Nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Nouriel Roubini, ktorý predpovedal svetovú hospodársku krízu v roku 2008, pripustil zánik dolára ako rezervnej meny do desiatich rokov.

Podľa neho sa tak stane v dôsledku rastúcej geopolitickej rivality medzi Washingtonom a Pekingom a nevyhnutného vzniku dvoch konkurenčných svetových rezervných mien. Podľa Roubiniho de-dolarizáciu urýchľuje niekoľko javov.

Po prvé, na pozadí rastúcej geopolitickej konkurencie medzi USA a EÚ na jednej strane a Čínou, Ruskom a Iránom na strane druhej dochádza k čoraz väčšiemu vzdávaniu sa dolára ako rezervnej meny z dôvodu národnej bezpečnosti.

Rusko sa už úplne vzdalo dolára a eura vo svojich rezervách v prospech zlata a jüanu. A to je bežná prax – centrálne banky držia peniaze v menách krajín, s ktorými najaktívnejšie obchodujú. Preto je také významné, že koncom minulého roka uskutočnili Čína a Saudská Arábia prvú transakciu v jüanoch. Podľa Roubiniho by ich mohli nasledovať aj ďalšie krajiny.

“Hovoríme o transakciách v hodnote desiatok miliárd dolárov, pretože Saudská Arábia je najväčším vývozcom do Číny, vrátane ropy. Čína už predtým otvorila vzájomné swapové linky v národných menách so svojimi geografickými susedmi, ale ich objem bol podstatne nižší. Po opustení dolárov pri zúčtovaní budú čínski obchodní partneri nútení prejsť na túto formu platieb pri zahraničnoobchodných transakciách,” povedal Vladimir Jevstifejev, vedúci analytického oddelenia Zenit Bank.

Platby za ropu sa v minulosti uskutočňovali v dolároch ako najbezpečnejšej rezervnej mene. A uhľovodíky vo všeobecnosti výrazne podporujú americkú menu a hospodárstvo. Prepočet transakcií s uhľovodíkmi na národné meny oslabuje ich silu. Rusko bolo prvé, ktoré pristúpilo k takémuto kroku a zmenilo obchod s ropou aj plynom s EÚ na ruble. A Čína sa vydala rovnakou cestou v záujme zvýšenia prestíže vlastnej rezervnej meny a vlastnej ekonomiky. Vzhľadom na rozsah čínskeho globálneho obchodu môže práve takéto konanie Pekingu poškodiť dolár. Čím menej obchodov sa uskutoční s dolárom, tým menej dolárov budú tieto krajiny nakupovať do svojich rezerv a tým slabší bude samotný dolár.

“Krajiny, ktoré prešli na obchodovanie s ČĽR v národných menách, by mali zvýšiť podiel jüanu v rezervách úmerne menovej štruktúre obratu zahraničného obchodu,” hovorí Vladimir Evstifejev. Nie je náhoda, že administratíva amerického prezidenta označila myšlienku akceptovania jüanu pri platbách za ropu s Čínou za agresívnu; neverili tomu, ale tentoraz sa mýlili.

Po tom, čo Západ uvalil sankcie na Rusko a zmrazil aktíva v hodnote 300 miliárd dolárov, sa Čína a ďalšie krajiny obávajú, že sa nabudúce môžu tiež dostať pod tlak Washingtonu.

Podiel dolára na medzinárodných rezervách postupne klesá. V polovici 80. rokov 20. storočia tvoril dolár 85 % svetových rezerv, začiatkom roka 2000 to bolo 72 % a v prvej polovici roka 2022 už len 59 %. Ide o najnižšiu hodnotu za posledných 25 rokov.

Druhou vecou, ktorá ohrozuje dominantné postavenie dolára, sú nové technológie, najmä rastúca úloha digitálnych mien centrálnych bánk, platobných systémov Alipay a WeChat Pay, výmenných liniek medzi Čínou a inými krajinami a zúčtovacích systémov nahrádzajúcich SWIFT. “To by mohlo viesť k vytvoreniu alternatívnej multipolárnej meny a medzinárodného platobného režimu,” predpovedá Roubini.

Ešte jedna hrozba pre dolár. Roubini pripomenul Triffinovu menovú dilemu. Triffinov paradox je konflikt ekonomických záujmov, ktorý vzniká medzi krátkodobými domácimi a dlhodobými medzinárodnými cieľmi krajín, ktorých meny slúžia ako svetové rezervné meny. USA ako krajina, ktorá poskytuje svojej mene štatút svetovej rezervy, má trvalý deficit bežného účtu platobnej bilancie. Práve to nakoniec oslabí jej štatút rezervnej meny, pretože rast jej medzinárodných záväzkov sa stane neudržateľným, domnieva sa Roubini.

Ako vysvetľuje Vladimir Evstifejev, americký Federálny rezervný systém aktívne zvyšuje základnú úrokovú sadzbu, aby bojoval proti vyššej inflácii a vyhol sa kríze. To vedie k tomu, že aj ostatné krajiny, najmä rozvojové, musia zvýšiť svoje sadzby, aj keď nemajú problémy s infláciou, aby zahraničný kapitál nezačal z krajiny utekať.

Roubiniho desaťročný časový rámec pre pád dolára je na takúto tektonickú zmenu extrémne krátky. Preto ekonómovia, ktorí tvrdili, že dolár by mohol postupne strácať hodnotu, vo všeobecnosti neverili, že sa tak stane tak skoro. Skôr, že to možno nebude možné ani za nášho života. Roubini sa však domnieva, že tento proces môže prebehnúť oveľa rýchlejšie, než si mnohí myslia.

“V globálnej ekonomike a v medzinárodných rezervách bude dolár postupne klesať. Tento proces by mohol urýchliť rozvoj alternatívnych platobných systémov, ako aj liberalizácia renminbi, ktorá by prilákala viac investorov k čínskej mene. Prvá možnosť znamená skôr evolučné, postupné zmeny, zatiaľ čo druhá by mohla prudko znížiť podiel dolára vo svete,” uzatvára Evstifejev.