Postavenie Európy vo svete nie je závideniahodné: kontinent príliš váha takmer vo všetkých strategických a obranných otázkach, kritizuje vysokopostavený diplomat Wolfgang Ischinger. Napriek tomu má EÚ potenciál stať sa „globálnym hráčom“.

Wolfgang Ischinger, 79 rokov, je jedným z najskúsenejších nemeckých diplomatov. V roku 1976 nastúpil do služieb ministerstva zahraničných vecí. V rokoch 1982–1990 bol členom osobného aparátu ministra zahraničných vecí Hansa-Dietricha Genschera (FDP). Neskôr viedol plánovací a analytický štáb a za ministra Joschku Fischera (Zelení) bol štátnym tajomníkom. Ischinger pôsobil ako veľvyslanec, okrem iného vo Washingtone a Londýne. Od roku 2008 zastáva vedúce pozície na prestížnej Mníchovskej bezpečnostnej konferencii.

Z obsiahleho rozhovoru, ktorý viedli novinári Thorsten Jungholt a Jacques Schuster sme pre vás vybrali odpovede na tri otázky:

— Ako je to s Európou ako samostatným geopolitickým hráčom?

— Veľmi triezvo. Rešpekt zvyšku sveta voči EÚ ako voči schopnému subjektu je takmer nulový. Pred desiatimi rokmi sme na Blízkom východe ešte boli moderátormi diskusií — v poslednej dobe sme sa stali len šumom. Najdôležitejšia otázka: ako dosiahnuť, aby sme nehovorili 27 hlasmi, ale jedným?

— Je zrušená cesta nemeckého ministra zahraničných vecí do Číny tiež prejavom nedostatku rešpektu?

— Vidím v tom skôr malý cestovný incident ako prejav pohŕdania. Jedným z postulátov starej diplomatickej školy je, že veľmoci citlivo reagujú na verejné poučovanie. Preto bolo múdre zo strany kancelára Merza, keď v auguste odišiel do Washingtonu, aby v rozhovore pre WELT AM SONNTAG nevymenoval všetko, čo sa mu nepáči na Donaldovi Trumpovi a jeho politike. V diplomacii je často rozumné najprv adresovať kritiku dôverne.

Ale nedorozumenia sa dajú odstrániť: Čína má naďalej značný záujem o Nemecko a Európu, a to je vzájomné. Základný problém je hlbší: Európa príliš často hovorí 27 hlasmi. Z pohľadu Pekingu vyzeráme ako 27 trpasličích štátov a Nemecko má najväčší klobúk. Potrebujeme spoločný strategický cieľ. A tu ide o správne „vysielanie signálov“: vystupujeme ako samostatné malé národy alebo ako jednotná Európa s 450 miliónmi obyvateľov, aby sme obhajovali svoje záujmy voči Číne? Zodpovednosť za odpoveď na túto otázku leží na Nemecku.

„Derisking“ – znižovanie rizík závislosti od Číny v oblasti vzácnych zemín, polovodičov, farmaceutických výrobkov – ide ťažko. Prečo?

– Pretože príliš dlho bolo pre nás pohodlné kupovať všetko od iných. Nie je správne jednoducho démonizovať Čínu za to, že sme sa ocitli v závislosti. Urobili sme to dobrovoľne, pretože to bolo lacnejšie. Teraz ide o diverzifikáciu, nie o prerušenie vzťahov. Na to sú potrebné podnikateľské rozhodnutia a – v prípade strategických tovarov, ako sú vzácne zeminy – štátna podpora, teda dotácie.

A opäť potrebujeme silné centrum, ktoré bude neustále odhaľovať naše slabé miesta: Národnú bezpečnostnú radu. Tam by sa doslova malo rozsvietiť červené svetlo, hneď ako sa začnú objavovať jednostranné závislosti v kritických oblastiach. Je neprijateľné, aby sme začali konať až vtedy, keď už hrozí zastavenie výroby.