Bratislava 21. júla 2017 (HSP/Foto:TASR-Tomáš Halász)
Neželaným ekologickým balastom tepelných elektrární je popol, paradoxne v sebe skrývajúci vzácnosť – zlato. Iným druhom odpadu je ten, ktorý sa nachádza na náleziskách s ťažbou zlata vo forme háld hlušiny, hromadených desaťročia. Problematikou komplexného využitia týchto priemyselných odpadov sa zaoberá Inštitút výskumu zemskej kôry sibírskeho oddelenia Ruskej akadémie vied, ktorý vypracoval technológiu špirálového separátora – zaznamenal ruský printový denník Rossijskaja gazeta
Mechanizmy, využívajúce sily gravitácie a zotrvačnosti, nie sú principiálne novým objavom, pretože boli známe už v starom Egypte. Prvý špirálový separátor na spracovanie titánových pieskov patentovala americká spoločnosť Chemfree v r. 1940. Získavanie zlata v zaujímavých koncentráciách a jemných frakciách týmto postupom sa doteraz nepodarilo.
V spomínanom Inštitúte vyvinuli vedeckí pracovníci špirálový separátor, ktorého špirály sú umiestnené vertikálne. Čerpadlá podávajú zmes vody so spracovávaným odpadom do hornej časti zariadenia, odkiaľ sa spúšťa v stáčajúcich sa žľaboch. V dolnej (prízemnej) časti zariadenia sa nachádza vlastný separátor osobitnej konštrukcie a v systéme nádob sa dosiahne rozdelenie pôvodnej zmesi na jednotlivé frakcie.
Špirálový separátor, využívajúci zákony hydrodynamiky je jednoduché zariadenie iba na prvý pohľad. V skutočnosti je dôležitá každá maličkosť, ako je sklon žľabu, jeho profil, rýchlosť prúdu a pod. Po vykonaní mnohých skúšok sa získali výborné výsledky. Pri spracovaní popola z Bajkalskej tepelnej elektrárne sa získal ako hlavný produkt železný koncentrát, ktorý sa využíva v metalurgickom závode. Frakcia oxidu hlinitého je surovinou pre výrobu hliníka. Zlato vo forme prášku je vedľajším produktom.
Tradičná technológia ťažby zlata (samohybné dráhy, prípadne rozpúšťanie kyanidmi) umožňuje získať produkt s veľkosťou častíc 0,2 mm pri spracovaní rudy s obsahom drahého kovu približne jeden gram na meter kubický. Špirálová technológia umožňuje ťažiť zlato s veľkosťou častíc do 0,03 mm pri obsahu zlata v rude 0,2 gramu na meter kubický. Nevýhodou chemického spôsobu ťažby zlata (popri ekologickom zaťažení) je tá skutočnosť, že kyanidy nerozpúšťajú všetky mikročastice zlata, ktoré následne zostávajú v odpadoch. Ich spracovaním možno dodatočne získať niekoľko desiatok ton zlata ročne. Celkove sa v odpadoch Ruskej federácie nachádza podľa skromných odhadov 5 000 ton zlata.
Ekologické vplyvy novej technológie v porovnaní s kyanidovou sú nulové. Vyžaduje sa voda, ktorú po odstátí je možné neobmedzenekrát použiť a elektrický prúd pre čerpadlá – to je všetko.
Inštitút výskumu zemskej kôry vedie rozhovory s najväčšou ruskou spoločnosťou ťažiacou zlato a vypracováva sa spoločný projekt na zníženie strát zlata. Pri minimálnych nákladoch na modernizáciu možno získať významný ekonomický efekt. Tento projekt znamená tiež tvorbu nových pracovných miest v ťažkodostupných regiónoch Ďalekého východu, a teda vítaný prísun práceschopného obyvateľstva. Vedci ponúkajú na tanieri staronovú – „egyptskú” – technológiu, poskytujúcu žiadaný vzácny kov.
Ivan Lužák