Môj profil 
Predplatné
Donald Trump, ktorý si počas vietnamskej vojny vybavil doklady, aby nemusel narukovať, rinčí zbraňami a na adresu Iránu vyslal množstvo hrozieb, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť stretu Iránu a USA. Neoconi v USA sa už niekoľko rokov snažia, aby USA na Irán zaútočili a Irán skončil v ruinách, podobne ako kedysi najvyspelejšia arabská zem – Irak.
Irán sa zaktivizoval v Sýrii a dosiaľ Iránci neútočili na žiadne americké (alebo saudské či izraelské ciele). Vojna slov medzi Iránom a USA sa však dostala do kritickej fázy. Ešte 21.5.2017 minister zahraničných vecí USA Mike Pompeo predložil Iránu nesplniteľné a arogantné ultimátum, ktoré Irán jednoznačne nemôže prijať. Americké ultimátum, zložené z 12 bodov je rovnako nesplniteľné ako ultimátum, ktoré Srbsku predložilo v roku 1914 Rakúsko-Uhorsko. Cieľom amerického ultimáta je jednoducho rozpútať vojnu proti Iránu, za snahami neoconov vidieť aktivity izraelskej lobby v USA.
Svet si už zvykol na násilnú a krvavú rétoriku Washingtonu, ktorú usilovne obhajujú mainstreamové médiá. Tentoraz je však hrozba vojny medzi Iránom a USA nebezpečne blízko. V prípade porážky Iránu sa najsilnejším štátom na Blízkom východe stane Izrael, samozrejme, za predpokladu, že do konfliktu nevstúpi Rusko a Turecko, čo je však veľmi málo pravdepodobné. Niektorí analytici tvrdia, že Rusko a Izrael sa už dohodli na tom, ako si podelia sféry vplyvu v centrálnej oblastí Blízkeho východu.
Iránci si veria. “Nech Američania prídu, vylámu si na Iráne svoje zuby”. Môže to byť pravda, no USA a Izrael sa určite nechystajú viesť pozemnú vojenskú kampaň voči Iránu. Irán je obrovská a hornatá krajina, Američania nemajú dostatok motivovaných vojakov, ktorí by chceli v Iráne bojovať. Straty v Iráne by boli podstatne vyššie ako v Iraku a Afganistane, navyše americké ozbrojené sily nie sú v stave viesť úspešné bojové operácie proti odhodlanému protivníkovi. Okrem toho Američania, NATO, Izrael a Saudi podporovali v rokoch 1980 – 1988 vo vojne proti Iránu Irak a ani iracká armáda s plnou podporou Západu nedokázala Iráncov poraziť.
USA, NATO a Izrael by sa v prípadnej vojne voči Iránu sústredili na letecké útoky. Podľa ruských analytikov by Američania zaútočili na približne 2500 iránskych strategických cieľov (letiská, centrá PVO vojenské základne, raketové základne, sklady zbraní, pohonných hmôt, munície, telekomunikačné uzly, radary, vojenské štáby, prístavy, vodovodná a elektrická sieť), výraznú pozornosť by venovali kasárňam Stráží Islamskej revolúcie.
Úroveň iránskej PVO značne poklesla. Američania už takmer 20 rokov vedú voči Iránu ekonomickú vojnu a embargo, ktoré uvalili na Irán, sa prejavilo podľa viacerých odborníkov v poklese účinnosti iránskej PVO. Samozrejme, Iránci vyvíjajú aj vlastné raketové systémy a systémy PVO, pričom sa pokúsili systémy PVO, ktoré majú k dispoziícii, modernizovať, no či sa im to podarilo v plnej a potrebnej miere, je však otázne. Základ protivzdušnej obrany štátu tvorí 8 batérii S-300, Irán rozpracoval aj vlastné systémy protivzdušnej obrany. Väčšina odborníkov je skôr presvedčená, že úroveň iránskej protivzdušnej obrany poklesla a podľa ich slov sa nachádza približne na úrovni PVO Iraku v roku 2003, kedy na Irak znova zaútočili letecky Američania.
Mimo systémov PVO majú Iránci vo svojich ozbrojených radoch množstvo starších zbraní, vrátane antikvariátnych 44x F-14 Tomcat, o niečo modernejších 12x Mirage F1, 60x F-4, 60x F-5 24x Su-24 a 36x Mig-29. Základ tankových síl tvoria T-72Z (iránska modifikácia) a modernizovanéT-64. Irán má rozpracovaný vlastný systém námornej obrany, základom z ktorého Irán vychádzal sú modernizované staršie čínske protilodné rakety C-7101, C-705, C-801 a C-802
Je vysoko pravdepodobné, že v prípade leteckých útokov USA a NATO na Irán by podobne ako v Iraku či Juhoslávii Američania zaútočili v prvom rade na iránske radary, systémy elektronického boja a nasledoval by útok na iránske strategické ciele. Rafinérie ropy alebo plynu by Američania pravdepodobne neničili, všetko by však záviselo od úspechu ich vojenskej operácie.
Irán by mohol uštedriť USA najciteľnejší úder útokom na objekty USA, Izraela či Saudskej Arábie na Blízkom východe. Irán by pravdepodobne ako v minulosti Irak vystrelil rakety na Izrael, ukázalo by sa nakoľko je úspešná izraelský systém PVO. Iraku sa podarilo počas I. vojny v Iraku niekoľkými staručkými sovietskymi Scudmi zasiahnuť územie Izraela, americký protiraketový systém Patriot nepracoval tak, ako by mal. Iránske rakety sú modernejšie a lepšie ako takmer 60 rokov staré iracké Scudy.
Iránski členovia commandos, ktorí majú vysokú morálnu a vojenskú úroveň, by pravdepodobne zaútočili na ciele v Saudskej Arábii, došlo by k iránskym útokom voči saudským elektrickým a vodovodným systémom, útokom na saudské rafinérie ropy a Iránci by sa pokúsili blokovať Hormuzský prieliv s cieľom zabrániť distribúcii ropy. Takisto by sa pravdepodobne zaktivizovali Sýrčania, libanonský Hizballáh a došlo by k snahám infiltrovať izraelské územie. Izrael je príliš malé územie na to, aby sa dalo úspešne strategicky brániť, izraelské snahy zabrániť, aby sa Iránci dostali k izraelským hraniciam bližšie ako 80 kilometrov majú eliminovať nebezpečenstvo náhlej infiltrácie izraelského územia. Nárazníková zóna 80 km umožňuje Izraelu v prípade potreby likvidovať iránske jednotky a jednotky Hizballáhu v čase presunu.
Takže Američania, Izrael a Saudi by do pozemnej vojny voči Iránu najpravdepodobnejšie nešli. Ich plán spočíva v totálnom rozbití infraštruktúry Iránu pomocou letectva a technologickom zrazení Iránu na kolená. Letecký útok by priniesol so sebou brutálny pokles životnej úrovne, rovnako ako v Iraku či Líbyii, rozpad centrálnej moci a následné aktivity CIA by viedli k snahám rozdeliť Irán na niekoľko nových území. Ak by sa podarilo zraziť Irán na kolená podobne ako Irak, Izrael by bez problémov mohol presadzovať svoje predstavy na Blízkom východe.
Nakoniec slová rímskeho historika Tacita, ktoré najlepšie charakterizujú plány amerických neoconov: “…vytvárajú púšť a nazývajú to mierom…”.
Video iránske commandos
.JPG)
