Výsledky volieb do krajinského snemu Durínska prekvapili, ale neotriasli. Dve prvé miesta obsadili strany Ľavica a Alternatíva pre Nemecko (AfD).

Zaujímavé ani tak nie je to, že obe strany porazili kresťanských demokratov kancelárky Angely Merkelovej, ale to, že obe vystupujú za zrušenie protiruských sankcií. S Ruskom je výhodné spolupracovať. To jasne vedia nielen v Nemecku. Napríklad obrat tovaru medzi Ruskom a Slovenskom za prvú polovicu roka 2019 vzrástol o 10%, pričom táto tendencia ešte len naberá na obrátkach. Informovali o tom zástupcovia oboch strán na IV. rusko-slovenskom expertnom fóre v Moskve.

Na druhej strane je pravda, že so susedmi Slovenska – Českom a Maďarskom – je viditeľné mierne zníženie obchodu. Ale objavujú sa úspechy na regionálnej úrovni. Jedným z mnohých príkladov je, že sa o 22% zvýšil obrat tovaru medzi Českou republikou a Kalužskou oblasť, kde zvyšuje obrat automobilka Volkswagen Group Rus a výroba keramickej sanitárnej produkcie firmy Dřevojas. A to všetko aj napriek sankciám, ktoré nikto neruší, ale akoby sa topili na pozadí hlasov o ich zrušenie.

“V Európe silnejú návrhy na zrušenie sankcií voči Rusku, hospodárstvo EÚ je v tiesni, hrozí kríza”, je presvedčená predsedníčka Inštitútu slovanských strategických štúdií v Prahe (ISSTRAS) Radmila Zemanová-Kopecká, ktorá odpovedala na otázky Sputnika:

“Ak po krajinských voľbách v nemeckom Sasku bolo možné hovoriť o posilnení vplyvu vlasteneckých, a teda euroskeptických strán, potom v Durínsku a Brandenbursku ide po nedávnych voľbách o jednoznačné víťazstvo týchto subjektov v krajinských parlamentoch. Jedným z dôvodov úspechu strán Alternatíva pre Nemecko (AfD) a Ľavica (Die Linke) je bezpochyby zlá až protinemecká politika Angely Merkelovej (CDU) – či už z dôvodu migračnej invázie z Afriky do Európy, alebo podpora nekonečných protiruských sankcií, ktoré ochromujú nemecký trh, a teda aj ekonomiku ako takú. Oboje proti záujmom vlastnej krajiny.

Sú firmy, ktoré už dnes ticho sankcie ignorujú, iné zase hľadajú únikové cesty, ktoré by im umožnili normálne s Ruskom obchodovať. V Nemecku už táto ‘proruská’ tendencia silnie aj v samotnom Spolkovom sneme. S návrhmi na zrušenie sankcií už vystupovali krajinskí premiéri Meklenburska – Predného Pomoranska, Severného Porýnia Vestfálska či Dolného Saska. A po zmiernení nezmyselných sankcií volajú dnes nielen bývalé krajiny NDR.

V Bundestagu vystúpili ako poslanci Slobodnej demokratickej strany (FDP), Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD), tak ľavicovej strany (Die Linke), na konferencii 5 rokov sankcií proti Rusku – ako vystúpiť zo vzájomnej blokády? Podľa miestnych expertov dopadá síce vplyv rusko-protiruských sankcií najviac na nemecký spotrebiteľský a agrárny sektor, zasiahol ale významne aj celkové hospodárstvo Nemecka.

Člen nemeckej ľavicovej sociálnej demokracie Bernd Westphal sa dokonca rozhodol odvolávať na Francúzsko s tvrdením, že Nemecko musí podporiť líniu francúzskeho prezidenta Macrona. Je to ale podľa neho práve Nemecko, ktoré by malo urobiť prvý krok v ústrety Moskve, po päťročnom sankčnom režime.

Tiež zástupca ľavicovej strany Die Linke – Klaus Ernst – opakovane tvrdí, že práve Nemecko má veľmi vysoké šance docieliť zrušenie sankcií na úrovni Európskej únie, pretože práve Nemecko najviac utrpelo zavedením režimu vzájomných ekonomických obmedzení medzi Ruskom a EÚ.

Upozornil, že metóda sankčného tlaku na Moskvu už snáď dostatočne preukázala svoju neživotaschopnosť. Koncepciu postupného rušenia sankcií podporil ale aj poslanec Peter Ramsauer z Kresťansko-sociálnej únie (CSU), ktorý predsedá výboru Bundestagu pre hospodársku spoluprácu a rozvoj.

Sandra Weeserová z pravicovo-centristickej FDP je síce pre zachovanie sankcií, zdôraznila však, že reštriktívne opatrenia možno zmierniť podľa miery plnenia minských dohôd. Tu snáď možno len s úsmevom dodať, že pani Weeselová trojstranovú minskú dohodu zjavne ani nečítala, pretože by inak vedela, že Rusko nie je stranou konfliktu, ale iba garantom vyjednávania – rovnako ako Nemecko.

Veľmi zrejme záleží na tom, aký vplyv na politikov tej ktorej krajiny majú USA, ktoré sledujú výhradne vlastné záujmy …

Práve pre USA je kľúčové čo najviac rozhádať európske krajiny s Ruskom, k vlastnému prospechu. Dodajme, že sa im to donedávna ešte celkom dobre darilo. Najmä podnikateľský segment Európy si už bolestne uvedomuje, že zatiaľ čo USA vyrubujú protiruské sankcie, dodržiavať ich núti len európske spoločnosti, a to v čase, keď americké firmy odhrýzajú z európsko-ruského obchodného koláča čoraz väčší diel. A to sa netýka len Nemecka.

Francúzska europoslankyňa Nadin Moranová poslala už v apríli 2019 šéfke európskej diplomacie Federice Mogheriniovej požiadavku na riešenie reštrikčnejsituácie. Uviedla, že z dôvodu sankcií strácajú ročne napríklad francúzske firmy spracovávajúce bravčové mäso 400 miliónov eur. Nórsky vývoz do Ruska poklesol podľa nej dokonca o miliardu eur ročne.

Asociácia talianskych poľnohospodárskych producentov Coldiretti hlásila v roku 2018 straty talianskeho agrárneho sektoru kvôli sankciám cez miliardu eur. Moranová varovala Mogheriniovú, že sankcie úplne podrývajú štruktúru svetového trhu. Iste, spoločnosti z krajín EÚ sú zbavované možnosti dodávať svoju produkciu do Ruska, a to v prospech USA či tretích krajín, na ktoré nedopadajú ani sankcie, ani spätné embargo z Ruska. Veď všetky európske firmy, ktoré pred uvalením protiruských sankcií obchodovali so zemou dvojhlavého orla, utrpeli veľké straty. Medzi prvými sa preto začali búriť napríklad nemecké koncerny Siemens či BASF, ktoré USA pripravili o kontrakty, aby ich s Ruskom uzavreli americké firmy. Preto začalo horúčkovité hľadanie ciest, ako sankcie obísť, než bude ruský koláč definitívne rozdelený medzi nadnárodné spoločnosti s vyšším americkým podielom a americkými spoločnosťami ako takými.

Prezident Zeman opakovane obhajuje obnovenie bežných obchodných a ekonomických väzieb s Ruskom. “Nepomáham Putinovi, ale pomáham tomu, aby medzi ČR a Ruskou federáciou prebiehali normálne obchodné styky,” tvrdí Zeman. Ale v Českej republike existuje mnoho priaznivcov sankcií, občas počujeme: “Sankcie! Uvaľte sankcie! Ešte viac sankcií … “

O tom, že je ruský trh mimoriadne dôležitý pre Európu, môžu dnes pochybovať už len snáď absolútni ekonomickí analfabeti, ktorých ale, ako sa zdá, je najmä v českom establishmente najväčšia koncentrácia na meter štvorcový. Aj to má však svoje korene. Inštitút slovanských strategických štúdií neraz upozorňoval, že Česká republika prišla za tridsať rokov svojho “spojenectva” so západom o všetku národnú výrobu, nie bez pomoci zlodejov vo vlastnom vedení.

Česka sa tak sankcie dotýkajú zatiaľ len sprostredkovane, pretože vlastnú finálnu výrobu nemajú, sú priamo závislí na vývoji európskeho trhu. Ten sa ale bez Ruska už očividne rúca, takže český pád bude o to horší. Nakoniec vo väčšej či menšej miere dopadla podobne rada krajín bývalého východného bloku. Preto dnes nemajú Rusku, ani ostatným krajinám čo ponúknuť, a keď, tak veľmi obmedzene. Aj napriek tomu hlási napríklad Maďarsko za obdobie sankcií stratu sedem miliárd dolárov.

Na rozdiel od krajín, ktoré si stratu ruského trhu bolestivo uvedomujú, zakomplexované krajiny ako Poľsko či pobaltské republiky hrozia Rusku pästičkou, vyhrážajú sa sankciami a provokujú drobnými špinavosťami. Očakávali vo svojom “boji” podporu západných krajín, ale ani USA sa už nehrnú na pomoc, nieto Nemecko či Francúzsko, ktoré už zjavne nechcú ďalej hájiť americké záujmy na svoj úkor.

Sankcie priamo závisia od situácie na východe Ukrajiny, kde dnes existuje nádej na urovnanie. Ale je tu aj Krym … Aký osud čaká protiruské sankcie? Sú navždy?

Je možné predpokladať, že s posilňovaním vlasteneckých strán v Nemecku aj v ďalších európskych krajinách, bude silnieť aj odpor voči protiruským sankciám, ktoré sú v rozpore nielen s princípmi slobodného trhu, ale obmedzujú slobodu rozhodovania suverénnych štátov.

Svoju nečistú úlohu tu zohrala aj západná mediálna propaganda, ktorá teraz groteskne začína hľadať ako a kam sa “správne” otočiť. Veď lži, ktoré už roky šíria o Rusku, tiež nemohli fungovať donekonečna.

Ruskej diplomacii sa postupne darí dokazovať, že to, čo o Rusku mediálne vypúšťa Západ, sú správy minimálne nepodložené, ak nie doslova z prsta vycucané. Tlak západného mainstreamu je navyše tak priehľadný a hlúpy, že tejto mediálne masáži už neveria v Európe ani ľudia, ktorí ešte donedávna boli ochotní rôznym západným polopravdám načúvať.

Silnejúci obrat k pozitívnemu vnímaniu Ruska je tak spôsobený na jednej strane zlou politikou Západu (vrátane tej mediálnej), a na strane druhej veľmi dôslednou politikou Ruska, ktoré dodržiava medzinárodné dohody a pomáha len tam, kde je o to skutočne požiadané. ”