Podľa právnika ak išlo o lustrácie vykonané s cieľom napomôcť sledovanie novinárov neoprávnenou osobou, ide o nezákonné lustrácie, ktorými sa neoprávnene zasiahlo do osobnostných práv lustrovaných osôb. Porušené bolo predovšetkým právo na súkromie. „Takto poškodené osoby sa samozrejme môžu domáhať primeranej satisfakcie. Poškodenie sa dotýka osobnej integrity človeka a ujma, ktorá sa nahrádza, je teda nemajetkovou ujmou,“ uviedol Kadela. Zároveň sa však nedomnieva, že by novinári mali v tejto veci dať spoločné podanie na súd, ale mali by postupovať každý sám za seba.

Viacerí novinári lustrovaní v kauze poslaneckého asistenta Filipa Rybaniča tento týždeň potvrdili, že zvažujú spoločné podanie na súd. Lustrácie sa netýkali len novinárov, ale aj ich rodinných príslušníkov – rodičov, súrodencov, manželov či detí. V hre sú aj podania individuálne. V civilnej žalobe by si chceli uplatniť nárok na nemajetkovú ujmu za zásah do osobnostných práv a do súkromia. Prípadné odškodné chcú venovať na prospešný účel súvisiaci s témou vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.

Nárok lustrovaných novinárov na nemajetkovú ujmu potvrdil tento týždeň pre agentúru SITA advokát a partner advokátskej kancelárie Paul.Q Tomáš Kamenec. „Za neoprávnený zásah do osobnostných práv, ktorým nezákonné lustrácie určite sú, má dotknutá osoba právo domáhať sa náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch,“ konštatoval Kamenec, ktorý sa okrem iného špecializuje na oblasť duševného vlastníctva, médií a sporovú agendu.

Ako k téme doplnil Kadela, na súde je potrebné preukázať vykonanie neoprávnenej lustrácie, teda lustrácie bez zákonného dôvodu alebo pre neoprávnenú osobu. Už toto považuje za zásah do súkromia, keď je možné požadovať zadosťučinenie. „Vo všeobecnosti pri porušení osobnostných práv platí, že otázka, aké zadosťučinenie môžete požadovať, sa má zodpovedať podľa intenzity zásahu, jeho formy a prevedenia, sledovaných cieľov a predovšetkým negatívnych dopadov na osobu, ktorej ujma vznikla. Všetko vyššie uvedené sa bežne dokazuje, aby bolo zrejmé, aké zadosťučinenie je možné v konkrétnom prípade považovať za primerané a čo teda poškodený môže žiadať ako satisfakciu,“ objasnil postup na súde sporový právnik Alexander Kadela.

Na otázku, či je v prípade nezákonne lustrovaných novinárov a ich blízkych možné skupinové podanie viacerých novinárov Kadela upozorňuje, že v civilnom práve neexistuje inštitút hromadnej žaloby. „Existuje síce tzv. procesné spoločenstvo, keď viac subjektov podá spolu jednu žalobu, ale o každom nároku sa rozhodne samostatne, individuálne,“ objasnil právnik, ktorý použitie tohto postupu nepovažuje za najvhodnejšie. „Takýto postup by mohol predĺžiť celé konanie“, uviedol.

Podľa Kadelu podmienky na priznanie peňažnej náhrady v prípade lustrovaných novinárov splnené byť môžu. „Vyjadriť sa však k výške je takmer nemožné. Nielen preto, že nepoznám rozsah a dopady jednotlivých zásahov do súkromia, ale aj preto, že prípad, keď dôjde k zásahu do súkromia vo forme neoprávneného lustrovania novinárov v štátnych zoznamoch, je bezprecedentný,“ dodal právnik.

Kauza lustrovania viac ako dvadsiatich novinárov údajne súvisí s policajným vyšetrovaním prípadu poslaneckého asistenta Filipa Rybaniča. Ešte ako zamestnanec banky si pozeral účty vtedajšieho ministra vnútra Roberta Kaliňáka a polícia chcela zistiť, či poskytol informácie novinárom. Prípadom lustrácií sa zaoberá Úrad inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR.

Podľa bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara súvisela s lustráciou viacerých novinárov v rámci vyšetrovania prípadu Rybaniča aj lustrácia neskôr zavraždeného Jána Kuciaka. Prípad Rybaniča však polícia uzavrela v máji 2017 návrhom na podanie obžaloby. Lustrácia Kuciaka sa odohrala až na jeseň 2017. Informácie o lustráciách novinárov sa dostali na verejnosť po vražde Jána Kuciaka.

Medzi lustrovanými novinármi sú napríklad šéfredaktor Denníka N Matúš Kostolný, redaktorka Denníka N Monika Tódová, šéf investigatívneho tímu Aktuality.sk Marek Vagovič, Adam Valček z denníka Sme, redaktor televízie Markíza Michal Kovačič, bývalá redaktorka a moderátorka RTVS Zuzana Kovačič Hanzelová, Zuzana Petková, ktorá bola v tom čase redaktorkou týždenníka TREND alebo bývalý dlhoročný moderátor politických diskusií verejnoprávneho Slovenského rozhlasu RTVS Branislav Dobšinský.

Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú zavraždili 21. februára 2018 v ich dome vo Veľkej Mači v okrese Galanta. Verejnosť sa o tom dozvedela v pondelok 26. februára po zverejnení vtedajším policajným prezidentom Tiborom Gašparom. Ešte v ten deň potvrdil, že vražda pravdepodobne súvisí s novinárskou prácou Kuciaka.