Moskva 12. novembra 2018 (HSP/Foto:Pixabay)

V reakcii na knihu britských píšu politológov T. J. Colesa a M. Alforda „Union Jackpot: „Čo vám vaše médiá a profesori nepovedia o britskej zahraničnej politike“ zverejnil portál „SvobodnajaPressa“ (svpressa.ru) pohľad niektorých ruských politológov na danú problematiku

Patologickú nenávisť Západu voči Rusku nemožno vysvetliť iba ekonomickými faktormi, myslí si dekan fakulty sociológie a politológie Finančnej univerzity pri vláde RF Alexander Šatilov. Prakticky od čias Alexandra Nevského (13. storočie) Západ vníma Rusko ako územie, ktoré je predurčené k tomu, aby si ho podriadil a včlenil ho do svojej sféry politicko-ekonomickej dominancie.

Na druhej strane však Západ nemôže ignorovať fakt, že Rusko predstavuje osobitnú duchovno-svetonázorovú alternatívu voči svojej vlastnej civilizácii. Preto od momentu, kedy sa Rusko etablovalo ako samostatný pól sily, Západ robí všetko preto, aby ho vymazal z politickej mapy sveta. Tento cieľ bol hybnou ideou všetkých západných invázií do Ruska od čias teutónskych križiakov až po hitlerovské Nemecko. Túto ideu si osvojili aj dnešné USA. Motto nemeckého nacionalistického hnutia z konca 19. storočia „Drang nach Osten“ (voľne prekladané ako „túžba po východe“ či ťah na východ“) sa v súčasnosti stalo základným princípom politiky Západu voči Rusku.

Globálne akciové spoločenstvo

Alexander Šatilov upozornil, že britskí autori knihy „Union Jackboot: What Your Media and Professors Don’t Tell You About British Foreign Policy“ otvorene alebo nevedomky klamú v tej časti, kde tvrdia, že Rusko sa nikdy nechcelo dobrovoľne začleniť do západného neoliberálneho systému nastoleného Spojenými štátmi americkými.

Pravda je, že ruská liberálna elita vynaložila maximálne úsilie s cieľom ukotviť Rusko v tomto systéme. Existovala dokonca koncepcia tzv. „globálneho akciového spoločenstva „ (глобальноe акционерное общество), v rámci ktorého si ruská liberálna elita robila nádej na určitú kvótu suverenity a dôchodkov v zglobalizovanom svete.

Ale Západ po svojom domnelom víťazstve v studenej vojne a rozpade Sovietskeho zväzu je ochotný akceptovať Rusko len ako porazenú krajinu a ako svoju kolóniu. Logicky je preto veľmi nespokojný s tým, že táto „kolónia“ si dovoľuje ignorovať svoj štatút porazenej krajiny a čoraz viac sa vymyká spod kontroly Západu.

Volanie ruských liberálov po „globálnom akciovom spoločenstve“ Západ kategoricky odmietol. A presne v tom momente bola spustená informačná vojna Západu proti Rusku sprevádzaná expanziou NATO na východ, neskôr doplnená ekonomickými sankciami. V súčasnosti sme tak svedkami povestného „zovretia anakondy“, ktorá uťahuje svoju slučku okolo Ruska.

Najväčším úspechom, ktorý sa Západu v tomto smere zatiaľ podarilo dosiahnuť, je odtrhnutie Maloruska (Ukrajiny), ktorá má zohrať v plánoch Západu úlohu kľúčového elementu ďalekosiahleho projektu „Antirusko“. Paradoxne pritom Rusko po rozpade ZSSR bolo z dvoch tretín prozápadne orientované a nemalo problém s tým, že by sa stalo súčasťou západného sveta. Západ však o to zjavne nemá záujem a torpéduje všetky možnosti kompromisu s Ruskom. Objektívnym výsledkom je, že ešte aj prozápadne orientovaní príslušníci ruskej elity sa musia aspoň verbálne stotožniť s patriotickou rétorikou, aj keď vo svojom vnútri sú svetonázorovo spriaznení so Západom.

Rozklad na malé a slabé bábkové štáty

Západ podľa mienky Alexandra Šatilovo preferuje alternatívu zániku Ruska ako jednotného štátno-politického subjektu. Dezintegrácia Sovietskeho zväzu začiatkom 90. rokov minulého storočia iba zázrakom neprerástla do rozpadu Ruska. Západ podľa Šatilova hlboko ľutuje, že vtedy nevyužil jedinečnú príležitosť a „nepomohol“ doviesť tento proces do definitívneho zániku Ruska v jeho dnešných hraniciach. Ak by Rusko opätovne prejavilo slabosť, Západ už druhýkrát nebude váhať a Rusko rozdelí na malé a slabé bábkové štáty.

Západ sa prirodzene usiluje dostať k ruským surovinovým zdrojom, ale zároveň chce potlačiť možnosť, že by sa Rusko naďalej mohlo profilovať ako duchovno-svetonázorová alternatíva voči jeho vlastnej civilizácii. Rusko totiž naozaj ponúka síce umiernenú, ale predsa len tradicionalistickú alternatívu voči neoliberálnemu kurzu, ktorého sa drží západná elita. Rusko sa tak postupne stáva centrom, okolo ktorého sa konsolidujú protizápadné a antiliberálne sily. Ak sa teda Západu podarí odstrániť Rusko, odstráni tak aj zdroj alternatívnych ideových hodnôt, ktoré tak veľmi dráždia jeho elitu.

… korene aj v dedičstve Byzantskej ríše

S názorom Alexandra Šatilova sa stotožňuje tiež analytik medzinárodnej monitorovacej organizácie CIS-EMO Stanislav Byšok, ktorý je presvedčený, že konfrontácia Západu s Ruskom má korene aj v dedičstve Byzantskej (Východorímskej) ríše, nositeľom ktorého je práve Rusko a Moskva ako tretí Rím.

Podstatou tejto konfrontácie preto nie je iba ekonomická rivalita, ako to zjednodušene interpretujú marxisti. Ak by tomu bolo tak, ekonomické spory sa vždy dajú vyriešiť za rokovacím stolom. Rusko aj dnes nechce od Západu nič iné, než aby ho nechal exportovať svoje suroviny a za utŕžené peniaze nakupovať potrebné technológie. Ak by teda spory boli výlučne ekonomického charakteru, nebol by problém vyriešiť ich rokovaním. Ekonomické vzťahy sa vždy dajú prerátať jednoduchou matematikou.

V duchovno-svetonázorovej sfére sa však podobné kritéria nedajú aplikovať. Rusko je pravoslávne a Západ katolícky a protestantský. V princípe však ani v Rusku, ani na Západe nie je nejaká dominantná ideológia, ktorú by si osvojila väčšina populácie.

Pre Západ nie je Krym a tobôž Abcházsko či Južné Osetsko zásadnou otázkou, ktorá by ho nejakým spôsobom vzrušovala. Je to iba zámienka. To, čo Západ skutočne znepokojuje, je jeho klesajúci vplyv v kontexte nebývalého ekonomického vzostupu Číny a krajín Juhovýchodnej Ázie. Problémy, s ktorými sa borí Rusko vo svojich vzťahoch so Západom nevyplývajú z toho, že by Rusko bolo hlavným súperom Západu, ale skôr z toho, že sa ešte definitívne nerozhodlo, ktorému z dvoch protipólov rivality USA verzus Čína dá prednosť a podporí ho.

Gabriel Gačko