Zámer ministerstva chrániť človeka pred medveďom nahráva developerom

Zákon o ochrane prírody z dielne Ministerstva Životného prostredia SR, ktorý dostal v médiách prívlastok „výrubový zákon“ 16. 7. 2024 podpísal Peter Pellegrini a teda mu už nič nebráni, aby nám vstúpil do života

René Števánka

29. 07. 2024 | Rozhovory | 7 min. čítania | 0 komentárov |

Ilustračné foto

Bratislava 29. júla 2024 (HSP/Foto:Archív)

▶ ❚❚ ↻

Pôvodným zámerom podľa dôvodovej správy k novele zákona 543/2002 o ochrane prírody bolo zjednodušiť, odbyrokratizovať výrub drevín za účelom „sprehľadnenia krajiny“, ako preventívneho opatrenia, aby sa znížilo riziko nebezpečných stretov človeka s medveďom hnedým (Ursus arctos), ako aj na zníženie škôd spôsobovaných zverou na poľnohospodárskych plodinách a ovocných sadoch.

Prijatie zákona sprevádzali komplikácie, nakoľko vláda zákon predložila v skrátenom legislatívnom konaní. Skrátené legislatívne konanie vláda zdôvodnila možným ohrozením bezpečnosti obyvateľstva a vznikom značných hospodárskych škôd.

Zákon vetovala ešte bývalá prezidentka Zuzana Čapútová. V odmietnutí zákona uviedla dva dôvody. Jednak namietala, že nie je žiaden dôvod na skrátené legislatívne konanie nakoľko „zarastanie krajiny nemožno považovať za mimoriadnu okolnosť, ktorá nie je výsledkom obvyklého chodu udalostí a ktorá by nastala náhle“ a teda by bola dôvodom na zrýchlené konanie. „neboli naplnené podmienky pre skrátené legislatívne konanie v oblastí ochrany životného prostredia, ktorá si z povahy veci vyžaduje starostlivú a odborne podloženú prípravu. Keďže predmetom právnej úpravy je významné zníženie ochrany pre dreviny, prijatím riadne neprerokovaného zákona hrozia ťažko zvrátiteľné a dlhodobé následky s negatívnym vplyvom na obyvateľov Slovenska a ich právo na priaznivé životné prostredie.“, uvádza sa ďalej v zdôvodnení prezidentky.

Druhým dôvodom na veto bola skutočnosť, že zákon zjednodušuje výrub drevín aj v intravilánoch obcí, čo s pôvodným zámerom „sprehľadniť krajinu“ nemá nič spoločné. A skôr je v ňom vnímateľné zjednodušenie života developerom.

Pôvodný návrh zákona, ktorý sa po schválení vládou dostal a prešiel prvým čítaním parlamentom, bol „čistý“. Mal novelizovať ustanovenie zákona o ochrane prírody a krajiny tak, aby sa súhlas na výrub dreviny nevyžadoval na stromy s obvodom kmeňa do 80 cm, meraným vo výške 130 cm nad zemou, a súvislé krovité porasty s výmerou do 100 m², pričom pôvodné, oveľa prísnejšie znenie z pohľadu ochrany prírody´, vyžadovalo súhlas na výrub dreviny na stromy s obvodom kmeňa nad 40 cm, meraným vo výške 130 cm nad zemou, a súvislé krovité porasty v zastavanom území obce s výmerou do 10 m² a za hranicami zastavaného územia obce s výmerou do 20 m².

Rozruch a úvahy, v koho prospech je zákon pod rúškom Bohu ľúbivého zámeru menený, vzbudil zásah, ktorý bol do pôvodného návrhu vykonaný počas druhého čítania v parlamente. Z dielne Výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prišiel pozmeňovací návrh, v ktorom sa pôvodný zámer chrániť človeka pred nebezpečným stretom s medveďom dá nájsť len veľmi ťažko, nakoľko do zákona pribudla možnosť vyrúbať v nezastavanej časti obce stromy s priemerom s obvodom kmeňa do 90 cm a súvislé krovité porasty s výmerou do 200 m². Tým za obeť „pre naše dobro“ padnú nielen mladé náletové dreviny, ale aj staršie, pri súčasnom otepľovaní, ktoré v mestách zažívame, veľmi užitočné stromy.

Skôr to vyznieva tak, že nejaký „lobista developer“ sa snažil dostať do zákona ustanovenia, ktoré by mu zjednodušili život, ušetrili náklady na odstraňovanie stromov, ktoré stoja v ceste jeho projektom. Odkiaľ vietor fúka, by sa dalo poznať, ak sa pozrieme napr. na urbanistický zámer Bratislavy rozšíriť centrum na druhý breh Dunaja, kde už majú vo vlastníctve pozemky veľkí hráči ako JRTE a Penta a magistrátom stavebné zámery zmeniť túto „divokú“ zelenú oázu na komerčne zhodnotiteľné zóny Nové LIDO a Southbank. Netaja sa tým, že pri transformácii tohoto územia ušetria, nakoľko budú môcť vďaka novele odstrániť množstvo stromov bez náhrady a bez nutnosti žiadať na ich spílenie povolenie. A nezachytil som správy, že je v Bratislavskej Petržalke riziko stretu s nebezpečným medveďom hnedým, ani, že na brehu Dunaja spôsobuje raticová zver hospodárske škody.

V návrhu zákona chýba definícia pojmu „sprehľadnenie krajiny“, nie je uvedený účel, kvôli ktorému je možné krajinu výrubom drevín sprehľadniť. Že to ide len tam, kde je riziko stretu s medveďom, prípadne tam, kde raticová zver spôsobuje alebo by mohla spôsobiť hospodárske škody. Týmto by sa pochybnosti o účele novelizácie rozptýlili a zeleň, ktorej je v mestách žalostne málo, lebo je obetovaná na oltároch v lete rozpálených kamenných ulíc a námestí, by nám v mestách zostala.

Plénum parlamentu úpravu schválilo a pri prelamovaní veta prezidentky pripomienky prezidentky poslanci ignorovali.

Na pôvodný dôvod upraviť pravidlá pre výrub drevín a zmeny zákona v druhom čítaní sme sa opýtali štátnej tajomníčky Ministerstva životného prostredia Gabriely Matečnej. V rozhovore zazneli aj tieto otázky:

Podpisom prezidenta Petra Pellegriniho po prelomení veta, ktorým vrátila zákon do parlamentu bývala prezidentka Zuzana Čaputová, vstúpila do života tzv. „Výrubová novela“.

Pôvodný návrh vlády upravil znenie zákona o ochrane prírody v časti, ktorá sa týka výrubu drevín tak aby sa súhlas na výrub dreviny nevyžadoval na stromy s obvodom kmeňa do 80 cm, meraným vo výške 130 cm nad zemou, a súvislé krovité porasty s výmerou do 100 m², pričom pôvodné, oveľa prísnejšie znenie z pohľadu ochrany prírody, vyžadovalo súhlas na výrub dreviny na stromy s obvodom kmeňa nad 40 cm, meraným vo výške 130 cm nad zemou, a súvislé krovité porasty v zastavanom území obce s výmerou do 10 m² a za hranicami zastavaného územia obce s výmerou do 20 m².

Čo bolo dôvodom na túto zmenu?

Zákon sa v druhom čítaní zmenil tak, že pribudla možnosť vyrúbať v nezastavanej časti obce stromy s priemerom s obvodom kmeňa do 90 cm a súvislé krovité porasty s výmerou do 200 m²

Prečo to bolo treba meniť? Kto s tým prišiel?

Neprichádzajú touto zmenou obce o zdroj príjmu?

Pôvodný zámer zákona bol sprehľadniť krajinu, aby nedochádzalo k nebezpečným stretom s medveďom.

Čím táto zmena lepšie adresuje pôvodný zámer?

Je zjavné, že túto zmenu ocenia developeri, lebo nebudú musieť riešiť každý strom, ktorý stojí v ceste ich projektu. Avšak tým nebudú odstraňované bez súhlasu nielen kroviny, prípadne tenké náletové dreviny, ale aj staršie hodnotné stromy.

Aký je pohľad ministerstva, prečo v zákone, ktorého zámer bol nejaký rieši úplne iné požiadavky, ktoré v dôvodovej správe neuvádza?

Tarabová „výrubová“ novela zjednodušuje pílenie stromov

Tarabová „Výrubová“ novela, ako zmenu zákona označujú jej kritici podľa nich zjednodušuje pílenie stromov. Jej pílam padne za obeť zelený breh Dunaja, ktorý už majú skúpený veľkí developeri, aby na tento breh posunuli v spolupráci s magistrátom centrum mesta.

Bratislava tak príde o jednu chladnejšiu oázu, ktorú táto zelená, divoká časť Petržalky predstavuje. V divokých krovinách nachádzajú v neznesiteľných horúčavách úkryt nielen ľudia, ale aj mnohé druhy zvierat a vtákov. O svoj domov prídu zajace, srnky, líšky, dokonca aj diviaky.

„Tu máme jeden naozaj veľký zelený ostrov vzrastlej zelene, ktorá prináša mnohé benefity z pohľadu klímy, biodiverzity, ale aj relaxácie a psychohygieny ľudí. A mesto ani nemá vyhodnotené, či sa mu oplatí sa toho vzdať v prospech bytovej a kancelárskej zástavby,“ argumentuje environmentálna aktivistka Ľubica Trubíniová.

O postoj k novele zákona o ochrane prírody sme požiadali Michal Kiča, štátneho tajomníka ministerstva životného prostredia v čase, keď toto ministerstvo viedol Ján Budaj. Do termínu vydania článku redakcia odpovede na položené otázky nedostala.

Pošlite nám tip

NAŽIVO

V Klinickej vojvodskej nemocnice v Rzeszówe ako prvý v regióne použili metódu liečby poruchy mitrálnej chlopne zabezpečujúcej správny tok krvi v srdci, ktorá nevyžaduje otvorenie hrudníka.