Môj profil 
Predplatné
Ziolkovský podotkol, že evanjelickí biskupi pred časom vydali vyhlásenie, v ktorom sa prihlásili ku tradičnému chápaniu kresťanskej morálky v téme homosexuality a vyzvali farárku z Bratislavy, A. Polckovú, ktorá presadzuje inú interpretáciu, aby zvážila svoje pôsobenie v Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV).
Publicista Michal Havran v rozhovore pre denník SME tvrdí, že je drzosťou, ak evanjelickí biskupi žiadajú homosexuálov, aby žili v celibáte. Pripomeňme, že Havrana minulý rok vyšetrovala polícia kvôli jeho ofenzívnemu komentáru práve v denníku SME, v ktorom útočil najmä na kňaza Mariana Kuffu. Trestné oznámenie v tejto veci podala advokátska kancelária Jána Čarnogurského ml. (viac v článku).
Anton Ziolkovský v stredu na sociálnej sieti napísal, že sa obáva, že uvedené tvrdenie Havrana vychádza z nesprávneho chápania cirkvi ako takej. “Kresťanské cirkvi nie sú záujmovými spolkami, ale komunitami, ktoré vyznávajú rovnakú vieru a z nej odvodzujú interpretáciu morálneho kódexu, čo z nej vychádza.”
Podľa kňaza nie je pravdou, žeby veľké kresťanské cirkvi tématizovali nejako nadpriemerne ľudskú sexualitu. “Kto neverí, nech spraví pokus. Vyberte si náhodne desať bohoslužieb, vypočuje si kázeň a myslím, že realita vás vyvedie z tohto omylu.”
“A po ďalšie. Kresťanská interpretácia ľudskej sexuality vždy rešpektovala výnimočnosť monogamného zväzku medzi mužom a ženou a iné vzťahy nepreferovala. Ak by sme chceli byť presní, život v čistote je určený všetkým, ktorí v manželstve muža a ženy nežijú. A je úplne jedno, aké majú sexuálne cítenie. Áno, život v čistote môže byť niekedy vynútený a stáva sa celibátom.”
Homosexuálne cítiaci ľudia podľa slov Ziolkovského určite nie sú jediní, ktorí stoja pred takouto voľbou. “Ak vážne ochorie jeden z manželov v mladom veku a už nie je schopný manželského života, pre toho druhého sa tiež jeho situácia stáva nedobrovoľným celibátom, ktorý sa prijíma ako súčasť nejakej životnej situácie. Takto žije mnoho ľudí. Berú daný stav ako realitu, o lásku k partnerovi však neprichádzajú.”
“Z pohľadu stáročnej kresťanskej interpretácie je toto zodpovedný postoj v duchu viery. Ak toto zopakujú biskupi, a je jedno, či evanjelickí alebo katolícki: čudujem sa, ak sa niekto čuduje. Ak to biskupi žiadajú, adresujú tieto slová svojim veriacim. Evanjelickí biskupi evanjelikom, katolícki biskupi katolíkom. Je to ich právo a povinnosť. Sú strážcami pokladu viery a je dobré, že to hovoria.”
Dodal, že Michal Havran a spol. by snáď mohli chápať, že toto je tradičná úloha biskupov, ktorá je vždy len v rovine morálneho apelu. “Biskupi nemajú moc a určite nebudú žiadneho veriaceho kontrolovať, či takto žije. Je na každom, ako sa rozhodne.”
“Biskupi svojim vyjadrením hovoria, čo je pravá náuka. Ak sa niekto rozhodne žiť ináč, je to jeho voľba, nemusíme s ňou súhlasiť, ale treba ju rešpektovať. Musí však chápať, že takýmto rozhodnutím sa vzďaľuje od života podľa kresťanskej viery. Na druhej strane chápem, že nie každý človek má dostatok síl a vnútornej motivácie, aby sa takto rozhodol. Rozumiem aj tomu, že neraz chýba komunita, ktorá by takéto rozhodnutie svojou účasťou a modlitbou podporila. Je to ťažké rozhodnutie, ide však o večný život, preto sa kresťan má o to aspoň pokúsiť.”
“Skrátka. Evanjelickí biskupi svojim názorom a výzvou urobili iba to, čo mali urobiť. Znie to bizarne, alú sú teológovia, ktorí aj takúto jednoduchú vec nevládzu pochopiť. Ak plnenie biskupskej služby niekto chápe ako drzosť, treba sa oprávnene pýtať, či za tým nie je snaha ich umlčať. To je však na inú debatu,” dodáva v závere komentára Ziolkovský, ktorý je po novom farárom v obci Nová Lesná.
.jpg)
.JPG)
