Môj profil 
Predplatné
Žarnay pripomenul, že zriaďovateľ školy nesie komplexnú zodpovednosť za jej technicko-organizačné i odborné vedenie, naplnenie štátneho vzdelávacieho programu, personálne i finančné zabezpečenie, splnenie všetkých technických a bezpečnostných noriem a množstva ďalších predpokladov, ktoré sú spojené s prevádzkou školy. Práve táto zodpovednosť bola deklarovaná ako zásadný dôvod, ktorým zriaďovatelia argumentovali zavedenie práva veta na funkciu riaditeľa školy v dvojstupňovom prevedení.
“V prvom stupni rozhodoval zriaďovateľ sám a až v druhom stupni rozhodovalo zastupiteľstvo trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov. Prax však ukázala, že práve individuálne rozhodnutia zriaďovateľa o nevymenovaní víťazného kandidáta na funkciu riaditeľa školy boli minimálne kontroverzné, bez dostatočného zdôvodnenia alebo zdôvodnené absurdne, bez zákonného základu, alebo sa javili ako prejav svojvôle, keď z osobných či politických dôvodov víťazný kandidát vymenovaný nebol,” tvrdil Žarnay.
Zákonným definovaním dôvodov nevymenovania víťazného kandidáta na funkciu riaditeľa školy, ako aj rozhodnutím zastupiteľstva by sa podľa jeho slov prvok individuálneho rozhodnutia zo zákonne neurčených dôvodov eliminoval a prispelo by to k väčšej právnej istote a transparentnosti pri vymenovávaní kandidátov na funkciu riaditeľa školy.
Opozičný poslanec ďalej navrhoval, aby sa vypočutie kandidátov na riaditeľa viac nedialo za zatvorenými dverami. “V záujme transparentnosti týchto výberových konaní je potrebné zaviesť zásadu verejnosti, ktorá je bežná napríklad v súdnictve, aj do prezentácie kandidátov, ako aj vyhlásenia výsledkov výberového konania. Verejnosť, teda žiaci či študenti, rodičia, pedagógovia i ostatní pracovníci majú právo vedieť, kto bude riadiť ich existenciu počas nasledujúcich piatich rokov,” argumentoval.
Do ďalšieho legislatívneho procesu sa nedostala ani novela rovnakého zákona od Zuzany Zimenovej, Simony Petrík (obe nezaradené), Ondreja Dostála, Lucie Ďuriš Nicholsonovej a Petra Osuského (všetci SaS). Pätica poslancov chcela dosiahnuť, aby sa aj na rozhodovanie riaditeľa materskej školy vzťahoval Správny poriadok rovnako, ako sa vzťahuje na rozhodovanie riaditeľa základnej alebo strednej školy.
To, že to tak v súčasnosti nie je, spôsobuje podľa poslancov, že rozhodovanie riaditeľov verejných materských škôl môže byť svojvoľnejšie, menej odôvodnené a ťažšie preskúmateľné ako rozhodovanie riaditeľov súkromných a cirkevných materských škôl. “Práva rodičov ako účastníkov konania nie sú chránené ani zákonnou úpravou v Správnom poriadku. Takýto stav je absurdný a neprijateľný,” uviedli predkladatelia.
.JPG)
.jpg)
