Zdôrazňuje, že životnú úroveň nie je možné odmerať jedným alebo dvoma ukazovateľmi. Pocity zdravia, šťastia či naplnenia, ktorými často hodnotíme kvalitu nášho bytia, vyčíslime asi len sotva. Niektoré ukazovatele či prepočty stoja napriek tomu za povšimnutie. Pri hodnotení svojej životnej úrovne sa zvyčajne odrážame od toho, aké sú naše príjmy a čo si za ne môžeme dovoliť kúpiť. Práve príjmy sú považované za jednu z najcitlivejších otázok pri skúmaní životnej úrovne obyvateľstva. Štatistiky priemernej mzdy nám síce hovoria, koľko zarába priemerný Slovák, avšak takýchto „tabuľkových ľudí“ je v skutočnosti málo. Pravdou je, že dnes si na úroveň priemernej mzdy nesiahnu až dve tretiny Slovákov zamestnaných na plný pracovný úväzok,“ priznáva Dana Vrabcová.

Uvádza, že priemerná nominálna mzda vzrástla z 3 142 Kčs v roku 1989 na 824 eur v roku 2013. „Ak by sme priemernú mzdu spred 25 rokov vyjadrili vo vtedy ešte neexistujúcich eurách, pri prepočte konverzným kurzom sme v tom čase zarábali v priemere 104 eur mesačne. Dalo by sa teda povedať, že naše príjmy za 25 rokov od revolúcie vzrástli 8 – násobne. Nie je tomu ale celkom tak, nakoľko treba brať do úvahy aj vývoj cien, ktoré sa počas tohto obdobia zvýšili takmer rovnako výrazne,“ prízvukuje.

Reálnejší pohľad na zmenu našich príjmov preto prináša vývoj reálnych miezd, teda nominálnych miezd očistených o infláciu. Prvýkrát od revolúcie sa Slovákom podarilo reálne zarobiť viac ako v roku 1989 až v roku 2007, a to o necelé 3 percentá. Takmer celý prepad reálnych miezd bol zaznamenaný najmä v porevolučných rokoch a to aj v dôsledku viacerých devalvácií koruny voči konvertibilným menám.

„Pri meraní životnej úrovne sa za jeden z indikátorov považuje hrubý domáci produkt na obyvateľa meraný v parite kúpnej sily. V roku 1989 dosahoval priemer HDP na obyvateľa vtedajšieho Československa 56 % z priemeru 14 vyspelých krajín patriacich do vtedajších Európskych spoločenstiev. Po rozdelení federatívnej republiky bola životná úroveň Slovákov z pohľadu tohto ukazovateľa podstatne horšia ako u českých susedov,“ pripomína Vrabcová.

Kým Slováci pred 15 rokmi dosahovali v prepočte HDP na hlavu iba približne polovicu z európskeho priemeru, tak v prípade susedného Česka to bolo až 71 % tohto priemeru. Slováci sa však k priemeru únie približovali rýchlejšie než Česi a v uplynulom roku 2013 dosiahli už 74 % zo životnej úrovne EÚ, zatiaľ čo Česi rovných 80 %.

Nastala samozrejme zmena aj v oblasti demografie. Zdravotná starostlivosť na vyššej úrovni, pokrok v oblasti medicíny a tiež zmena životného štýlu a návykov sa podpísali aj pod predlžovanie životu obyvateľov Slovenska. Zatiaľ čo v revolučnom roku 1989 predstavovala očakávaná dĺžka života vtedy narodenej ženy 75,4 roka, dievčatá narodené vlani by sa mali štatisticky dožiť 79,6 roka. Ešte o niečo výraznejšie sa zvýšil očakávaný vek dožitia mužov, a to zo 66,9 rokov na 72,9 rokov.

„Zmeny v životnom štýle a hodnotách sa zákonite premietli aj do takých oblastí, ako sú plánovanie svadby či rodičovstva. Miera sobášnosti sa v porovnaní s rokom 1989 značne znížila. Zatiaľ čo pred revolúciou pripadalo na tisíc obyvateľov viac ako 7 sobášov, tak v minulom roku to už bolo len menej ako 5 svadieb. Túto životnú zmenu pritom čoraz viac odkladáme a to až do doby, kým na chrbte nenesieme pomyselné tri krížiky. Priemerný vek nevesty sa za uplynulé štvrťstoročie zvýšil z 23,1 roka na 29,6 roka a priemerný ženích „zostarol“ z 25,8 roka na 32,6 roka. Napriek tomu, že do manželských zväzkov vstupujeme starší, neznamená to, že by sme so svojimi vyvolenými zotrvali navždy. Práve naopak, miera rozvodovosti sa zvýšila takmer dvojnásobne a zatiaľ čo v roku 1989 sa rozvodom končilo 22,7 % manželstiev, vlani to bolo 42,9 % zväzkov,“ uvádza Dana Vrabcová.

Poukazuje na súčasný demografický problém: „O starnutí obyvateľstva sa hovorí veľa nielen na odbornej scéne. Nielenže žijeme dlhšie a podiel staršieho obyvateľstva sa tak zvyšuje, ale aj detí sa rodí menej ako pred revolúciou. V prepočte na tisíc obyvateľov sa pôrodnosť za 25 rokov znížila o tretinu. Na prvého potomka pritom čakajú dnešné mamičky až o približne 6 rokov dlhšie ako v minulosti. Priemerný vek prvorodičky u nás vlani dosiahol 29,1 roka. Dôvodmi sú najmä vyšší podiel vysokoškoláčok než v minulosti, snaha žien o kariérne napredovanie a finančné zabezpečenie sa pred odchodom na materskú dovolenku.“

Koľko času musia Slováci odpracovať, aby si zarobili na svoje bežné výdavky? Dnes si viacerí Slováci myslia, že chlieb a mlieko boli za socializmu lacnejšie. A majú pravdu. Lenže vtedy aj platy boli oveľa nižšie. Koľko si dnes a vtedy museli zaplatiť občania za ten istý nákup a čo to znamená?

„Za bežný nákup obsahujúci 1 chlieb, 1 maslo, 20 dkg salámy, 20 dkg eidamu, 10 vajec, 2 litre polotučného mlieka, 0,5 kg bravčového bôčiku, 1 kg zemiakov, 0,5 kg jabĺk a 4 pivá by sme museli v roku 1989 zaplatiť 67 Kčs, respektíve odpracovať 216 minút. V súčasnosti nás vyjde takýto nákup 14 eur, čo pri priemernej mzde predstavuje 161 odpracovaných minút, teda takmer o hodinu kratší čas. Podstatne kratší čas potrebujeme odpracovať aj na nákup tovarov dlhodobej spotreby. Na farebný televízor sme museli v roku 1989 odpracovať 10 – násobne dlhší čas ako v dnešnej dobe na LCD televízor. Na nákup auta či chladničky sme v práci zarezávali viac ako dvakrát toľko, čo dnes. Pri týchto tovaroch zároveň platí, že technologický vývoj neustále napreduje a to čo bolo novinkou vlani, je dnes už často nemoderné,“ prízvukuje Dana Vrabcová.

Kým do roku 1989 sa byty prideľovali vo veľkej miere zdarma alebo stáli v rozmedzí 20 až 40 tisíc Kčs, v súčasnosti ich cenu počítame v desiatkach či stovkách tisíc eur. V roku 1989 sme museli na jeden štvorcový meter plochy bytu odpracovať približne 4 dni, v súčasnosti je to až 29 pracovných dní. Na druhej strane čakanie v poradovníkoch sa stalo minulosťou, vznikol štandardný trh s bývaním a záujemcovia si môžu dnes vyberať z podstatne širšej ponuky.

Analytička hovorí, že uvedený prepočet nevystihuje celú problematiku. Porovnanie totiž počíta s priemernými údajmi a tak neplatí úplne rovnako pre všetkých Slovákov. Všetky prepočty porovnávajúce ceny a mzdy majú zároveň jeden háčik a to pomerne vysokú mieru nezamestnanosti. Za socializmu na rozdiel od súčasnosti pojem nezamestnanosti v praxi neexistoval, respektíve existovať nesmel. Je tak pochopiteľné, že dnešná domácnosť, v ktorej hlava rodiny prišla o prácu alebo jej strata miesta hrozí, vníma svoju životnú úroveň a schopnosť nakúpiť si tovary a služby oveľa horšie. To isté platí pre ľudí, ktorí vidia na výplatnej páske oveľa menšie sumy ako je priemerná mzda.

Čo sa ale za posledných 25 rokov nepochybne zmenilo smerom k lepšiemu, je kvalita a dostupnosť tovarov a služieb. Mnohé z tovarov, a to ani nie luxusných, boli za socializmu veľmi ťažko dostupné. Nedostatok mäsa, ovocia, vybavenia domácností či hračiek nútil ľudí stáť v dlhých radoch pred obchodmi. „Dnes si v rade postojíme zväčša len pri pokladni a dokonca sa k nám zo západu dostáva trend, že reťazce prinesú potraviny až rovno k našim dverám,“ pripomína analytička.

Jedným z kritérií na posudzovanie životnej úrovne je nielen úroveň príjmov, ale aj možnosť tieto príjmy využiť na kúpu rozličných tovarov a služieb. Tie delíme na nevyhnutné a luxusné. Nevyhnutné napĺňajú základné potreby človeka. Sú to napríklad potraviny, nápoje, bývanie či oblečenie. Medzi luxusné tovary a služby radíme tie, ktoré zvyšujú náš blahobyt, ale dokážeme žiť aj bez nich. Platí, že čím viac si môže spotrebiteľ dovoliť minúť zo svojho príjmu na luxusné tovary, tým dosahuje aj vyšší komfort a aj jeho životná úroveň je vyššia.

Urobiť striktnú hranicu medzi nevyhnutnými a luxusnými tovarmi nie je jednoduché a navyše, tie, čo boli pred 25 rokmi považované za luxus /napr. televízor či automatická práčka/, sú už v súčasnosti absolútnou samozrejmosťou. Zatiaľ čo pred revolúciou vlastnila automatickú práčku len každá tretia slovenská domácnosť, v súčasnosti tento spotrebič nenájdeme len v 2 domácnostiach zo 100. Obrovský boom zažili za ostatných 25 rokov aj osobné počítače, ktoré v predrevolučnom roku vlastnili len menej ako 2 zo 100 domácností, no dnes ich nájdeme až v dvoch tretinách slovenských príbytkov. Nehovoriac o rôznych „smart“ produktoch, o ktorých sme pred 25 rokmi ani nechyrovali a dnes prácu s nimi ovládajú už aj malé deti.

Dana Vrabcová uvádza, že v súčasnosti Slováci míňajú v priemere 20 % svojich hrubých peňažných výdavkov na potraviny a nealkoholické nápoje. Je to stále vyšší podiel ako v krajinách západnej Európy, avšak v porovnaní s minulosťou došlo k polepšeniu. Pred 25 rokmi sa totiž potraviny a nealkoholické nápoje podieľali na celkových výdavkoch slovenských domácností takmer 40 % – ami. Menší podiel výdavkov na základné tovary zväčšuje priestor na kúpu luxusnejších tovarov a služieb. Slovenské rodiny si tak môžu v súčasnosti dovoliť oveľa viac kultúry, dovoleniek, stravovania sa v reštauráciách či ubytovania v hoteloch než v roku 1989.

eu