Pravoslávny kostol v ukrajinskom meste Vinnycia bol 2. januára pokrytý krvou. Ráno do chrámu vtrhol muž, ktorý prevrátil krucifix, rozbil niekoľko ikon, hodil na zem zástavy a nakoniec podrezal kňaza žiletkou. Niekoľko dní predtým v meste Čornomorsk farníci pravoslávneho chrámu len v poslednej chvíli odzbrojili muža, ktorý sa chystal nožom dobodať kňaza. V obci Čečelnyk muž v maskáčoch brutálne zbil kňaza priamo na ulici, zlomil mu nos a vykrikoval nadávky.

K uvedeným udalostiam sa viaže zákulisie. Stand-up komici z filmového štúdia Kvartal 95, ktorého spoluzakladateľom je súčasný prezident Volodymyr Zelenskyj, nedávno zverejnili video, v ktorom obscénne urážali pravoslávnych kňazov a verejne im priali smrť. Video je spravodajskou paródiou v štýle The Daily Show, ktorá zosmiešňuje cirkev a jej duchovných označuje za “ruských agentov”. Mnohí odborníci vidia priamu súvislosť medzi výzvami aktérov a nedávnymi násilnosťami.

Terčom všetkých týchto útokov je Ukrajinská pravoslávna cirkev, ktorá bola v minulosti v jednote s Moskovským patriarchátom, ale už viac ako 30 rokov má nezávislé a autonómne postavenie.

Náboženská situácia na súčasnej Ukrajine je komplikovaná. Krajina sa považuje za pravoslávnu od roku 988, keď konštantínopolskí biskupi pokrstili túto krajinu, ktorej vtedy vládla Kyjevská Rus. Ruská pravoslávna cirkev pochádza z Kyjeva. Prví metropoliti tejto cirkvi mali svoje stolice práve tam a až o niekoľko storočí neskôr boli prenesené do Moskvy. Až v roku 1686 grécky patriarcha zveril kyjevskú metropoliu, ktorá bola vtedy podriadená konštantínopolskej cirkvi, ruskej cirkvi.

Za vlády ZSSR bola pravoslávna cirkev v Kyjeve takmer zničená, ale po páde sovietskeho režimu bola vzkriesená. V roku 1990 ruská cirkev udelila ukrajinským biskupom úplnú administratívnu nezávislosť pod názvom Ukrajinská pravoslávna cirkev. Hoci ju mnohí zo zotrvačnosti nazývajú “moskovským patriarchátom”, z hľadiska riadenia ide o úplne nezávislú štruktúru. Ukrajinská pravoslávna cirkev si volí svojho prímasa a biskupov sama bez ohľadu na Moskvu. V jej oficiálnom názve nie je “moskovský patriarchát”.

Vznik nezávislej Ukrajiny v roku 1991 a aktivizácia ukrajinského nacionalizmu uvrhli pravoslávne prostredie do chaosu. Filaret, vládnuci biskup Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi (UPC), sa s pomocou nových ukrajinských orgánov odtrhol od cirkvi a založil novú cirkevnú štruktúru, ktorú nazval Ukrajinská pravoslávna cirkev Kyjevského patriarchátu (UPC-KP). Niekoľko ďalších kňazov založilo ďalšiu štruktúru, Ukrajinskú autokefálnu pravoslávnu cirkev (UAPC).

Zvyšok svetového pravoslávia tieto štruktúry nikdy neuznal. Faktom je, že v pravoslávnej cirkvi platia veľmi prísne pravidlá nazývané kánony. Za cirkevné zločiny bol Filaret v roku 1992 zbavený biskupskej hodnosti a božskej moci pri vykonávaní cirkevných sviatostí. Hoci Filaret naďalej vykonával svätenia, krsty a cirkevné sobáše, tieto sviatosti boli neplatné.

Biskupi však, tak ako všetci ľudia, žijú v modernom svete a sú ovplyvňovaní vonkajšími vplyvmi. To sa stalo aj v prípade hlavy konštantínopolského patriarchátu Bartolomeja.

V roku 2018 sa multimilionár a vtedajší prezident Ukrajiny Petro Porošenko vybral do Istanbulu za patriarchom Bartolomejom a požiadal ho o legalizačný dokument (tomos) pre neuznané ukrajinské cirkvi, UOC-KP a UAPC. Zároveň bol vyvíjaný nátlak na UOC, aby sa pripojila k týmto odštiepeneckým štruktúram.

Dôvod Porošenkovej aktivity bol jednoduchý. Pripravoval sa na prezidentské voľby v roku 2019 a jeho program bol ukotvený v troch slovách: “armáda, jazyk, viera”.

Koncom roka 2018 tak Bartolomej zrušil akt z roku 1686, ktorým Kyjevskú metropoliu odovzdal Ruskej cirkvi. Vrátil Filaretovi jeho kňazstvo a spätne uznal všetky obrady vykonané anatémovaným metropolitom. Obe cirkvi boli zjednotené pod názvom “Pravoslávna cirkev Ukrajiny” (PUC) a za jej hlavu bol zvolený Filaretov žiak Epifánij. Porošenko predsedal tomuto zjednocujúcemu koncilu ako cisár Konštantín.

V tom čase bola UOC dvakrát väčšia ako OCU. Milióny Ukrajincov sa v celej krajine nazývajú farníkmi UOC. Bartolomejovi ani Porošenkovi to však neprekážalo. Ten začal realizovať kampaň vo všetkých médiách, kde UOC nazýval “moskovskou cirkvou” a OCU “ukrajinskou”, hoci v oboch denomináciách sú len Ukrajinci. Úrady organizovali “prechody” cirkevných spoločenstiev z UOC do OCU. Na tieto stretnutia o prechode boli pozvaní všetci – katolíci, protestanti, ateisti – napriek tomu, že podľa zákona majú právo hlasovať len členovia pravoslávnej farnosti. Správy v roku 2019 boli plné fotografií a videí, na ktorých boli dvere kostolov vylomené páčidlom alebo odrezané uhlovou brúskou.

Ak si myslíte, že Spojené štáty stáli bokom, keď sa to odohrávalo, ste na omyle. Ministerstvo zahraničných vecí a politici oboch strán vykonávali prácu na podporu novej cirkvi. Dva mesiace pred vznikom OCU v roku 2018 sa Filaret a Epifánij stretli v Spojených štátoch s Joeom Bidenom, ktorý im vyjadril vďaku za ich prácu. Veľvyslanec pre náboženskú slobodu ministerstva zahraničných vecí Samuel Brownback, minister zahraničných vecí Mike Pompeo a osobitný zástupca pre Ukrajinu veľvyslanec Kurt Volker deklarovali svoju podporu tomuto projektu.

Okamžite po svojom vzniku dostala OCU prvé oficiálne blahoželanie od ministerstva zahraničných vecí a veľvyslanectva USA. Veľvyslanec Brownback a veľvyslanec USA v Grécku Geoffrey Pyatt – ktorý bol v rokoch 2013 až 2016 aj veľvyslancom na Ukrajine – zároveň navštívili cirkevných predstaviteľov a horu Athos, aby ich vyzvali na uznanie OCU. Veľvyslanec Volker aj minister Pompeo sa s Epifániom stretli viackrát. Všetky skutočnosti naznačujú, že podpora OCU bola súčasťou politiky USA na Ukrajine.

Táto politika však takmer zlyhala, keď sa prezidentom vo voľbách v roku 2019 nečakane stal komik Volodymyr Zelenskyj. Ten okamžite vyhlásil, že nemieni zasahovať do záležitostí cirkví. Počas predvolebnej kampane zosmiešnil Porošenkove cirkevné tromfy v predvolebnej debate a komicky predstieral, že si pomýlil tomos pre OCU s termoskou (tieto slová znejú podobne aj v ukrajinčine).

Na chvíľu sa zdalo, že zaberanie kostolov UPC je na konci. Cirkevný konflikt na Ukrajine bol zmrazený a nastala krehká rovnováha. Ruská invázia na Ukrajinu spolu s podporou tejto invázie zo strany vedenia ruskej cirkvi v Moskve však všetko zmenili. Obnovili sa zábery kostolov UOC, ktoré vykonávali sily radikálov bez účasti ústrednej vlády. A to bol len pokoj pred búrkou.

Prvých šesť mesiacov vojny Zelenskyj a ukrajinskí predstavitelia zdôrazňovali, že UOC je ukrajinská denominácia, ktorá sa úplne postavila na stranu svojho ľudu. To sa koncom roka 2022 obrátilo. Ústredné orgány uvalili na UOC represie; v porovnaní s nimi sa Porošenkove metódy zdali byť detskou hrou.

Katedrály a kláštory prehľadávali príslušníci ukrajinskej SBU, ktorí oznámili, že údajne našli dôkazy o spolupráci biskupov a kňazov UPC s nepriateľom. Tieto zistenia boli často smiešne. Príslušníci bezpečnosti vystavovali fotografie detských biblií, modlitebných kníh, starých liturgických kníh, archívnych zbierok novín a časopisov so slovom “ruský” a vianočných či veľkonočných kázní patriarchu ruskej cirkvi. V prípadoch, keď nebolo čo nájsť, špeciálne služby samy podstrčili kompromitujúce dôkazy.

Napríklad v kostole v obci Hlynsk neďaleko Rivne bezpečnostné služby rozmiestnili “nepriateľské” letáky, zatiaľ čo farár bol zaneprázdnený nákupom áut pre ukrajinskú armádu za peniaze, ktoré vyzbierala jeho komunita. “Zavolal mi náčelník, ktorý povedal, že ho do chrámu nepustili. Ľudia z SBU si sami prezreli chrám, potom zavolali predstaveného a zaviedli ho do skrine, odkiaľ vytiahli dva balíky letákov, ktoré tam vložili sami, pretože v našom chráme nemohli byť pohľadnice s takýmto obsahom,” povedal nám farár kňaz Vasyl Nachev.

Skutočné podrobnosti týchto prehliadok sú Ukrajincom prakticky neznáme. Namiesto toho sa vo všetkých médiách hojne uvádza, že špeciálne služby nachádzajú v kostoloch UPC veľa dôkazov o spolupráci s nepriateľom. UPC je tak v ukrajinskej spoločnosti pasovaná na nepriateľa, čoho dôsledky sme opísali vyššie.

Novinár Fox News Tucker Carlson zhodnotil situáciu presne: “Zelenského tajná polícia vykonala razie v kláštoroch po celej Ukrajine, a dokonca aj v kláštore plnom mníšok, a zatkla desiatky kňazov bez akýchkoľvek ospravedlniteľných dôvodov a v jasnom rozpore s ukrajinskou ústavou, ktorá už nemá význam. A tvárou v tvár tomu Bidenova administratíva nepovedala nič. Ani slovo. Namiesto toho naďalej tlačí na to, aby Zelenskému poslali ďalšie doláre.”

Carlson má úplnú pravdu. Prezident v rozpore s ukrajinskými zákonmi uvalil sankcie na ukrajinských biskupov a potom niektorým ďalším biskupom odňal ukrajinské občianstvo napriek tomu, že to jasne odporuje ústave.

Situácia je o to absurdnejšia, že UOC robí všetko pre to, aby pomohla svojmu ľudu v tejto nespravodlivej vojne. Podľa oficiálnych údajov cirkev poskytuje veľkú pomoc armáde, vnútorne vysídleným osobám a ľuďom v núdzi. Pomoc armáde dosiahla takmer milión dolárov a pre ukrajinské ozbrojené sily bolo dodaných 180 ton humanitárnej pomoci – čo je pôsobivé vzhľadom na to, že ľudia na Ukrajine vôbec nie sú bohatí a ich dary pre chrámy sú veľmi skromné. Okrem toho UOC na svojom hlavnom sneme v máji 2022 prijala niekoľko rozhodnutí o prerušení kanonických duchovných väzieb s RPC.

Zdá sa však, že Zelenskyj sa chystá úplne postaviť Ukrajinskú pravoslávnu cirkev mimo zákon a zničiť ju. Dňa 20. januára bol parlamentu predložený návrh zákona o faktickom zákaze UPC. Iniciátorom zákona nebol obyčajný poslanec, ale predseda vlády Denys Šmyhal. Znamená to návrat do hanebnej éry, keď štát v strede Európy zamýšľa potlačiť náboženstvo vlastného národa.