Assangeov právny tím podľa BBC argumentuje tým, že zverejnenie dokumentov WikiLeaks, ktoré sa týkali vojen v Iraku a Afganistane, odhalilo pochybenia USA a bolo vo verejnom záujme. Tieto dokumenty odhalili, ako americká armáda počas vojny v Afganistane zabila stovky civilistov pri neohlásených incidentoch, zatiaľ čo uniknuté dokumenty z vojny v Iraku ukázali, že sily v Iraku zabili 66 000 civilistov a mučili väzňov

Po únikoch z roku 2010 začala vláda Spojených štátov trestné vyšetrovanie WikiLeaks. V novembri 2010 Švédsko vydalo na Assangea európsky zatykač kvôli obvineniam z údajného sexuálneho zneužívania. Assange uviedol, že tieto obvinenia boli zámienkou na jeho vydanie zo Švédska do Spojených štátov kvôli jeho úlohe pri zverejňovaní tajných amerických dokumentov.

Počas domáceho väzenia sa stretol so švédskou právničkou Stellou Morrisovou, s ktorou má dve deti a ktorá teraz vedie kampaň proti jeho vydaniu do USA a bojuje za slobodu tlače. Po prehratom boji proti vydaniu do Švédska porušil podmienky kaucie a v júni 2012 sa uchýlil na ekvádorské veľvyslanectvo v Londýne. O azyl na veľvyslanectve požiadal v roku 2012 v obave pred stíhaním zo strany USA a zostal tam sedem rokov. Tvrdil, že je obeťou porušovania ľudských práv a v prípade vydania by mu hrozil doživotný trest. V auguste 2012 mu Ekvádor udelil azyl z dôvodu politického prenasledovania. Švédski prokurátori v roku 2019 zastavili vyšetrovanie s tým, že ich dôkazy „značne zoslabli vzhľadom na dlhý čas, ktorý uplynul od predmetných udalostí”.

Počas volebnej kampane v USA v roku 2016 WikiLeaks zverejnil dôverné e-maily Demokratickej strany, z ktorých vyplýva, že národný výbor strany v primárkach uprednostňoval Hillary Clintonovú pred jej súperom Berniem Sandersom. V marci 2017 WikiLeaks zverejnil sériu dokumentov, ktoré podrobne opisovali možnosti CIA v oblasti elektronického sledovania a kybernetickej vojny, po ktorých vysokí predstavitelia CIA diskutovali o možnom únose alebo zavraždení Assangea.

Dňa 11. apríla 2019 bol Assangeovi po sérii sporov s ekvádorskými úradmi odňatý azyl, na veľvyslanectvo bola pozvaná polícia a bol zatknutý, uznaný za vinného z porušenia zákona o kaucii a odsúdený na 50 týždňov väzenia, vláda Spojených štátov zverejnila obžalobu proti Assangeovi v súvislosti s únikmi informácií poskytnutých Manningom. Dňa 23. mája 2019 vláda Spojených štátov ďalej obvinila Assangea z porušenia zákona o špionáži z roku 1917. Redaktori novín vrátane The Washington Post a The New York Times, ako aj organizácie na ochranu slobody tlače kritizovali rozhodnutie vlády obviniť Assangea na základe zákona o špionáži a označili to za útok na prvý dodatok ústavy Spojených štátov, ktorý zaručuje slobodu tlače.

Dňa 4. januára 2021 okresná sudkyňa Spojeného kráľovstva Vanessa Baraitserová rozhodla proti žiadosti Spojených štátov o vydanie Assangea a uviedla, že by to bolo „represívne” vzhľadom na obavy o Assangeovo duševné zdravie a riziko samovraždy. 6. januára 2021 bola Assangeovi zamietnutá kaucia, kým sa Spojené štáty neodvolajú. 10. decembra 2021 Najvyšší súd v Londýne rozhodol, že Assange môže byť vydaný do USA, aby čelil obvineniam. 17. júna 2022 ministerka vnútra Priti Patelová schválila vydanie. 1. júla 2022 bolo oznámené, že Assange sa formálne odvolal proti príkazu na vydanie. Assange je od apríla 2019 umiestnený v londýnskom väzení Belmarsh kategórie A.

Začiatkom tohto mesiaca nový austrálsky premiér Anthony Albanese odmietol výzvy, aby verejne požiadal USA o zrušenie jeho trestného stíhania. Assangeova manželka vyjadrila nádej, že Albanesova vláda zasiahne.

Podľa portálu Cointelegraph AssangeDAO alebo digitálna decentralizovaná autonómna organizácia (forma fondu rizikového kapitálu riadeného investormi vytvorená na technológii blockchain) založená s cieľom oslobodiť Juliana Assangea vyzbierala už na tento účel 53 miliónov dolárov. Podľa Noa bola kampaň na získavanie finančných prostriedkov „obrovským úspechom”, ktorý ukázal, akú silu môže mať decentralizovaná autonómna organizácia pri ovplyvňovaní politických a sociálnych otázok. Mechanizmus DAO umožnil každému, kto chcel Assangea podporiť, prispieť v kryptomene ethere (ETH) a stať sa členom organizácie. Výmenou za to členovia AssangeDAO získali pomerné množstvo jej správcovského podielu JUSTICE, ktorý im umožní hlasovať o tom, ako sa vyzbierané prostriedky použijú, a o budúcich iniciatívach zameraných na podporu kauzy tohto odhalovateľa praktík USA v domácej aj zahraničnej politike.

Podľa nezávislého britského portálu The Guardian právnici Juliana Assangea podali žalobu, na bývalého ministra zahraničných vecí USA a riaditeľa CIA Mikea Pompea a španielsku bezpečnostnú firmu Undercover Global za špehovanie ich rozhovorov s Julianom Assangeom na ekvádorskom veľvyslanectve v Londýne. Tvrdia, že agentúra Undercover Global, ktorá mala s veľvyslanectvom uzavretú zmluvu o bezpečnosti, nahrávala ich rozhovory a kopírovala údaje z ich telefónov a počítačov. Okrem toho rozmiestnila po ambasáde mikrofóny a nahrávky, ako aj záznamy z bezpečnostných kamier, posielala CIA, tvrdí sa v žalobe.

Advokáti spolu s dvoma novinármi, ktorí sa k žalobe pripojili, sú Američania a tvrdia, že CIA porušila ich ústavnú ochranu pri dôverných rozhovoroch s Assangeom, ktorý je Austrálčan. Advokáti tvrdia, že tým bola porušená ochrana súkromia občanov USA. V žalobe sa tvrdí, že CIA spolupracovala s bezpečnostnou firmou, ktorú si objednalo ekvádorské veľvyslanectvo v Londýne, kde Assange v tom čase žil, aby špehovala zakladateľa WikiLeaks, jeho právnikov, novinárov a ďalšie osoby, s ktorými sa stretol. V žalobe sa ďalej uvádza, že kým spoločnosť Undercover Global kontrolovala bezpečnosť na veľvyslanectve, každý návštevník musel pred stretnutím s Assangeom nechať svoje elektronické zariadenia u strážnika. „Informácie obsiahnuté v zariadeniach žalobcov boli skopírované a nakoniec poskytnuté CIA,” uvádza sa v žalobe.

„Žalovaný Pompeo vedel o kopírovaní informácií obsiahnutých v mobilných elektronických zariadeniach žalobcov a tajnom monitorovaní počas ich stretnutí s Assangeom a schválil ich,” tvrdí žaloba.

Jeho manželka Stella vo videu zverejnenom na portáli ActivistPost upozorňuje, že hoci Pompeo už nie je vo funkcii, bol odfotografovaný na návšteve ministerky vnútra Priti Patelovej v Londýne po jej júnovom rozhodnutí schváliť vydanie Juliana do USA. Pompeo predtým vyzval na Julianovu vraždu.

Hoci Julian nespáchal žiadny trestný čin a nie je z neho obvinený, od roku 2019 je zadržiavaný v londýnskej väznici Belmarsh v podmienkach, ktoré vyšetrovateľ OSN označil za „mučenie”. Trestajú ho za zverejnenie pravdy o vojnových zločinoch USA na Blízkom východe počas nekonečnej „vojny proti terorizmu”. Julianov život závisí od toho, či vyhrá svoj boj proti vydaniu do USA, kde mu hrozí 175 rokov väzenia, hoci nie je občanom USA. Julianova manželka Stella tvrdí, že ak bude Julian vydaný a umiestnený do takej izolácie, akou mu hrozí vláda USA, bude dohnaný k samovražde.

Dokonca mimovládna organizácia Amnesty International vydala nasledovné vyhlásenie:

„Úrady v USA musia stiahnuť špionáž a všetky ďalšie obvinenia voči Julianovi Assangeovi, ktoré súvisia s jeho publikačnou činnosťou v rámci jeho práce pre Wikileaks. Neustále prenasledovanie Juliana Assangea zo strany americkej vlády za to, že zverejnil dokumenty, ktoré obsahovali možné vojnové zločiny spáchané americkou armádou, nie je ničím iným ako rozsiahlym útokom na právo na slobodu prejavu.“

Navyše v rámci petície zbiera online podpisy za jeho oslobodenie.

Assange čaká na rozhodnutie o svojom odvolaní proti britskému príkazu na vydanie do USA. Držme mu palce a podporme jeho boj za slobodu tlače, ktorá je aj u nás surovo okliešťovaná cenzúrou.