ZELENÁ PLANÉTA: Kolaps kultu klimatických zmien

Bratislava 25. novembra 2022 (HSP/Moderndiplomacy/Foto:Twitter)

Napriek snahám médií a účastníkov summitu COP27 o zmene klímy v egyptskom Šarm aš-Šajchu, ktorí sa oháňali vytvorením fondu na krytie strát a škôd, z ktorého budú rozvinuté krajiny, ktoré sú údajne zodpovedné za zánik planéty, platiť odškodné krajinám, ktoré sú zdanlivo postihnuté našimi hriechmi súvisiacimi s otepľovaním klímy, došlo k značnému zmätku, keď sa summit pretiahol do dvojdňových nadčasov, aby sa dospelo k oslabenej dohode. V kolapse politicky riadenej klimatickej agendy, ktorá odhaľuje hlúposť, pokrytectvo a vznikajúce utrpenie spôsobené klimatickou politikou, sa čoraz viac prejavujú trhliny, píše Rich Berdan pre Modern Diplomacy

Spýtajte sa ľudí v rozvinutých krajinách, či ich summit vôbec zaujíma, keď je pre nich najdôležitejšie prežiť pre svoju rodinu. Ľudia si nemôžu dovoliť 30 % zvýšenie cien za vykurovanie svojich domov alebo naplniť svoje vozidlo dostatočným množstvom benzínu, aby sa dostali do práce. Potom pripočítajte infláciu na potraviny z rastúcich nákladov dodávateľského reťazca a oklieštenú uhlíkovú daň na spotrebný tovar. Niet divu, že sa ľudia rozhodujú medzi potravinami, liekmi a teplom. Niektorí sa obracajú na spaľovanie špinavého uhlia a dreva, aby prežili následnú mrazivú zimu s výpadkami energie. Najzjavnejšie a najbezprostrednejšie dôsledky uplynulého desaťročia klimatických opatrení a nespoľahlivej zelenej energie sa práve začínajú prejavovať.

Konferenciu COP27 otvorila únavná rétorika o konci sveta, ktorú predniesol generálny tajomník Organizácie Spojených národov Antonio Guterres, ktorý ostro varoval, že svet prehráva boj proti klimatickým zmenám: “Bojujeme o život… naša planéta sa rýchlo blíži k bodom zvratu, ktoré spôsobia, že klimatický chaos bude nezvratný… sme na diaľnici do klimatického pekla”. Dodal: “Ľudstvo má na výber, buď bude spolupracovať, alebo zahynie. Buď je to pakt klimatickej solidarity, alebo kolektívna samovražda”. Dalo by sa dodať, že aj “pakt o strate suverenity” tým, že sa vzdáme moci v prospech klimatických fanatikov.

Zo samitu zostávajú otázky, kto bude platiť do fondu klimatickej spravodlivosti, koľko, kto bude dostávať naše osobné dane a ako sa bude rozdeľovať záloha? Možno sa opýtať, prečo asi 400 súkromných lietadiel vypúšťajúcich uhlík lemovalo letiská v Egypte, kde sa účastníci hojne najedli v klimatizovanom luxusnom letovisku, prečo sa nemohli dopraviť na samit loďou alebo bicyklom, spať v stanoch alebo jednoducho si zavolať a vyčleniť milióny dolárov do svojho fondu spravodlivosti. Odhaduje sa, že summit vypustí do ovzdušia oveľa viac ako 100 000 ton skleníkových plynov.

Účastníci summitu odišli bez dohody o postupnom vyradení alebo odstránení fosílnych palív a svoje nádeje vkladali do svojej vedy, že obmedzia nárast globálnej teploty na 1,5 stupňa – odvolávajúc sa na Parížsku dohodu z roku 2015, ktorej cieľom je do roku 2050 znížiť množstvo oxidu uhličitého spôsobeného ľudskou činnosťou na čistú nulu. V skutočnosti len hŕstka krajín plní svoje sľuby a dosahuje svoj klimatický plán. Ak je cieľ 1,5 stupňa dokonca preukázateľný, podľa niektorých odhadov by bolo potrebné znížiť globálne emisie do roku 2030 o 43 %, pričom v súčasnosti sme na ceste k poklesu o 1 %. Zníženie o túto hodnotu by uvrhlo svet do hospodárskeho kolapsu, ktorý by mal za následok vojny, hladomor, odlesňovanie a spoločenské zlyhanie, ktoré nemá obdobu najväčšieho vyhubenia ľudí.

Vedci, politici a známe osobnosti uvádzajú mnoho prorockých dátumov konca sveta, podľa ktorých nám zostáva len obmedzený počet rokov. Jedným z nich bolo uvedenie filmu Nepohodlná pravda (2006), v ktorom bývalý viceprezident USA Al Gore presviedčal filmových divákov, že svet sa otepľuje kvôli ľudskej činnosti. Vo filme sa spomínala neúroda potravín, zvyšujúca sa koncentrácia CO2 a katastrofické superhurikány. Sám Gore v roku 2009 predpovedal, že existuje 75 % pravdepodobnosť, že ľad v Arktíde zmizne do 5 až 7 rokov.

“Všetky tieto predpovede sa naplnili.” Sedemnásť rokov po filme priniesli nové technológie a inteligentné poľnohospodárstvo bohatú úrodu, superveľké hurikány sa neuskutočnili, hoci vedľajších škôd bolo podstatne viac v súvislosti s rastúcim počtom domov a obcí postavených pozdĺž pobrežných vôd, koncentrácia CO2 sa zvýšila, ale nepriblížila sa modelovaniu, a arktický ľad nezmizol. S istotou vieme, že Gore veľmi zbohatol na tom, že vystraší verejnosť, aby si myslela, že sa blíži klimatická apokalypsa.

Nemožno poprieť, že klíma sa v priebehu času menila a zmenila. Dalo by sa to pripísať vulkanickým erupciám v jadre Zeme, ktoré vyvrhovali popol do atmosféry, obrovským lesným požiarom, pri ktorých sa po stáročia uvoľňoval uhlík, a vplyvu slnečného vetra, ktorý sa zo stredne veľkého Slnka rútil do vzdialenosti 150 miliónov kilometrov. Možno, že činnosti spôsobené človekom mali okrajový vplyv na klímu v porovnaní s veľkými hráčmi; a kto môže povedať, že by sme sa nemohli vrátiť do veľkého mrazu, v ktorom sme sa ocitli v 70. Rokoch.

Vo februári 2022 sa Fraserov inštitút v Kanade podrobne zaoberal predpoveďami klimatických modelov, ktoré poskytol Medzivládny panel OSN pre zmenu klímy (IPCC) – všeobecne považovaný za autoritu v otázkach týkajúcich sa klímy. IPCC na základe modelov skleníkových plynov, otepľovania atmosféry a ekologických dopadov určuje počet rokov do katastrofických zlomových bodov. Podľa Fraserovho inštitútu sú pravidelné hodnotenia IPCC chybné scenáre, ktoré nie sú založené na skutočných reálnych údajoch. Uviedli, že s každým ďalším rokom sa objavujú rozdiely oproti predpokladanému otepľovaniu klímy podľa IPCC, ktoré prevyšujú skutočné pozorovania za posledných 35 rokov.

Tieto zistenia v podstate podkopávajú súčasný príbeh na každoročných klimatických summitoch COP, že sme na “diaľnici do klimatického pekla”, namiesto toho, aby sme zaujali vyváženejší prístup k riešeniu klimatických problémov. Nemožno si nevšimnúť, že financovanie IPCC pochádza od vlád, ktoré využívajú údaje vo svojich politických snahách, pričom opačné vedecké postoje ignorujú ako klimatický terorizmus alebo popieranie.

Prečo nie lacnejšia, spoľahlivejšia a čistejšia energia. Prečo nespolupracovať na jadrovej energii a oveľa čistejšom zemnom plyne prostredníctvom pokročilej technológie na zachytávanie uhlíka? Prečo nepracovať na tom, aby sa svet zbavil špinavého uhlia a dreva. Mali by sme tiež spochybňovať solárne farmy, ktoré si vyžadujú obrovské plochy pôdy vyčistené od zvierat a vegetácie, aby sa na nich postavili panely s minerálmi, ktoré sa vyrábajú ťažbou na spálenej zemi a ktoré budú vyrábať zriedenú energiu za vysoké náklady. A čo nerozložiteľné nebezpečné panely, ktoré po vyradení z prevádzky po 20 rokoch životnosti zaplnia skládky. Okrem toho, že sa vyhubia pozemné druhy, desaťtisíce vtákov sa vznietia vo vzduchu, keď prelietajú nad zrkadlami veľkosti garáže. Pracovníci ich nazývajú “strímre” pre dymový oblak, ktorý vzniká pri ich spaľovaní.

Je nereálne veriť, že svet prestane v priebehu nasledujúceho storočia používať energiu z ropy a bioprodukty a mazivá. Povinné používanie elektrických vozidiel bez vybudovania nabíjacej infraštruktúry, nehovoriac o obrovskom množstve energie potrebnej na napájanie miliónov nabíjačiek, by mohlo viesť k výpadkom elektrickej siete, keď ľudia zapnú klimatizáciu.

Ak by to COP27 mysleli vážne, nie len to, že svetoví lídri sa budú prezentovať zvukovými prejavmi a prázdnymi sľubmi, možno by chceli obrátiť svoju pozornosť na vyvíjanie tlaku na Čínu, ktorej rozsiahly priemysel poháňaný uhlím spôsobuje, že kvalita ovzdušia ohrozuje zdravie desiatok miliónov ľudí. Vďaka obrovskému rozmachu výroby a obrovskému nárastu počtu motorových vozidiel vzrástli emisie CO2 v Číne v roku 2021 nad 11,9 milióna ton, čo predstavuje 33 % celosvetového objemu. Je desivé, že COP27 vynechala Čínu z prispievania do svojho fondu na krytie strát a škôd, zatiaľ čo Amerika, ktorá má nižšie emisie, bude kašľať na miliardy dolárov.

Namiesto tvrdenia, že planéta je na pohotovosti a zostáva jej desať rokov života, a odmietania opačných hlasov ako politického povstania, nebolo by výhodnejšie získať si srdcia a mysle oboch konkurenčných vízií zodpovednosti za klímu výrobou najčistejšej, najspoľahlivejšej a najdostupnejšej energie na planéte. Máme možnosť voľby, aby sme cez politickú rétoriku videli podporu čistejšej a rozmanitejšej energie s ekologickejšími technológiami, kde energetický priemysel nie je pod nožom a nie je ochotný investovať do budúcnosti, v ktorej ľudia nebudú trpieť a budú si môcť dovoliť žiť lepší život.