Môj profil 
Predplatné
Ruská veda bola prvá vo vývoji a výskume fyzikálnych vlastností laserov. Počiatočná etapa práce na vojenskom použití tejto technológie v ZSSR pripadla na koniec šesťdesiatych rokov. Perspektívna laserová zbraň by dokázala zabezpečiť majiteľovi zaručenú vojenskú prevahu.
Nie je to však také jednoduché, ako sa zdá.
Lasery sú citlivé na počasie
Jednou z prvých oblastí, v ktorej sa vojaci pokúsili použiť lasery, bola protivzdušná obrana. Ide o to, že riadená strela zasiahla cieľ za dosť dlhú dobu, niekoľko sekúnd až minútu, niekedy aj viac. Pritom existovala pravdepodobnosť minutia cieľa, rovnako ako možnosť, že nebude zlikvidovaný. Ale, pokiaľ ide o laser, mohol byť zaistený okamžitý zásah lietadla alebo rakety.
V praxi, ale nebolo všetko také jednoznačné. V ZSSR bolo v šesťdesiatych až osemdesiatych rokoch zrealizovaných niekoľko projektov v prieskume možnosti použitia laserových zbraní proti cieľom vo vzduchu. Jedným z najznámejších, bol projekt Terra–3. Nakoniec však konštruktéri zistili, že v atmosfére dochádza k rozptýleniu laserového lúča, čo niekoľkokrát znižuje intenzitu prenosu energie lasera na povrch cieľa. Zvlášť nepriaznivé je to pri akýchkoľvek atmosferických javoch: oblaky, dážď, hmla. To všetko značne obmedzuje možnosti laserovej zbrane.
Laser napovie cestu k cieľu
Druhou sférou použitia laserov bolo ich uplatnenie, ako diaľkomerov na určenie vzdialenosti k cieľu. Laser vytvoril dosť dobre viditeľnú svetelnú škvrnu na objektoch, ktoré sa nachádzali vo vzdialenosti niekoľko desiatok, až sto metrov, a dokonca stoviek kilometrov, preto ho začali používať na presné určenie vzdialenosti. Neskôr po vzniku navádzacích raketových systémov boli laserové diaľkomery modifikované na diaľkomery ukazovatele. Čo to znamená?
Operátor, ktorý navádzal rakety, mal iba posvietiť na stanovený cieľ laserom, ak bola vzdialenosť dosiahnuteľná, potom len musel stlačiť tlačidlo. Raketa potom sama automaticky zamierila na cieľ.
Tieto zariadenia boli od sedemdesiatych rokov široko používané vo všetkých druhoch ozbrojených síl, počínajúc tankmi, delostrelectvom, lietadlami a loďami, končiac odstreľovačskými puškami a automatmi špeciálnych jednotiek.
Problém spočíva v zdrojoch energie
Dnešný technický rozvoj umožňuje použitie laserov na zasiahnutie systémov sledovania a odhalenia objektov. V Rusku už vyvinuli niekoľko generácií týchto laserov. Je to, napríklad vzdušný laser – systém, 1LK222 Sokol Ešelon, pre lietadlá, ktorý je určený na likvidáciu optických systémov, prieskumných a ďalších umelých družíc Zeme.
Laserový systém Peresvet a fyzikálne zákony
Prezident, Vladimir Putin, 1. marca 2018 vo svojom posolstve Federálnemu zhromaždeniu okrem ďalších najmodernejších zbraňových systémov prezentoval tiež laserový systém, ktorý bol neskôr nazvaný Peresvet. Z toho, čo vieme o tomto systéme, sa dá uviesť, že je zjavne určený na zasiahnutie cieľa vo vzduchu alebo vo vesmíre (presnejšie zatiaľ nevieme), navyše je vybavený pomerne neveľkým laserom s kompaktným jadrovým pohonom.
Informácie o určení tohto laserového systému zatiaľ nie sú k dispozícii, ale v médiách sa píše o možnosti jeho protivzdušného, protiraketového a dokonca protidružicového použitia.
1. decembra 2018 bol bojový laserový systém Peresvet prijatý ruskou armádou do skúšobnej prevádzky, takmer hneď ho pozorovatelia objavili na mnohých ruských základniach raketových vojsk strategického určenia. Preto vznikol predpoklad, že tento systém bol vyvinutý predovšetkým na obranu základní ruských strategických síl.
Laser ako hlavný prostriedok likvidácie cieľov
V každom prípade sa práve ruský laserový systém Peresvet stal prvým na svete, skutočne bojovým laserovým systémom, ktorý bol prijatý do výzbroje. Je to systém, v ktorom laserový lúč neplní len pomocnú alebo informačnú funkciu, ale je prostriedkom na likvidáciu cieľa.
Bol to triumfálny výsledok rozvoja laserovej techniky v ZSSR a Rusku, výsledok práce niekoľkých generácií odborníkov na lasery, optické systémy, prieskum atmosféry, autorov kompaktných jadrových reaktorov a zameriavacích prostriedkov, teda celého vedeckotechnického potenciálu ruského vojenského priemyslu.
.jpg)
