Zdravotníctvu tento rok chýbala predvídateľnosť vo financovaní

Bratislava 30. decembra 2019 (TASR/HSP/Foto:TASR – František Iván)

Rok 2019 bol rokom, v ktorom chýbala predvídateľnosť vo financovaní zdravotníctva. V hodnotení slovenského zdravotníctva za posledných 12 mesiacov to pre TASR uviedla štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP). Poukázala na to, že rezort zdravotníctva potreboval dofinancovať, či na to, že sa nepodarilo naštartovať ani veľkú reformu nemocníc

„Ekonomika nerástla očakávaným tempom, štát znížil platby za svojich poistencov a parlament schválil legislatívne zmeny, ktoré sa premietli do zvýšených požiadaviek poskytovateľov zdravotnej starostlivosti na úhradu miezd, sociálnych balíčkov a rekreačných poukazov,“ uviedla hovorkyňa štátnej zdravotnej poisťovne Slávka Gáborová, pričom poukázala na to, že takáto situácia zásadne ovplyvnila hospodárenie VšZP.

Tvrdí, že zdravotná poisťovňa má „nespochybniteľnú zásluhu“ na uvoľnení dodatočných 90 miliónov eur pre celý sektor. Rok 2019 ukončí VšZP s kladným hospodárskym výsledkom. „Pripravená je aj v roku 2020 podobne ako doteraz investovať každé euro do vyššej kvality služieb pre svojich poistencov,“ poznamenala.

VšZP komentovala, že podporovala snahu Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR začať so stratifikáciou nemocníc. „Keďže predovšetkým pracoviská s dostatočnou praxou zaručujú poistenom nielen kvalitu, ale aj bezpečnosť poskytnutého výkonu či liečby, VšZP v súlade so zámerom stratifikácie ponúkla od 1. apríla 2019 ústavným zdravotníckym zariadeniam, ktoré využívajú klasifikačný systém DRG, návrh dodatku k zmluvám o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Týkal sa zavedenia minimálneho počtu vybraných zdravotných výkonov, ktoré sú ústavné zdravotnícke zariadenia povinné zabezpečiť počas 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov,“ povedala.

Ako ďalej priblížila, vzhľadom na chýbajúcu legislatívu v súvislosti so stratifikáciou nemocníc VšZP pristúpila k vytvoreniu vlastných hodnotiacich kritérií ústavných zdravotníckych zariadení, tzv. EBHR limitov, a v súčasnosti má zmluvne dohodnuté ustanovenia o minimálnom počte vybraných zdravotných výkonov s 23 poskytovateľmi ústavnej zdravotnej starostlivosti. VšZP však bude plnenie minimálneho počtu zdravotných výkonov priebežne sledovať, vyhodnocovať a zverejňovať.

Celoštátne skríningové programy vnímala štátna zdravotná poisťovňa ako prirodzené pokračovanie svojich doterajších aktivít. Poukázala na to, že včasný záchyt skorých štádií rakoviny významne znižuje nielen úmrtnosť, ale zvyšuje aj efektívnosť pri nakladaní s verejnými zdrojmi určenými na zdravotnú starostlivosť.

Chýbajúci lekári a s tým súvisiaca dĺžka čakacích lehôt je podľa štátnej zdravotnej poisťovne odrazom nedostatočného reflektovania vývoja v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti a zvýšených potrieb a nárokov pacientov. V roku 2020 chce zvyšovať kvalitu poskytovaných služieb a dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre svojich poistencov. „Máme pripravené, respektíve rozpracované, viaceré programy a projekty, ktorých realizácia úzko súvisí s finančnou stabilitou v sektore,“ komentovala Gáborová.

V roku 2020 VšZP predpokladá aj pripojenie do systému eLab, ktorý by malo Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) uviesť do ostrej prevádzky v roku 2021. Ako čiastkové riešenie problému s nedostatkom všeobecných lekárov a ich vysokou vyťaženosťou VšZP pripravuje úhradový mechanizmus, ktorý by umožnil všeobecným lekárom zamestnať v ambulancii ďalšiu sestru. V spolupráci so všeobecnými lekármi je pripravený aj projekt elektronickej komunikácie lekára s pacientmi.

VšZP poukázala na to, že často čelí tým najťažším otázkam, ktoré sa dotýkajú smrti, prežívania, kvality života. „S enormne emocionálnymi príbehmi našich klientov sa stretávame každodenne a pristupujeme k nim nielen v mantineloch legislatívy, ale aj s rešpektom, úctou, na základe princípov solidárnosti a slušnosti. Pri svojich rozhodovaniach myslíme na všetkých našich poistencov. Zohľadňujeme ich akútne súčasné potreby, ale aj potreby budúce, potenciálne,“ prízvukovala.

Väčšina onkologických liekov podlieha posudzovaniu nákladovej efektivity. Ochota výrobcov prispôsobiť cenovú politiku našim legislatívnym podmienkam je však z rôznych dôvodov pomerne nízka, niektoré lieky preto nie sú štandardne hradené. Rozhodovanie o ich úhrade zostáva na pleciach poisťovní vo forme tzv. úhrad na výnimku. VšZP neočakáva radikálnu zmenu úhradového systému, do budúcnosti je preto podľa jej tvrdenia potrebná nová stratégia oceňovania liekov na základe ich hodnoty. „Je dôležité povedať, že žiadna krajina na svete zatiaľ nenašla spôsob, ako uhradiť v plnej výške všetky lieky každému pacientovi. Slovensko nie je výnimkou,“ pripomenula.

VšZP napriek výsledku prepoisťovacej kampane pripomína, že zostáva lídrom v zdravotnom poistení. „Hlási sa k programu Hodnota za peniaze, ktorý významne podporuje efektivitu nakladania s verejnými prostriedkami,“ uzavrela hovorkyňa.