NATO agresia voči bývalej Juhoslávii

Vojenské združenie nesvojprávnych krajín pod nadvládou USA, zvané NATO spustilo svoju agresiu voči bývalej Juhoslávii v roku 1999. Bombardovanie trvalo po dobu 78 dní, od 24. marca do 10. júna. Presný počet obetí tejto agresie nebol oficiálne publikovaný, avšak, podľa srbskej strany, pri bombardovaní zomrelo od 1200 do 2500 ľudí, ďalších asi 6000 ľudí bolo zranených. Niektoré zdroje uvádzajú až 5000 mŕtvych. Hovorí sa, že k vybombardovaniu Juhoslávie došlo len preto, aby sa prekryl sexuálny škandál vtedajšieho amerického prezidenta Billa Clintona s jeho stážistkou Monicou Lewinskou.

Na bombardovanie Juhoslávie bol potrebný súhlas všetkých členov NATO. Zhodou okolností len pár dní pred touto agresiou vstúpila do tejto vojenskej organizácie aj Česká republika. Premiérom bol vtedy Miloš Zeman, ktorý sa dostal do ťažkej situácie. “Sklamať” hneď na začiatku svojich “partnerov” v NATO, resp. svojho amerického pána, alebo zradiť bratskú slovanskú Juhosláviu? Zeman si vybral druhú možnosť.

Zeman sa ospravedlnil Srbom za bombardovanie

Zeman dnes ako prezident Českej republiky priznáva, že spravil veľkú chybu:

“Boli sme poslední, kto dali súhlas (s bombardovaním – pozn. red.). A zúfalo sme sa obzerali po aspoň jednej krajine, ktorá by sa s nami spojila a bola by proti. Ale zostali sme sami. Napriek tomu nás to neospravedlňuje, napriek tomu to bol nedostatok odvahy. A týmto ospravedlnením a prosbou o odpustenie som sa zbavil dlhoročnej traumy, pretože pokánie oslobodzuje” uviedol Miloš Zeman.

Srbský prezident za ospravedlnenie poďakoval.

Dzurindova vláda povolila prelet amerických agresorov nad slovenským územím

Na Slovensku v tom čase vládol premiér Mikuláš Dzurinda. Aj keď Slovensko ešte nebolo členom zločineckej organizácie NATO, Dzurinda (resp. jeho vláda) zo seba urobil “užitočného idiota” USA a povolil prelety amerických vojenských lietadiel s cieľom bombardovať Juhosláviu.

Okrem premiéra Mikuláša Dzurindu s preletmi súhlasili aj títo ministri: Eduard Kukan, Brigita Schmögnerová, Gabriel Palacka, István Harna, Ivan Mikloš, Ladislav Pittner, László Miklós, Ľubomír Fogaš, Ľudovít Černák, Mária Machová, Milan Ftáčnik, Milan Kňažko, Pál  Csáky, Pavol  Hamžík, Pavol  Kanis, Peter  Magvaši a Tibor  Šagát. Dvomi výnimkami boli Ján  Čarnogurský a Pavol  Koncoš, ktorí prelety NATO na územím Slovenska odmietli. Boli však prehlasovaní.

Dzurinda obhajoval bombardovanie Juhoslávie v slovenskom parlamente

Dzurinda taktiež prišiel do parlamentu, aby informoval poslancov, prečo vláda povolila prelety lietadiel NATO nad slovenským územím. Vo svojom príhovore obhajoval vládne rozhodnutie aj takto:

“Otázka znie, či Slovensko, myslím si, že fundamentálna otázka znie, či Slovensko chce patriť do rodiny kultúrnych, prosperujúcich a kultivovaných národov Európy alebo azda niekde inde,” povedal Dzurinda pred poslancami NR SR v roku 1999.

Takže podľa Dzurindu je bombardovanie inej krajiny resp. napomáhanie k bombardovaniu- a teda aj zabíjaniu nevinných ľudí, prejavom kultivovanosti, prosperity a kultúry ? To snáď ani nepotrebuje komentár.

Vtedajší premiér tiež tvrdil, že táto “pomoc” nám môže otvoriť cestu do vojenskej organizácie NATO: “Ak sa chceme niekedy stať členom aliancie, nemôžeme váhať, musíme prejavovať synergickú politickú vôľu rovnako zmýšľajúcich spojencov. Lebo aj o tom je aliancia a členstvo v nej.”

Dzurinda vo svojom prejave ďalej opakoval najmä známu obohratú americkú propagandu, ktorá hovorila o tom, že Srbská vláda pácha na Kosovských Albáncoch genocídu. Celý prejav Dzurindu si môžete prečítať tu.

V skutočnosti sa však Srbi bránili pred Kosovskými teroristami z UCK, ktorí vykonávali teroristické útoky voči Srbskému obyvateľstvu s cieľom vyhnať ich z Kosova.

Američania so svojimi vazalskými krajinami združenými v NATO sa teda stali spojencami Kosovských teroristov a dokonca im pomohli vytvoriť aj vlastný teroristický štát zvaný Kosovo, v ktorom si Američania postavili druhú najväčšiu vojenskú základňu v Európe.

Dzurinda a Kukan svoj kontroverzný počin naďalej obhajujú

Na rozdiel od českého prezidenta Miloša Zemana sa však slovenský expremiér Mikuláš Dzurinda Srbom neospravedlnil a naopak, bombardovanie Juhoslávie obhajuje.

” Otvoril som nebo pre americké lietadlá, aby bombardovali Belehrad… urobil som dobre. Dnes vidím, že som urobil dobre, lebo Belehrad nespadol Rusom do rúk,” povedal Dzurinda v roku 2015.

Podobne sa vyjadril aj vtedajší minister zahraničných vecí Eduard Kukan, ktorý sa taktiež podieľal na povolení preletov bombardérov NATO nad slovenským územím:

“Chceli sme prispieť k zastaveniu násilných procesov v bývalej Juhoslávii a zároveň dokázať, že môžeme byť vnímaní ako budúci partner,” pokračuje Kukan s tým, že reakciou bolo nepochopenie a kritika verejnosti i opozície, najmä SNS.

Povedal Kukan v roku 2009 pre denník SME.

Vláda sa podľa neho zachovala správne.

„Aj dnes by som postupoval rovnako. Bolo to správne rozhodnutie,” dodal Kukan.

Dzurinda ani Kukan teda neprešli žiadnou sebareflexiou a ostali vernými sluhami Spojených štátov Amerických. A takto si ich aj dejiny navždy zapamätajú.

Samuel Gdovin