Bratislava 27. novembra 2022 (HSP/Foto:Pixabay)
Keď západné firmy po invázii na Ukrajinu utiekli z Ruska, pridali sa k nim aj banky a poisťovne. Obávali sa trestného stíhania za porušenie sankcií a verejnej mienky za plnenie vojnovej pokladnice Vladimira Putina. Západná kampaň za ekonomický šok a úder do značnej miery izolovala Rusko od medzinárodného finančného systému
Západní predstavitelia však nedávno zdôraznili, že chcú, aby do niektorých častí ruskej ekonomiky prúdili peniaze a aby to umožnili finančné spoločnosti, informuje britský The Economist. Amerika, Británia a EÚ vydali 14. novembra vyhlásenie, v ktorom jasne uviedli, že sankcie sú zamerané na ruskú vojnovú mašinériu, nie na jeho potravinársky priemysel alebo priemysel hnojív. Diplomati v nasledujúcich dňoch toto posolstvo zopakovali a snažili sa zabezpečiť, aby sankcie príliš nefungovali.
Podľa The economist, vlády západných krajín majú čo robiť, aby sa nedostali do úzkych. Chcú Rusko pripraviť o vojnové prostriedky a dokázať, že sú proti Putinovi, ale zároveň chcú minimalizovať vedľajšie škody. “Keď zvyšujete sankcie, nejednoznačnosť je vaším najväčším nepriateľom, keď sa ich snažíte… prispôsobiť potrebám globálnej ekonomiky,” hovorí Adam Smith z právnickej firmy Gibson Dunn.
Obnovenie dohody o obilí medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorá umožňuje odvoz potravín z ukrajinských prístavov, vysvetľuje nedávny nápor. Aby Moskva podpísala dohodu, snažili sa úradníci ukázať, že neblokujú ruský vývoz potravín a hnojív, ktorý tvorí 14 % až 18 % celosvetového objemu. Amerika nechce “brániť rozvojovým krajinám” v nákupe týchto tovarov, tvrdí predstaviteľ ministerstva zahraničných vecí.
Podľa The Economist, je problémom, že politici a účastníci kampaní tento odkaz nepochopili. V septembri členovia Kongresu pokarhali šéfov dvoch amerických bánk JPMorgan Chase a Citibank za to, že obchodujú s ruskými ropnými a plynárenskými spoločnosťami napriek tomu, že im to ministerstvo financií povolilo. Ako poznamenáva Juan Zarate, architekt amerických sankcií po útokoch z 11. septembra: “Požiadavky ESG len zvyšujú záťaž.”
Aj pred ESG si finančníci mimoriadne vážili svoju povesť. Sú si tiež vedomí, že politika sa môže zmeniť. V roku 2016 John Kerry, vtedajší minister zahraničných vecí, križoval Európu, aby nabádal banky k podnikaniu v Iráne po tom, ako Amerika zrušila sankcie. Bankári, vystrašení republikánskou opozíciou, sa na túto prehliadku vykašľali. Bolo to múdre: Donald Trump neskôr sankcie opäť zaviedol.
Zdá sa, že snahy Západu udržať tok peňazí do ruského poľnohospodárstva a niektorých častí jeho energetického sektora zatiaľ fungujú pomerne dobre, myslí si The Economist. Úradníci poskytli usmernenia, v ktorých sú stanovené výnimky. Boli tiež v kontakte s tímami pre dodržiavanie predpisov o tom, ktoré odvetvia zostávajú v hre, a v prípade potreby napísali “utešené listy”. Ruský vývoz pšenice sa v súčasnosti takmer vrátil na normálnu úroveň a svetové ceny potravín sú na deväťmesačnom minime.
Náklady na hnojivá však zostávajú vysoké, čo znamená, že v budúcnosti bude pravdepodobne potrebné viac istoty, pokračuje The Economist. Rebeca Grynspanová z obchodného oddelenia OSN varovala, že obavy bankárov z “reputačných rizík” sú stále príčinou zvýšených vývozných nákladov. Holandsko 21. novembra konečne uvoľnilo 20 000 ton ruských hnojív, ktoré uviazli v Rotterdame v dôsledku nejasností súvisiacich so sankciami. Je zvláštnosťou moderných sankčných režimov, že úradníci musia tráviť čas tým, že pomáhajú toku peňazí do ekonomiky svojho nepriateľa, uzatvára analýzu The Economist.
.JPG)
.jpg)
