Západ sa chystá “prinútiť Rusko k mieru”

Západ sa chystá “prinútiť Rusko k mieru”

Bratislava 11. apríla 2024 (HSP/Ria/Foto:TASR – Daniel Sanitrik)

 

Pokusy “prinútiť Rusko k mieru” naberajú na obrátkach – a za dva mesiace dosiahnu svoj vrchol. Bolo oznámené, že 16. – 17. júna sa vo Švajčiarsku v luxusnom letovisku Bürgenstock pri jazere neďaleko Luzernu uskutoční konferencia o Ukrajine – tzv. mierový summit. Vláda alpskej republiky už začala rozosielať pozvánky a očakáva, že sa na nej zíde až 100 krajín. A Kyjev a Washington (ktorí sú iniciátormi stretnutia) by radi vo Švajčiarsku videli šéfov štátov, píše Petr Akonov pre Ria Novosti

TK Stoltenberga so Zelenským
Na snímke generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg (vpravo) a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj

Samit je plánovaný ako vyvrcholenie procesu, ktorý sa začal predminulý rok, keď sa Západ snažil zapojiť krajiny globálneho Juhu do svojho tlaku na Rusko. Predtým sa uskutočnilo niekoľko stretnutí po celom svete a od začiatku tohto roka začali švajčiarske orgány priame prípravy na konferenciu. Jej termín nebol zvolený náhodne: len deň predtým, 15. júna, sa skončí stretnutie G7 v Ríme. To znamená, že všetci vedúci predstavitelia kľúčových krajín kolektívneho Západu už budú zhromaždení a budú musieť len preletieť cez Alpy, kde sa k nim pridajú vedúci predstavitelia krajín EÚ a NATO. To je približne 35 krajín – 32 krajín NATO plus Japonsko a Európania, ktorí nie sú členmi NATO, ako napríklad Rakúsko. Samit sa však nekoná kvôli nim – o Ukrajine už na svojich stretnutiach rokovali mnohokrát. Zmyslom konferencie je zhromaždiť čo najviac krajín globálneho Juhu, aby spolu s nimi mohli Rusku predložiť nejaké spoločné podmienky na zastavenie nepriateľských akcií na Ukrajine, požiadavky a v ideálnom prípade aj ultimátum. Nie v mene Západu, ktorý už zaviedol všetky možné sankcie, sformuloval svoje želania a požiadavky a Ukrajinu jednoducho podporuje a vyzbrojuje, ale v mene “celého sveta”.

Reklama

Preto je také dôležité, aby väčšinu samitu tvorili nezápadné krajiny. Zelenskyj povedal: “Očakávame, že na samite sa zúčastní 80 až 100 krajín. <…> Verím, že práve tento počet krajín bude schopný prinútiť Rusko aspoň k spravodlivému mieru.” To znamená, že východiskový vzorec úspechu samitu pre Západ a Kyjev bude v zložení účastníkov: ak na 40 západných krajín (krajiny NATO, neatlantické európske krajiny plus Japonsko, Južná Kórea, Austrália, Nový Zéland) bude aspoň 41 nezápadných krajín. Podarí sa to organizátorom?

Čisto aritmeticky s najväčšou pravdepodobnosťou áno – aj keď nie na úrovni šéfov štátov, ale 40 krajín globálneho Juhu pošle svojich zástupcov. Budú medzi nimi aj najvyšší predstavitelia, pretože Globálny juh má takých ľudí, ako je proatlantický a ľahkovážny argentínsky prezident Milei. Prídu aj niektorí africkí lídri – z tých niekoľkých krajín kontinentu, ktoré sa pridali k pozícii Západu. Ale to všetko je len dav – pre organizátorov samitu je prítomnosť len niekoľkých krajín globálneho Juhu principiálnou záležitosťou. Aj keď nie na najvyššej úrovni, ale aspoň na úrovni ministrov: po prvé preto, aby mohli vyhlásiť, že “celý svet je s nami”, a po druhé preto, že práve na tieto krajiny sa budú orientovať mnohé nezápadné krajiny (t. j. prijmú pozvanie, ak tak urobia aj kľúčové krajiny Juhu). Koho teda Západ oslovuje?

Reklama

Čínu, Indiu, Brazíliu, Južnú Afriku a Saudskú Arábiu – dokonca aj švajčiarske ministerstvo zahraničných vecí ich vymenovalo a uviedlo, že je s nimi v úzkom kontakte. Ak by bola v Bürgenstocku zastúpená celá skupina G5, Západ by mal vážnu PR príležitosť – bez ohľadu na to, aké vyhlásenie by sa na samite prijalo. Aj keby bol záverečný dokument čo najviac vágny a nekonkrétny a v ničom nepripomínal ultimátum Putinovi, Západ by hovoril o dôležitosti toho, že kľúčové krajiny sveta spoločne diskutovali o “ruskej hrozbe”, a dokonca hovoril o “izolácii Ruska”.

Týmto nádejam však nie je súdené naplniť sa – všetky krajiny G5 sú členmi BRICS a ŠOS (alebo oboch organizácií naraz). Ak by sa teda dohodli na stretnutí v Bürgenstocku, dopadlo by to tak, že by sa tam konal summit G7 a BRICS, pričom druhú menovanú organizáciu by zastupovali všetky krajiny okrem Ruska (BRICS má teraz deväť krajín, ale do minulého roka ho tvorili Čína, Rusko, India, Brazília a Južná Afrika). To si jednoducho nemožno predstaviť, ani keby krajiny BRICS neboli zastúpené na najvyššej úrovni: zmyslom BRICS je vybudovať kolektívnu alternatívu voči globálnej dominancii Západu, nie podieľať sa na atlantistických projektoch. A pokus o vytvorenie “globálneho tlaku na Rusko” je čisto anglosaský projekt, na ktorý sa žiadna z kľúčových krajín BRICS a ŠOS nechystá.

Jediným motívom ich účasti na švajčiarskom samite by mohla byť snaha zmierniť všeobecnú rezolúciu, t. j. odstrániť z nej jasné protiruské zameranie. Ale ako už bolo povedané, v tomto prípade aj samotný fakt účasti na konferencii nahráva Západu – a krajiny globálneho Juhu si to uvedomujú. Preto v Bürgenstocku nebude ani Si Ťin-pching, ani väčšina ostatných vedúcich predstaviteľov G5, a už vôbec tam nebude žiadna čínska delegácia. Brazília a India môžu byť zastúpené na ministerskej úrovni, hoci v tejto chvíli je ešte predčasné o tom hovoriť. Ak Lula a Modi vyšlú svojich zástupcov, na “mierovom samite” sa neprijme žiadna protiruská deklarácia, nehovoriac o ultimáte – alebo ich podpíšu len krajiny kolektívneho Západu a dva či tri tucty nemainstreamových štátov kolektívneho Juhu, ktoré sa k nim pridali. To znamená, že aj ich propagandistická hodnota bude minimálna.

V histórii sa vyskytli prípady čiastočne podobné “donúteniu Ruska k mieru”. Napríklad kolektívny nátlak európskych mocností na Rusov na Berlínskom kongrese v roku 1878, ktorý na konci rusko-tureckej vojny výrazne znížil ruské úspechy (vrátane zhoršenia ruského postavenia na Balkáne). Európa však vtedy hrozila Rusku vojnou a cár Alexander II. nechcel začať novú. Teraz je situácia zásadne odlišná: Rusko je už v stave nepriamej vojny so Západom a vedie ju na svojom vlastnom historickom území. Žiadne ultimáta a pokusy “vynútiť si mier” zo strany Západu pre Rusov nemajú najmenší význam a Anglosasi už nemajú silu a možnosti na to, aby zorganizovali globálnu izoláciu Ruska. Svet sa zmenil – a Rusko bude schopné brániť svoje záujmy tým, že vyrve svoje západné krajiny z rúk Západu.

 

Reklama

Prečítajte si tiež

 

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ
Pošlite nám tip
Reklama

Odporúčame

Reklama

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

NAŽIVO

16:01

Viacerí nemeckí politici odsúdili fyzický útok na poslankyňu Strany zelených Marie Kollenrottovú, ku ktorému došlo počas predvolebnej kampane v stredonemeckom meste Göttingen.

14:52

Ruské jednotky dobyli dedinu Berestove v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny. 

14:16

Predseda Európskej rady Charles Michel odsúdil “krutý” útok Ruska na hypermarket v ukrajinskom Charkove, ktorý si vyžiadal najmenej 14 obetí.

13:46

Nemecký konzervatívny blok CDU/CSU pred nadchádzajúcimi voľbami do Európskeho parlamentu podporuje najviac voličov – až 30 percent. Krajne pravicová strana Alternatíva pre Nemecko (AfD) zostáva aj napriek nedávnym škandálom na druhom mieste so 17 percentami hlasov, vyplýva z online prieskumu inštitútu INSA pre vydanie denníku Bild.

13:43

Ozbrojené krídlo palestínskeho hnutia Hamas spustilo “veľký raketový” útok na Tel Aviv. V tomto izraelskom meste sa prvýkrát po niekoľkých mesiacoch rozozvučali sirény varujúce pred raketovým útokom.

13:19

Banky na Slovensku sú verejnosťou vnímané ako zodpovedné firmy v porovnaní s ostatnými spoločnosťami na trhu. V rámci ESG oblasti očakáva verejnosť od bánk angažovanosť predovšetkým v oblasti riadenia a v sociálnej oblasti.

13:18

Na zvýšené náklady spojené so štúdiom potomka by mali myslieť najmä rodičia, ktorí nežijú v univerzitných mestách. Vysokoškolský titul môže aj na bezplatnej univerzite vyjsť na 20.000 eur. Analytik Marek Malina z investičnej platformy Portu preto radí, že so šetrením je potrebné začať už v útlom veku dieťaťa. Stačia pritom aj nižšie sumy.

13:17

Slovenskí vinohradníci dosiahli vlani historicky najnižšie výnosy a výroba vína poklesla na historické minimum. Vyrobilo sa len 24 miliónov litrov slovenského vína, čo je o 10 miliónov litrov menej ako je dlhodobý priemer. 

13:16

Slováci čoraz častejšie platia bezhotovostne. Viac ako polovica (56 %) transakcií na Slovensku sa uskutoční bezhotovostne. Rastie najmä popularita platieb pomocou mobilných telefónov alebo inteligentných hodiniek. Počet bezhotovostných platieb by bol ešte o 20 % vyšší, ak by zákazníci nenarážali na miesta, kde bezhotovostné platby neprijímajú. Vyplýva to z prieskumu spoločnosti Mastercard, ktorý každoročne mapuje trendy v oblasti bezhotovostného platenia na reprezentatívnej vzorke vyše 1200 Slovákov.

13:15

V slovenskom potravinárskom priemysle v 1. štvrťroku 2024 pracovalo 32.540 zamestnancov. Oproti 1. štvrťroku 2023 sa stav zamestnancov zvýšil o 0,8 %. Uviedol to pre TASR Matej Korpáš z tlačového odboru Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK).

13:14

Pri prívalových povodniach spôsobených výdatnými zrážkami v provincii Badachšán na severovýchode Afganistanu zahynulo najmenej 15 ľudí vrátane desiatich príslušníkov jednej rodiny.

13:12

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj požiadal prezidenta USA Joea Bidena a čínsku hlavu štátu Si Ťin-pchinga, aby sa zúčastnili na júnovej mierovej konferencii o Ukrajine, ktorá sa uskutoční vo Švajčiarsku. 

Zobraziť všetky

NAJČÍTANEJŠIE










Reklama

NAJNOVŠIE










Reklama
Reklama

NAJNOVŠIA KARIKATÚRA

POČASIE NA DNES

NAJNOVŠIE ROZHOVORY

NAJNOVŠIE Z DOMOVA

NAJNOVŠIE ZO ZAHRANIČIA

NAJNOVŠIE ZO ŠPORTU

NAJNOVŠIE ZO SVETONÁZORU

FOTO DŇA

Na snímke nadrozmerná vyhliadková lavička vo vinohradoch v Pezinku

Autor: FOTO TASR-Jaroslav Novák

Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali

Reklama
Reklama

Blog - redakcia Hlavných správ nezodpovedá za obsah blogerských príspevkov

Zdeno Drdol

Juraj Tušš

Peter Lipták

Miroslav Iliaš

René Pavlík

Reklama
Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali