Záruky pre mladých musia byť účelne využité, tvrdí Flašíková Beňová

Bratislava 17. septembra 2014 (TASR/HSP/Foto:TASR)

Štatistiky ukazujú, že úroveň nezamestnanosti mladých ľudí do 25 rokov v mnohých členských štátoch až dvojnásobne prekračuje mieru celkovej nezamestnanosti

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) sa dnes zaoberajú systémom záruk pre mladých. Dôvodom je jeho oficiálne spustenie a praktická implementácia vo všetkých členských štátoch Spoločenstva. Celkovo 18 pilotných projektov, ktoré sa uskutočnili v siedmych členských krajinách Európskej únie (EÚ) preukázalo, že záruky pre mladých sú nástrojom s pozitívnym vplyvom na rast zamestnanosti mladých ľudí. Zároveň však poukázali na niekoľko úskalí, ktorých sa je potrebné z hľadiska ich úspešnej implementácie vyvarovať.

Štatistiky ukazujú, že úroveň nezamestnanosti mladých ľudí do 25 rokov v mnohých členských štátoch až dvojnásobne prekračuje mieru celkovej nezamestnanosti. Záruky pre mladých sú preto dôležitým nástrojom, ktorý má potenciál zlepšiť uplatniteľnosť tejto skupiny ľudí na trhu práce. „Pri využívaní už aj tak obmedzeného množstva peňazí, ktoré sú na ne určené je dôležité dbať na to, aby skutočne smerovali na pomoc mladým nezamestnaným.

Nestačí, aby nám predstavitelia úradov práce prezentovali svoje administratívne divadielko čo všetko pre nich akože robia. Podstatné bude, aby vedeli preukázať konkrétne výsledky a počty tých, ktorým touto formou pomohli nájsť si zamestnanie,“ zdôraznila poslankyňa EP Monika Flašíková Beňová.

Pripomenula, že v prípade praktickej implementácie záruk pre mladých neexistuje žiaden uniformný model platný rovnako pre všetky štáty. „Výmena skúseností medzi členskými štátmi je tu nepochybne veľmi dôležitá, pričom si máme od koho brať príklad. Zároveň je však situácia v každej krajine veľmi špecifická a dôležité sú preto hlavne konkrétne výsledky a teda menej mladých ľudí bez práce,“ uviedla europoslankyňa. Výzvou bude podľa nej aj schopnosť uplatniť túto pomoc správnym spôsobom smerom k mladým ľuďom s rôznym zameraním a úrovňou vzdelania. „Iné potreby a formu pomoci pri zamestnávaní si vyžaduje mladý človek, ktorý ukončil povedzme učňovské vzdelanie a iné vysokoškolák. Dôležitá bude tiež kvalita a perspektíva ponúkanej práce. Nemalo by sa to týkať napríklad neplatených stáží, ktoré síce môžu pomôcť, no veľmi často sú zo strany zamestnávateľov zneužívané,“ uzavrela Monika Flašíková Beňová.

jf