plynovodu. Pre Washington je to ešte horšie preto, že Moskva predbieha konkurenta tiež v dodávkach skvapalneného plynu. Podľa údajov medzinárodnej skupiny dovozcov skvapalneného plynu (GIIGNL), predalo Rusko vlani EÚ 4,43 milión ton tohto paliva, pričom USA iba 2,7 miliónov.
“So záujmom to sledujeme… Zatiaľ, ale nevidíme vážne príčiny pre znepokojenia,” poznamenali zástupcovia Uniper.
Väčšina expertov je presvedčená, že dôvody pre paniku nie sú. Starší vedecký pracovník Oxfordského energetického výskumného ústavu Jonathan Stern označil, napríklad pokusy USA o zastavenie výstavby plynovodu za neisté a porovnal ich s neúspešnými akciami, ktoré táto krajina podnikala za Reagana, aby zastavila prúd sovietskeho plynu do Európy.
“Vtedy neboli všetky tieto opatrenia účinné a myslím, že dnes to bude rovnaké,” cituje Sterna agentúra Bloomberg. “Pravdepodobne je už neskoro niečo podnikať, pretože väčšiu časť potrubia už položili. Jedine, keď USA zavedú retroaktívne sankcie, ktoré, podľa mňa, vyvolajú skutočnú búrku na tejto strane Atlantiku.”
.jpg)
.jpg)
