Merz sa vyjadril spolu s ministrom financií Larsom Klingbeilom po štvrtkovom samite v kancelárii kancelára, ktorý bol zvolaný s cieľom nájsť spôsoby, ako zabezpečiť budúcnosť tohto odvetvia.

Klingbeil povedal, že ak má Nemecko významne investovať do svojho obranného priemyslu, malo by byť schopné uprednostňovať európskych a domácich dodávateľov. „Trochu viac „kupujte európske“, trochu viac európskeho patriotizmu – myslím, že to by nám pomohlo,“ povedal novinárom.

Kancelár Merz povedal, že podporí plán EÚ zameraný na ochranu oceliarskeho priemyslu v bloku a dodal, že spoločná francúzsko-nemecká iniciatíva by mohla byť  čoskoro na stole.

Viac ako pol milióna ľudí v Nemecku je zamestnaných v pozíciách súvisiacich s oceliarskym priemyslom. Rastúce náklady na energiu a lacný dovoz spôsobili, že tento priemysel má problémy udržať si konkurencieschopnosť.

V stávke je 50 miliárd eur

Výroba ocele v Nemecku je vo veľkej miere závislá od vysokej teploty, čo ju robí obzvlášť citlivou na rastúce ceny energie. V dôsledku toho sa nemecká oceľ stáva čoraz menej konkurencieschopnou v porovnaní s dovozom.

V najhoršom prípade by krajina mohla stratiť svoj status priemyselnej veľmoci a spoločnosti by presunuli výrobu do zahraničia. Štúdia Univerzity v Mannheime, ktorú zadala Nadácia Hansa Böcklera, varovala, že takáto zmena by nemeckú ekonomiku mohla stáť až 50 miliárd eur ročne v podobe straty pridanej hodnoty.

Výskumníci odhadli, že v prípade kolapsu domácej výroby by mohlo dôjsť k strate najmenej 30 000 pracovných miest. Uviedli, že kľúčové odvetvia, ako je kovospracujúci priemysel, strojárstvo a elektrotechnika, ako aj automobilový priemysel, by čelili výrazne vyšším nákladom, ak by boli nútené spoliehať sa na dovoz ocele.

Na ochranu priemyselných kapacít štúdia odporúča udržať ročnú výrobu ocele v Nemecku na úrovni približne 40 miliónov ton, aby bolo možné spoľahlivo uspokojovať dopyt v dlhodobom horizonte.

Americké clá a čínske dotácie

Zatiaľ čo nemecké hospodárstvo naďalej stagnuje, Čína poskytla svojmu oceliarskemu priemyslu dotácie v rekordnej výške. Výsledkom je masívne rozšírenie výrobných kapacít, čo čínskym firmám umožňuje predávať oceľ na svetovom trhu za veľmi konkurencieschopné ceny.

Spojené štáty reagovali vysokými dovoznými clami. Od nadobudnutia platnosti obchodnej politiky prezidenta USA Donalda Trumpa sa na dovoz ocele vzťahujú dodatočné clá – vrátane 50 % cla na európsku oceľ –, čo predstavuje veľkú výzvu pre nemeckých vývozcov.

Hoci Európska únia je druhým najväčším výrobcom ocele na svete, podľa údajov priemyselného združenia Eurofer predstavuje len približne 14 % celosvetovej produkcie. V tomto sektore dominuje Ázia, ktorá produkuje približne tri štvrtiny svetovej surovej ocele, pričom Nemecko zostáva vedúcim výrobcom v EÚ.

Produkcia ocele v Európe však neustále klesá. Údaje Euroferu ukazujú, že produkcia “surovej” ocele v EÚ klesla v roku 2024 na 130 miliónov ton, čo je pokles z približne 170 miliónov ton v roku 2010.

Nemecko zaznamenalo slabý rok aj v oblasti výroby ocele a na konci roka 2024 jeho najväčší výrobca Thyssenkrupp oznámil plány na zrušenie 11 000 pracovných miest.

EÚ a prísnejšie obchodné opatrenia

Dopyt po oceli v celej Európe v posledných rokoch klesol v dôsledku pomalého hospodárskeho rastu.

Napriek tomu analytici varujú, že čínsky vývoz do EÚ by mohol ďalej rásť, keďže Peking by mohol presmerovať oceľ pôvodne určenú pre USA, na ktorú sa teraz vzťahujú vyššie clá.

Európska komisia zistila, že niektoré čínske oceliarske výrobky, ako napríklad plechy s cínovým a organickým povrchom, sa v Európe predávali pod úrovňou výrobných nákladov, čo viedlo k zavedeniu antidumpingových ciel. Brusel túto situáciu označil za nekalú súťaž.

Začiatkom októbra Európska komisia navrhla predĺžiť a sprísniť clá na oceľ. Podľa tohto plánu by sa kvóta na bezcolný dovoz znížila na polovicu, zatiaľ čo clá na nadmerný dovoz by mohli vzrásť až na 50 %. Návrh ešte vyžaduje schválenie Európskym parlamentom a členskými štátmi EÚ.

Aké sú možnosti Nemecka?

Nemecko má obmedzený vplyv na dynamiku svetového obchodu, ale môže hľadať riešenie prostredníctvom domácej energetickej politiky.

Jedným z návrhov je zavedenie priemyselnej ceny elektrickej energie s cieľom znížiť náklady pre energeticky náročné odvetvia, ako je oceliarsky priemysel.

Odborové zväzy a vedúci predstavitelia priemyslu vyzvali vládu, aby konala rýchlo. Vplyvný odborový zväz IG Metall požaduje zavedenie priemyselnej ceny elektrickej energie vo výške päť centov za kilowatthodinu od 1. januára 2026, ako je uvedené v koaličnej dohode.

Ministerka hospodárstva Katherina Reicheová (CDU) tento týždeň potvrdila, že nižšia priemyselná cena elektrickej energie nadobudne platnosť v roku 2026, hoci podrobnosti o nákladoch a implementácii ešte neboli oznámené.

Zelené investície

Nemecká federácia oceliarov tiež naliehavo vyzvala vládu, aby zabezpečila konkurencieschopné ceny elektrickej energie pre výrobcov. Zástupcovia odborov a podnikov sa vo štvrtok zúčastnili na samite v kancelárii kancelára.

Podľa výpočtov Nemeckého ekonomického inštitútu (IW) by priemyselná cena elektrickej energie mohla nemeckým podnikom ušetriť až 1,5 mld. eur ročne. Ekonómovia však varujú, že ak sa opatrenie uplatní len na tri roky, ako sa v súčasnosti navrhuje, jeho vplyv bude obmedzený.

Výskumníci z Univerzity v Mannheime vo svojej nedávnej štúdii tiež vyzvali na väčšie investície do zariadení schopných vyrábať oceľ, ktorá je šetrnejšia k životnému prostrediu. Hoci je prechod nákladný, uviedli, že je čoraz naliehavejšie znížiť emisie uhlíka z priemyslu.

„Ukončenie výroby ocele v Nemecku by vážne ohrozilo celú priemyselnú základňu krajiny – s vážnymi dôsledkami pre hospodárstvo, spoločnosť a politickú stabilitu,“ povedal pre nemeckú tlačovú agentúru (dpa) Jürgen Kerner, podpredseda odborového zväzu IG Metall.

Kerner dodal, že nemecká vláda a aj vlády spolkových krajín musia „urobiť všetko, čo je v ich silách“, aby ochránili nemecký oceliarsky priemysel a pripravili ho na budúcnosť

Prečítajte si tiež:

• Budapešť sa po dohode s USA stane jadrovým centrom strednej Európy
• Nemecký diplomat: “Rešpekt ostatného sveta voči EÚ ako voči schopnému subjektu sa blíži k nule”